Ďakujem za rozhovor.
1.9. Riešenie drogových závislostí

Pohľad do „psychológie“ a histórie drogových závislostí poukazuje na fakt, že je nevyhnutné, aby každá kultúra či náboženstvo legalizovala istý druh drogy. Kresťanský svet toleruje alkohol a tabak, India ópium, Holandsko marihuanu a hašiš. Človek pre svoj život potrebuje nielen príjem potravy, tekutín, spánok, prácu, ale aj rozptýlenie, či už vo forme športu, knihy, televízie, alkoholu, tabaku alebo inej návykovej látky. Naše vlastné požívanie týchto látok má výlučne svetský charakter. Len malý počet „primitívnych“ spoločenstiev vyhľadáva intoxikáciu tak náhodným a pôžitkárskym spôsobom, aký je bežný v súčasnej civilizácii. Metódy chemického čistenia umožnili vývoj vysoko návykových produktov z prakticky neškodných rastlín užívaných našimi predkami. Príkladom, čo sa stane, ak je látka vyčlenená zo svojích tradičných a prirodzených súvislostí, je znežívanie syntetického derivátu koky-kokaínu, ktorá bola v podstate neškodná povzbudzjúca látka požívaná pôvodnými juhoamerickými kultúrami tisíce rokov. Silne návykový charakter podobných drog má zhubný účinok na konzumentov, ktorí nemajú finančné prostriedky na to, aby udržali svoj návyk v medziach zákona, a preto sa dopúšťajú zločinov a predstavujú tak závažný spoločenský problém.
V mnohých spoločnostiach, včetne tej našej prebieha boj o to, ktoré omamné látky sú najprijateľnejšie. Našim predkom pravdepodobne pripadal počiatok popíjania alkoholických nápojov podobne šokujúci a neprijateľný, ako pripadá konzumácia marihuany a ópia mnohým súčasníkom (pritom ešte pred sto rokmi bolo ópium celkom legálne dostupné). Je nutné sa zamyslieť, či len tzv. nelegálne drogy sa stávajú politickou a spoločenskou hrozbou. Veď len v priebehu niekoľkých rokov dokáže rakovina pľúc, hrtana, ústnej dutiny, či cirhóza pečene zlikvidovať tisíce ľudí.

Rozriešenie tohoto spoločenského problému, akým sa omamné látky časom stali (samozrejme, ak vôbec nejaké riešenie nastane) vidím až v ďalekej budúcnosti. Nemyslím tým, že sa zbavíme omamných látok, pretože tie tu boli, sú a aj budú. Za čiastočné riešenie považujem skutočnosť, že nás kmeňové spoločenstvá môžu naučiť veľa vecí o svete prírodnom a nadprirodzenom, ktorému sme sa v mnohých prípadoch celkom odsudzili.

Posledný nočný spoj zastavil pred hotelom v Štúrove. Zmizneme v izbe. Precízne zrušíme všetky možnosti vetrania. Fajčíme marihuanu.
Únava. Človeku, ktorý žije do stratena, marihuana nerobí nič. Celý život je jedna nesmierna katastrofa, rozvlnená, neistá v kontúrach, labilná v objektoch, nechutne „šťavnatá“.
(Balla - LEPTOKARIA /úryvok/)

1.10. Legislatíva a jej história
Obrana spoločnosti proti drogám má svoju stáročnú tradíciu. Už v roku 1220 pr. Kr. vydal čínsky cisár Vu Vong zákon, podľa ktorého bolo možné trestať smrťou všetky osoby, prichytené pri požívaní alkoholu alebo iných omamných látok. Stredoveké inkvizičné procesy priviedli obvykle vynútením priznania k autodafé a upáleniu tisíce osôb. Z nich však mnohé vtedajšie úhlavné nepriateľky cirkvi, služobníčky Satanove - bosorky - vykonávali, v početných prípadoch preukázateľne, svoje rituály čiernej mágie pod vplyvom omamných látok, s ktorými sa neraz spájali aj ťažké kriminálne delikty - rituálne vraždy detí, travičstvo a mnohé iné. Napokon už z novovekých dejín je známe nariadenie Napoleona Bonaparteho z 8.októbra 1800, v ktorom sa prísne zakazuje francúzskym vojakom v Egypte požívanie hašišu. Po stáročia sa boj spoločnosti proti drogám orientoval predovšetkým na stránku represívnu - teda trestanie výrobcov, dodávateľov aj priamych konzumentov omamných látok.

Moderné legislatívane úpravy boja proti drogám sa objavili až v prvých rokoch nášho storočia. Dňa 23.januára 1912 sa zišla druhá medzinárodná konferencia v Haagu. Výsledkom jej rokovaní bola „Medzinárodná ópiová konvencia - Haag 1912“, ktorú signovali desiatky štátov. Československo ju ratifikovalo podpisom versailleskej zmluvy o mieri. Konvencia vytvorila prvé právne použiteľné predpoklady na kontrolu produkcie, obchodu a spotreby drog na báze ópia.

V súčasnosti je úprava boja s toxikomániou v Slovenskej republike zakotvená v trestnom zákone (zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších doplnkov a noviel) v zneniach nasledujúcich paragrafov:
§ 187 Nedovolená výroba a držanie omamných a psychotropných látok, jedov a
prekurzorov
(1) Kto bez povolenia vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, inému zadováži alebo pre seba alebo iného prechováva omamnú alebo psychotropnú látku alebo jed, alebo prekurzor, potresce sa odňatím slobody na 1 rok až 5 rokov alebo peňažným trestom.
(2) Odňatím slobody na 2 roky až 10 rokov sa páchateľ potresce:
a) získa činom uvedeným v odseku 1 značný prospech,
b) ak spácha taký čin voči osobe mladšej ako osemnásť rokov,
c) ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví.

§ 188
(1) Kto vyrobí, sebe alebo inému zadováži, alebo prechováva predmet určený na nedovolenú výrobu omamnej alebo psychotropnej látky, jedu, jadrovej, alebo obdobnej rádioaktívnej látky, potresce sa odňatím slobody až na 3 roky alebo peňažným trestom, alebo prepadnutím veci.

Legislatíva Slovenskej republiky pozná aj ďalšiu možnosť postihu nealkoholovej toxikománie, a to v tom prípade, ak dochádza k navádzaniu alebo podnecovaniu iných osôb na užívanie psychoaktívnych látok. Tento problém je významný najmä v skupinách toxikomanov rôzneho vekového zloženia, kde úloha „zvedenia“ doposiaľ nenarušenej mladistvej osoby starším, skúseným toxikomanom na zneužívanie drogy býva významným iniciačným aktom a ako taká má vysokú mieru spoločenskej nebezpečnosti. V takomto prípade k právnemu postihu osoby, navádzajúcej iného na konzum psychoaktívnej látky, možno použiť usanovenie § 188a tr. zákona:

§ 188a Šírenie toxikománie
(1) Kto zvádza iného na zneužívanie inej návykovej látky než alkoholu alebo ho v ňom podporuje, alebo kto zneužívanie takej látky inak podnecuje alebo šíri, potresce sa odňatím slobody až na 2 roky alebo zákazom činnosti, alebo peňažným trestom.

§ 201 Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky
Kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potresce sa odňatím slobody až na 1 rok alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom.