U nedoslýchavých detí s vrodenou ťažkou percepčnou nedoslýchavosťou prebieha vývin reči podobne ako u detí s vrodenou hluchotou. U detí s prevodovou nedoslýchavosťou je vývin reči relatívne menej narušený a viac-menej sa približuje vývinu reči počujúcich detí. Čím mladšie dieťa je postihnuté nedoslýchavosťou, tým nepriaznivejšie sa to prejaví na vývine reči. V ranom veku je typickým prejavom prerušenie vývinu reči v čase, keď matka prestáva nosiť dieťa na rukách, resp. keď sa mu prestáva prihovárať z najbezprostrednejšej blízkosti. Ak ide o ťažký stupeň nedoslýchavosti, dieťa prestáva hovoriť vôbec, v ľahších prípadoch sa vývin reči oneskoruje, príp. je obmedzený. U detí so stredným stupňom nedoslýchavosti môže vývin reči prebiehať v rámci normy (okrem chýb výslovnosti v dôsledku zníženej možnosti spätnej kontroly artikulácie).

Z lexikálno-sémantickej roviny jazyka nedoslýchavé deti poznajú často len jeden, hlavný význam slova, pričom ich predstava o význame slov je často nepresná, príliš zúžená. Veľké problémy majú pri pochopení rozličných rečových zvratov. Z konkrétnych údajov treba spomenúť výskum Matušku z roku 1984, ktorý u 60-tich 6 až 7 ročných nedoslýchavých žiakov zistil priemernú aktívnu slovnú zásobu iba 24 slov (!).4 Ešte skôr, v rokoch 1956-72 bola zistená priemerná slovná zásoba šesťročných detí v ZŠI pre nedoslýchavých v Kyjove iba 21slov (!).5
Morfologicko-syntaktická stránka reči nedoslýchavých je postihnutá v menšej miere. Dieťa s prevodovou nedoslýchavosťou nedostatočne vníma najmä neprízvučné slabiky, t.j. konce slov a rečové takty, čo sa prejaví aj v gramatickej stavbe reči. Seeman hovorí o „telegraficky stručnej“ reči nedoslýchavých detí, ktoré pri formulovaní viet kladú jednoducho slová vedľa seba bez správneho ohýbania a väzby.
Z foneticko-fonologickej roviny je pri percepčnej nedoslýchavosti narušené vnímanie vysokých formantov jednotlivých hlások. Matuška zistil, že výskyt chybnej výslovnosti vykazoval iba veľmi malý, nevýrazne klesajúci trend.

Reč nedoslýchavých býva zmenená i dysláliou hlások aj slov, ich výpadkom a poruchou výslovnosti znelých a neznelých explozív, sykaviek (ktoré majú charakteristické formanty vo vysokých frekvenčných oblastiach), spoluhlások F, CH, samohlások E, I, a R (najmä u percepčne nedoslýchavých detí). Pri prevodovej poruche má reč charakter uzavretej fufňavosti, dieťa počuje kostným vedením vlastný hlas a porovnáva ho s hlasom iných, vlastná reč sa má pozdáva fufňavá, a preto sa ju snaží korigovať silnejšou kontrakciou mäkkého podnebia. Farba hlasu je zmenená pre chýbajúce harmonické tóny, niektoré deti hovoria ticho, iné vysokým a silným piskľavým hlasom. Prízvuk a rytmus je zmenený, tempo reči spomalené, t.j. hovoríme o monotónii, monodynamii a monorytmii reči.

Štatistické údaje o nedoslýchavých
• Vo svete je 300 miliónov ľudí, ktorí sú nedoslýchaví – so stratou sluchu nad 30 dB.
• Do roku 2010 bude trpieť strácaním sluchu 430 miliónov ľudí, čo sa najviac prejaví u staršieho obyvateľstva.
• 18% obyvateľstva medzi 65. a 74. rokom života a 35% nad 75 rokov patrí k nedoslýchavým.
• Mnohým ľuďom sa môže pomôcť cez medicínske, alebo operatívne úkony, načúvacie aparáty, cez komunikačné systémy, rehabilitáciu a nácvik komunikácie. Medicínsky alebo operatívne sa môže pomôcť 10% ľuďom zo všetkých nedoslýchavých.
• Iba menej ako 5% ľudí, z tých, ktorí môžu využívať načúvací aparát, ho skutočne nosí.
• V priemyselných krajinách je 1% detí a v rozvojových krajinách 4% detí, u ktorých sa stretávame s úbytkom sluchu.
• U polovici nedoslýchavých v detskom veku sa dá zastaviť zhoršovanie sluchu.6

Štatistické údaje o výskyte sluchových chýb a porúch v detskom
veku nie sú jednotné. Najčastejšie sa možno stretnúť s pomerne presnými údajmi o hluchote (hluchonemote). Údaje o nedoslýchavosti sú určené odhadom, podľa ktorých je 3-4% nedoslýchavých detí vyžadujúcich si liečebnú starostlivosť. Nedoslýchavosť sa môže v školskom veku zvýšiť až na 15%.7 Ide o prechodnú nedoslýchavosť, ktorá závisí od klimatických podmienok a od celkovej starostlivosti o dieťa.