I.2 ŠTRUKTÚRA DOTAZNÍKA

Ako v jednom z dopytovacích nástrojov sa v dotazníku projektujú tieto druhy informácií :
A)V s t u p n é i d e n t i f i k a č n é informácie a to poradové číslo dotazníka(respondenta) , názov dotazníka, úvodné informácie a inštrukcie ktoré sa nachádzajú na prednej strane: - úvod má pútavým spôsobom vysvetliť na čo je dotazník zameraný. Respondent sa v ňom ubezpečí, že so získanými dátami sa bude narábať tak aby bola chránená ich identita, a to aj v prípade neanonimnécho dotazníka. Identifikácia univerzity či sponzora môže napomôcť k lepšej spolupráci medzi respondentom a výskumníkom a k návratnosti dotazníkov. Mal by byť vedený v serióznom tóne aby potencionálnych subjektov nabádal k serióznym a pravdivým odpovediam. Zároveň má byť neutrálny, aby nenaznačoval obhajobu výskumníkovej koncepcie.
-I n š t r u k c i e poučujú o jasných spôsoboch odpovedania v položkách, o ich povahe, potrebe si najskôr prečítať celý dotazník a až potom odpovedať a pod.. Pri absencii týchto inštrukcií prichádza zo strany subjektu k inprovizácii. Inprovizácia by však sťažovala produkovanie jednotne interpretovaných údajov.
B)V e c n é p o l o ž k y sa nachádzajú v strednej časti dotazníka a tvoria jeho jadro. Sú zamerané najmä na tzv. závislé premenné, ktoré vyjadrujú zvolené problémy a hypotézy výskumu.

C)P o p u l a č n é ( c e n z o v é , d e m o g r a f i c k é ) p o l o ž k y zahrnujú položky na premenné veku, pohlavia, stavu, miesta bydliska, povolania a i. Tieto faktické informácie majú spravidla funkciu tzv. nezávislých premenných a zaraďujeme ich spravidla na koniec dotazníku kde nevyvolávajú dojem „ kádrovania „ respondentov.
D)Z á v e r e č n é i n f o r m á c i e obsahujú upozornenie spravidla na poslednej strane, aby si respondent ešte raz prezrel niektoré položky a v prípade potreby ich doplnil dodatkom na separátny list svoje podnety, doplnky a návrhy prípadne sa vyjadril k celému dotazníku. Napokon zahrnujú poďakovanie respondentovi za túto spoluprácu.

I.3 FORMY DOTAZNÍKOVÝCH POLOŹIEK
V praxi sa uplatňuje niekoľko foriem podnetových a odpoveďových komponentov dotazníkových položiek.
- Druhy dotazníkových otázok: a) priame a nepriame otázky sú smerodajné pri kategorizovaní postupov dopytovania sa. Rozdiel medzi týmito druhmi otázok spočíva v ton, akou formou sa požaduje špecifická informácia od respondenta. Ak sa chceme od niekoho niečo dozvedieť opýtame sa ho priamo alebo nepriamo a to tak , že mu predložíme mnohoznačný podnet alebo neurčitú otázku čím nám dotazovaný môže poskytnúť potrebnú informáciu bez toho aby vedel, že ju práve poskytuje. Môžeme teda povedať, že nepriami prístup má väčšiu šancu vyvolávať úprimné a otvorené odpovede. Je však nutné generovať v položke viac nepriamych otázok alebo generovať viac položiek relevantných pre jediný bod výskumníkovho záujmu.