Na získavanie poznatkov, odpovedí či názorov na danú tému využívame rôzne metódy ako napr.: 1. Metóda pozorovania
2. Metóda verbálnych výpovedí
3. Interview
4. Metóda dotazníka
5. Projektívna metóda .
Spomenuté metódy zahŕňame do skupiny KVANTITATÍVNYCH METÓD edukačného výskumu. Všetky majú svoje pre i proti a preto je iba na našom uvážení, ktorá z nich je pre naše ciele tá najvhodnejšia z hľadiska zachovania objektivity a validity, ktoré priamo ovplyvňujú dôveryhodnosť nami prezentovaných záverov, Preto sme si pre náš projekt vybrali metódu dotazníka.

Pojem dotazník môžeme formulovať ako prieskumný , vývojový a vyhodnocovací (najmä diagnostický) nástroj hromadného a najmä rýchleho získavania informácií o znalostiach, názoroch alebo postojoch respondentov k aktuálnej alebo potencionálnej skutočnosti písomnou formou dopytovania sa. Z tejto skutočnosti sa dá odvodiť, že metóda dotazníka je založená na dotazoch. Metodicky sa nelíši od metódy priameho, bezprostredného interview. Každá z metód však využíva inú formu , či už písomnú alebo ústnu. Písomná forma dopytovania sa (dotazník) si nevyžaduje priami kontakt výskumníka s respondentom. Je preto možné ju organizovať i bez prítomnosti výskumníka, a to bežnou či elektronickou poštou alebo osobným doručovaním dotazníkov zaškolenými pomocníkmi. Uvedený spôsob sa označuje ako a d m i n i s t r o v a n i e dotazníka.

Samotný dotazník sa skladá z d o t a z n í k o v ý c h položiek, ktoré pozostávajú z dvoch častí : a) podnetovej (najčastejšie otázkovej)
b) odpoveďovej
Podnetová časť môže mať viacero foriem opytovacej alebo oznamovacej vety.
Odpoveďová časť má tieto podoby: - v y t v o r e n e j odpovede na vyznačenom voľnom
mieste
- v ý b e r o v e j odpovede = ponúknutá alternatíva
(zakrúžkovaním, prekrížikovaním, podčiarknutím
alebo iným výberom z podnetovej informácie)
- k o m b i n o v a n á = volená i tvorená odpoveď
I.1 ÚČEL DOTAZNÍKA
V poslednom období sa v mnohých odboroch využíva dotazník na viacero účelov. Inak tomu nie je ani v odbore školstva, ktorý ho používa vo všetkých svojich oblastiach, či už pri :
- plánovaní cieľov a obsahu vzdelávania a výcviku
- v organizovaní výučbovej a mimovýučbovej edukácie
- vo vyhodnocovaní systémových prostriedkov, výsledkov, podmienok a kontextov.

K čomu vlastne dotazník slúži a čo zisťuje? V prvom rade slúži na hromadné zisťovanie údajov formou dopytovania sa respondentov na ich znalosti (čo vedia, poznajú alebo naopak), preferencie hodnôt( čo majú radi, chcú, potrebujú a naopak), na ich mienku a postoj( o čom a ako zmýšľajú alebo nezmýšľajú) alebo na zisťovanie životných zážitkov a skúseností , ktoré v minulosti prežili alebo ich prežívajú v prítomnosti.
Podľa (Maršálová – Mikušík 1990, s. 288) sa z hľadiska meraných premenných subjektu(respondenta) dnes dotazníky používajú v spoločenských vedách aj na zisťovanie temperamentu, osobnostných čŕt (dimenzií), sociálnej (školskej) zrelosti, prispôsobivosti, biologických parametrov, patologických príznakov, úzkosti, osobných preferencií, motívov (potrieb, záujmov, záľub), ašpirácií, nálad, citov a psychických stavov (napr. spokojnosti so školou, s prácou, zážitkov z prázdnin,), hodnotových postojov a názorov, osobných princípov (života, práce, správania), znalostí a informovanosti, vzorcov správania, predispozícií (sklonov, nadania a talentu), sebahodnotenia, sebareflexie, sebaportrétovania, životnej cesty (autobiografie), sociálnej percepcie, vnútroskupinových vlastností (stimulatívnosť prostredia rodiny ap.).

