S priamymi otázkami sa na respondentov obraciame hlavne pri získavaní pomerne jednoduchých informácií, ktoré sú schopní a ochotní poskytnúť.
b) špecifické versus nešpecifické otázky sa uplatňujú v dotazníkovej položke zaoberajúcej sa špecifickými alebo všeobecnými a neurčitými predmetmi, osobami alebo ideami, ku ktorým sa požaduje respondentov postoj, názor alebo poznatok. Tak ako priame i špecifické otázky môžu vyvolať nežiadúcu obozretnosť a neúprimnosť v odpovediach, tak i nešpecifické otázky podobne ako nepriame sa k požadovanej informácii dostanú síce obkľukou ale bez vyvolania nedôvery u opytovaných.
c) faktuálné versus názorové položky nie vždy vyvolávajú faktické odpovede či úprimné vyjadrenie vlastnej mienky. Preto je žiadúce pri oboch formách otázok minimalizovať zdroje predpojatosti alebo iných intervenujúcich faktorov.
d) otázky versus podnetové tvrdenia . Môžeme priamo klásť zisťujúce, hodnotiace, nabádacie a iné otázky alebo respondentovi predložíme podnetové tvrdenie s ktorým môže súhlasiť alebo nesúhlasiť. Formu krátkeho tvrdenia požadujúceho preferenčné stanovisko možno použiť ako alternatívu k otázkovému spôsobu získavania informácie.
Zatiaľ ešte nebolo povedané ktorá z foriem má väčší potenciál preto sa výskumníci spravidla rozhodujú ktorú z foriem použiť na báze odpoveďového modusu (spôsobu).
e) uzavreté, polouzavreté a otvorené položky .
Uzavretá položka ponúka vopred stanovené alternatívy odpovede typu Áno – Nie, Áno – Nie – Neviem, a pod.
Otvorená položka odpovede neponúka ale dáva priestor na vyjadrenie názoru či postoja respondenta. Predchádzame tak prípadnému skresleniu zložitej reality.
Polouzavretá položka ponúka možnosti uzavretej odpoveďovej voľby, ku ktorým sa pridá výber s otvoreným zakončením. Pre svoju vysokú objektivitu vyhodnotenia smerujú k jednotnosti merania, a tým aj k väčšej spoľahlivosti. Ľahko sa kódujú čo sa vo veľkej miere využíva pri počítačovom spracovaní. Ich hlavnou nevýhodou je povrchnosť preto sa odporúča používať ich s hlbšími sondami a premiešať s otvorenými položkami.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Metóda dotazníka v edukačnom výskume
Dátum pridania: | 06.09.2005 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | neugirka | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 700 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 6.5 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 10m 50s |
Pomalé čítanie: | 16m 15s |
Zdroje: MARŠÁLOVÁ, L. – MIKŠÍK, O. et al.: Metodológia a metódy psychologického výskumu. Bratislava, SPN 1990. 423 s, Metodológia vied o výchove. Kvantitatívno – scientistické a kvalitatívno – humanitné prístupy. Bratislava: IRIS, 1998. 303 s. ISBN 80-88778-73-5, TUCKMAN, B. W.:Conducting educational research. New York, Harcourt Brace Jovanovich, Inc. 1987. 479 s