Môžu chodiť aj na výmenné kurzy do zahraničia získať nové skúsenosti, nové poznatky. Ale prax je taká, že síce prídu plný očakávania a snahy reformovať vzdelávacie metódy, ale nakoniec to aj tak stroskotá na určitých bariérach. Či už neochota spolupracovníkov, alebo nedostatok technologického zabezpečenia. A s tým sa nedá pohnúť. A na druhej strane, u niektorých pracovníkov je veľký nezáujem o doplnenie vzdelania v rámci informačných technológií. Jedná sa predovšetkým o staršiu generáciu, ktorá už nerada mení svoje zvyky a ešte doteraz pracujú bez počítačov.

2.Publikovanie skúseností hlavne v odborných časopisoch, čo je v súčasnej dobe najrozšírenejšou formou a najjednoduchšou formou. Pedagógovia majú prístup k rôznym predplateným databázam a časopisom, kde si môžu prečítať články svojho zamerania. Sú to hlavne zahraničné články samozrejme.
Pre lekársku fakultu je to časopis Lekársky obzor, kde môžu pedagógovia publikovať svoje články, ale zasa tento časopis nie je široko dostupný pre zahraničie. Čiže nemá až taký široký dosah. Preto sa siaha skôr po tých zahraničných...

3.Ďalej sú to prednášky o problematike medicínskej pedagogiky na odborných konferenciách a sympóziách

4.Rozsiahla konzultačná a poradenská činnosť pre učiteľov medicíny. Mimoriadna pozornosť sa venuje tiež voľbe metód pri výučbe. Okrem klasických prednášok, praktických cvičení a seminárov sa využívajú:
-workshop,
-brainstorming,
-snowbolling,
-role-playing,
-fishbowl,
-modelové vyučovanie,
-manažérske hry,
-mikroteaching.

Treba ešte dodať, že neexistuje alebo neexistoval žiadny konkrétny časopis pre učiteľov medicíny, takže sa znova siaha po zahraničných, napríklad Medical Teacher.
Myslím, že nie je aj odveci spomenúť, že na LF UK robia prednášky a semináre aj samotní lekári. Preto je ťažké rozdeliť tieto dve skupiny od seba. Lekárom je dané zákonom sústavné vzdelávanie kvôli profesii, ktorú vykonávajú a od pedagógov sa to očakáva.