V druhom rade zisťuje (získava údaje) ako ľudia zmýšľajú, hodnotia a prežívajú čo o tom hovoria – píšu a nie ako sa správajú čo chcú – nechcú, veria – neveria, konajú – nekonajú.
Ako sme už v texte uviedli prvoradé miesto pri príprave dotazníka zaujíma problém jeho platnosti (validity). Vo výskumníkovom záujme je aby bol v tomto ohľade metodologicky obozretný a prezieravý a mal by stále uplatňovať nasledovné kriteriálne zretele ( Tuckman 1978, s. 179):
(a) V akej miere sa mohla daná otázka týkať nekompetentnosti alebo neúprimnosti respondentov? Mohla ovplyvniť respondentov , aby sa ukázali v lepšom svetle alebo v sociálne žiadúcej predstave?
(b) V akej miere mohla otázka nenáležite ovplyvniť respondenta tým, že anticipuje to, čo výskumník chce zistiť?
( c ) V akej miere mohla otázka požadovať informácie o tom, v čom sú respondenti nerozhodný alebo čo asi nevedia o sebe?
Všetkými troma zreteľmi je obmedzovaná validita dotazníku ako zdroja informácií , ktoré v niektorých prípadoch nie je možné dosiahnuť ináč ako opýtaním sa alebo dokonca predložením disponibilnej alternatívy odpovede.

Samotné druhy získaných respondentských informácií môžeme premeniť na :
- kvantitatívne údaje ( čísla, početnosť alebo poradie z častosti výskytu odpovedí)
- kvalitatívne údaje (kategórie respondentov, typy odpovedí).
Pre vedecké účely sa dotazník (aj intreview) môže použiť :
1) ako exploračnú procedúru na identifikovanie premenných a naznačenie hypotéz alebo na usmernenie iných fáz výskumu
2) ako hlavnú metódu výskumu s meranými premennými dotazníka
3) ako pomocnú metódu doplňujúcu iné metódy pozorovacej , experimentálnej, korelačnej výskumnej štúdie, napr. na ich validizáciu, na spresnenie ich neočakávaných výsledkov, na hlbšie spoznanie motívov respondentov.
I.2 ŠTRUKTÚRA DOTAZNÍKA

Ako v jednom z dopytovacích nástrojov sa v dotazníku projektujú tieto druhy informácií :
A)V s t u p n é i d e n t i f i k a č n é informácie a to poradové číslo dotazníka(respondenta) , názov dotazníka, úvodné informácie a inštrukcie ktoré sa nachádzajú na prednej strane: - úvod má pútavým spôsobom vysvetliť na čo je dotazník zameraný. Respondent sa v ňom ubezpečí, že so získanými dátami sa bude narábať tak aby bola chránená ich identita, a to aj v prípade neanonimnécho dotazníka. Identifikácia univerzity či sponzora môže napomôcť k lepšej spolupráci medzi respondentom a výskumníkom a k návratnosti dotazníkov. Mal by byť vedený v serióznom tóne aby potencionálnych subjektov nabádal k serióznym a pravdivým odpovediam. Zároveň má byť neutrálny, aby nenaznačoval obhajobu výskumníkovej koncepcie.
-I n š t r u k c i e poučujú o jasných spôsoboch odpovedania v položkách, o ich povahe, potrebe si najskôr prečítať celý dotazník a až potom odpovedať a pod.. Pri absencii týchto inštrukcií prichádza zo strany subjektu k inprovizácii. Inprovizácia by však sťažovala produkovanie jednotne interpretovaných údajov.
B)V e c n é p o l o ž k y sa nachádzajú v strednej časti dotazníka a tvoria jeho jadro. Sú zamerané najmä na tzv. závislé premenné, ktoré vyjadrujú zvolené problémy a hypotézy výskumu.

C)P o p u l a č n é ( c e n z o v é , d e m o g r a f i c k é ) p o l o ž k y zahrnujú položky na premenné veku, pohlavia, stavu, miesta bydliska, povolania a i. Tieto faktické informácie majú spravidla funkciu tzv. nezávislých premenných a zaraďujeme ich spravidla na koniec dotazníku kde nevyvolávajú dojem „ kádrovania „ respondentov.
D)Z á v e r e č n é i n f o r m á c i e obsahujú upozornenie spravidla na poslednej strane, aby si respondent ešte raz prezrel niektoré položky a v prípade potreby ich doplnil dodatkom na separátny list svoje podnety, doplnky a návrhy prípadne sa vyjadril k celému dotazníku. Napokon zahrnujú poďakovanie respondentovi za túto spoluprácu.

