I.1 ÚČEL DOTAZNÍKA
V poslednom období sa v mnohých odboroch využíva dotazník na viacero účelov. Inak tomu nie je ani v odbore školstva, ktorý ho používa vo všetkých svojich oblastiach, či už pri :
- plánovaní cieľov a obsahu vzdelávania a výcviku
- v organizovaní výučbovej a mimovýučbovej edukácie
- vo vyhodnocovaní systémových prostriedkov, výsledkov, podmienok a kontextov.

K čomu vlastne dotazník slúži a čo zisťuje? V prvom rade slúži na hromadné zisťovanie údajov formou dopytovania sa respondentov na ich znalosti (čo vedia, poznajú alebo naopak), preferencie hodnôt( čo majú radi, chcú, potrebujú a naopak), na ich mienku a postoj( o čom a ako zmýšľajú alebo nezmýšľajú) alebo na zisťovanie životných zážitkov a skúseností , ktoré v minulosti prežili alebo ich prežívajú v prítomnosti.
Podľa (Maršálová – Mikušík 1990, s. 288) sa z hľadiska meraných premenných subjektu(respondenta) dnes dotazníky používajú v spoločenských vedách aj na zisťovanie temperamentu, osobnostných čŕt (dimenzií), sociálnej (školskej) zrelosti, prispôsobivosti, biologických parametrov, patologických príznakov, úzkosti, osobných preferencií, motívov (potrieb, záujmov, záľub), ašpirácií, nálad, citov a psychických stavov (napr. spokojnosti so školou, s prácou, zážitkov z prázdnin,), hodnotových postojov a názorov, osobných princípov (života, práce, správania), znalostí a informovanosti, vzorcov správania, predispozícií (sklonov, nadania a talentu), sebahodnotenia, sebareflexie, sebaportrétovania, životnej cesty (autobiografie), sociálnej percepcie, vnútroskupinových vlastností (stimulatívnosť prostredia rodiny ap.).

V druhom rade zisťuje (získava údaje) ako ľudia zmýšľajú, hodnotia a prežívajú čo o tom hovoria – píšu a nie ako sa správajú čo chcú – nechcú, veria – neveria, konajú – nekonajú.
Ako sme už v texte uviedli prvoradé miesto pri príprave dotazníka zaujíma problém jeho platnosti (validity). Vo výskumníkovom záujme je aby bol v tomto ohľade metodologicky obozretný a prezieravý a mal by stále uplatňovať nasledovné kriteriálne zretele ( Tuckman 1978, s. 179):
(a) V akej miere sa mohla daná otázka týkať nekompetentnosti alebo neúprimnosti respondentov? Mohla ovplyvniť respondentov , aby sa ukázali v lepšom svetle alebo v sociálne žiadúcej predstave?
(b) V akej miere mohla otázka nenáležite ovplyvniť respondenta tým, že anticipuje to, čo výskumník chce zistiť?
( c ) V akej miere mohla otázka požadovať informácie o tom, v čom sú respondenti nerozhodný alebo čo asi nevedia o sebe?
Všetkými troma zreteľmi je obmedzovaná validita dotazníku ako zdroja informácií , ktoré v niektorých prípadoch nie je možné dosiahnuť ináč ako opýtaním sa alebo dokonca predložením disponibilnej alternatívy odpovede.

Samotné druhy získaných respondentských informácií môžeme premeniť na :
- kvantitatívne údaje ( čísla, početnosť alebo poradie z častosti výskytu odpovedí)
- kvalitatívne údaje (kategórie respondentov, typy odpovedí).
Pre vedecké účely sa dotazník (aj intreview) môže použiť :
1) ako exploračnú procedúru na identifikovanie premenných a naznačenie hypotéz alebo na usmernenie iných fáz výskumu
2) ako hlavnú metódu výskumu s meranými premennými dotazníka
3) ako pomocnú metódu doplňujúcu iné metódy pozorovacej , experimentálnej, korelačnej výskumnej štúdie, napr. na ich validizáciu, na spresnenie ich neočakávaných výsledkov, na hlbšie spoznanie motívov respondentov.