I.3 FORMY DOTAZNÍKOVÝCH POLOŹIEK
V praxi sa uplatňuje niekoľko foriem podnetových a odpoveďových komponentov dotazníkových položiek.
- Druhy dotazníkových otázok: a) priame a nepriame otázky sú smerodajné pri kategorizovaní postupov dopytovania sa. Rozdiel medzi týmito druhmi otázok spočíva v ton, akou formou sa požaduje špecifická informácia od respondenta. Ak sa chceme od niekoho niečo dozvedieť opýtame sa ho priamo alebo nepriamo a to tak , že mu predložíme mnohoznačný podnet alebo neurčitú otázku čím nám dotazovaný môže poskytnúť potrebnú informáciu bez toho aby vedel, že ju práve poskytuje. Môžeme teda povedať, že nepriami prístup má väčšiu šancu vyvolávať úprimné a otvorené odpovede. Je však nutné generovať v položke viac nepriamych otázok alebo generovať viac položiek relevantných pre jediný bod výskumníkovho záujmu.
S priamymi otázkami sa na respondentov obraciame hlavne pri získavaní pomerne jednoduchých informácií, ktoré sú schopní a ochotní poskytnúť.
b) špecifické versus nešpecifické otázky sa uplatňujú v dotazníkovej položke zaoberajúcej sa špecifickými alebo všeobecnými a neurčitými predmetmi, osobami alebo ideami, ku ktorým sa požaduje respondentov postoj, názor alebo poznatok. Tak ako priame i špecifické otázky môžu vyvolať nežiadúcu obozretnosť a neúprimnosť v odpovediach, tak i nešpecifické otázky podobne ako nepriame sa k požadovanej informácii dostanú síce obkľukou ale bez vyvolania nedôvery u opytovaných.
c) faktuálné versus názorové položky nie vždy vyvolávajú faktické odpovede či úprimné vyjadrenie vlastnej mienky. Preto je žiadúce pri oboch formách otázok minimalizovať zdroje predpojatosti alebo iných intervenujúcich faktorov.
d) otázky versus podnetové tvrdenia . Môžeme priamo klásť zisťujúce, hodnotiace, nabádacie a iné otázky alebo respondentovi predložíme podnetové tvrdenie s ktorým môže súhlasiť alebo nesúhlasiť. Formu krátkeho tvrdenia požadujúceho preferenčné stanovisko možno použiť ako alternatívu k otázkovému spôsobu získavania informácie.

Zatiaľ ešte nebolo povedané ktorá z foriem má väčší potenciál preto sa výskumníci spravidla rozhodujú ktorú z foriem použiť na báze odpoveďového modusu (spôsobu).
e) uzavreté, polouzavreté a otvorené položky .
Uzavretá položka ponúka vopred stanovené alternatívy odpovede typu Áno – Nie, Áno – Nie – Neviem, a pod.
Otvorená položka odpovede neponúka ale dáva priestor na vyjadrenie názoru či postoja respondenta. Predchádzame tak prípadnému skresleniu zložitej reality.
Polouzavretá položka ponúka možnosti uzavretej odpoveďovej voľby, ku ktorým sa pridá výber s otvoreným zakončením. Pre svoju vysokú objektivitu vyhodnotenia smerujú k jednotnosti merania, a tým aj k väčšej spoľahlivosti. Ľahko sa kódujú čo sa vo veľkej miere využíva pri počítačovom spracovaní. Ich hlavnou nevýhodou je povrchnosť preto sa odporúča používať ich s hlbšími sondami a premiešať s otvorenými položkami.
I.4 ZHODNOTENIE METÓDY DOTAZNÍKA
Reliabilita ( spoľahlivosť ) dotazníka je podmienená rovnorodosťou a vnútornou súdržnosťou zhluku ( klasteru ) položiek, ktorími sa požaduje tá istá informácia alebo ktoré smerujú k tej istej premennej či k jednému námetu. Je pochybná keď formulácie otázok spôsobujú obťažnosť ich odpovedí.
Objektivitu ( vecnosť, nestrannosť ) a vnútornú validitu ( platnosť ) majú najvyššiu presné odpovede v demografických položkách. O niečo nižšiu majú menej presné odhady respondentov vo faktografických položkách. Najnižšia platnosť sa zaznamenáva v názorových a postojových položkách
Vonkajšiu validitu zabezpečuje dostatočne reprezentatívna vzorka respondentov, ktorá umožňuje generalizáciu výsledkov výskumu. Na tieto grafologické vlastnosti dotazníka majú vplyv najmä formy podnetových a odpoveďových komponentov jeho položiek ako aj samotnou povahou predmetu a hypotéz výskumu.
P r e d n o s t i dotazníka :- možnosť predkladať ho veľkému počtu jednotlivcov za pomerne
krátky čas

-racionálnejší a menej nákladný ako interview
-anonimné dotazníky zvišujú poctivosť a úprimnosť odpovedí
-údaje sa pomerne ľahko vyhodnocujú a porovnávajú
Na overenie pravdivosti odpovedí respondentov sa používajú tzv. lživé položky ( L – skóre ), ktoré sa berú do úvahy pri hodnotení hodnovernosti výsledkov výskumu a pri kontrole objektivizácie položiek.
N e v ý h o d y dotazníka : - vysoká nevrátenosť vyplnených exemplárov
- odlišné odpovede ( tá istá otázka má pre respondentov odlišný osobný význam
- pri výlučne uzavretých položkách môže respondent zakrývať vlastnú nevedomosť výberom niektorej alternatívy, dotazník vnucuje odpovede a vedie k voľbe alternatívy nereprezentujúcej skutočnosť.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Metóda dotazníka v edukačnom výskume