Výchova učiteľov na lekárskej fakulte UK

Informačná výchova je komplexný cieľavedomý formatívny proces nadobúdania znalostí a vedomostí z odborov a disciplín, ktoré sa zaoberajú zhromažďovaním, spracovávaním, uchovávaním, sprístupňovaním a využívaním rôznych druhov dokumentov a odborných informácií, alebo zručností a návykov pri práci s rôznymi druhmi a typmi dokumentov a odborných informácií a ich zdrojov. V súčasnosti informačnú výchovu v širšom vymedzení chápeme ako realizáciu racionálnej výchovy a prípravy človeka na využívanie a tvorbu poznatkov s cieľom nadobudnutia ucelenej sústavy vedomostí, zručností a návykov v poznávacom procese (prostredníctvom sebainformovania, sebavzdelávania) a ich aplikácie v tvorivostnej sfére a produkcii nových poznatkov vo všetkých oblastiach spoločenskej a osobnej činnosti. V užšom vymedzení ju chápeme ako konkretizáciu a realizáciu koncepcií a programov informačnej výchovy v konkrétnych socioinformačných prostrediach. (1)

1.1 Zámer informačnej výchovy

Spoločenská požiadavka postupného zavádzania výchovy má svoju opodstatnenosť. Účely plynú v dôsledku viacerých druhov spoločenských potrieb. Sú to napr.: (2)
-učenie sa poznávať,
-osvojovať si vhodný študijný štýl – každý pedagóg by si mal nájsť svoj vlastný štýl učenia, ktorý by mal hlavne vyhovovať študentom, aby sním spolupracovali a mali prednášky význam
-s tým plynie aj potreba snahy o zaujatie a spoluprácu a nie len monotónne rozprávanie akoby do vetra
-od učiteľa sa aj požaduje, aby pokrýval aj inú oblasť svojho pôsobenia - používateľskú oblasť inštruktorského, konzultačného a poradenského servisu
-ďalej je to učenie sa spracovávať, adaptovať, uchovávať i produkovať a prezentovať, či exteriorizovať nové odborové informácie, ktoré samozrejme aj musí získavať !

V dnešnej dobe je všetko stavané na troch základoch, alebo skôr troch bariérach? Aj tak sa to dá nazvať. Sú nimi jednoznačne
•financie
•snaha chcieť vs. staršia generácia
•informačné technológie a ich využitie
Informačné technológie tvoria základ pre vzdelávanie v akejkoľvek forme, pre
výskum a pokrok. Kým neboli počítače, bola sťažená práca, pretože všetko sa muselo robiť mechanicky ručne a taktiež bol veľký nedostatok informácií. Čo bolo zapríčinené aj vtedajšou politickou situáciou.
V polovici 90-tých rokoch, nástupom informačných technológií a metodík
podporovaných výpočtovou technikou nástojil problém zavádzania teórie do praxe. Bola nutná spolupráca s elektrotechnikmi. Lekári vysvetľovali technikom základné informácie o lekárstve a technici zasa ukazovali ako všetky veličiny merať a určiť a pod. Cieľom malo byť zabezpečenie výchovy aplikovaných informatikov na elektrotechnických fakultách na jednej strane, na druhej strane používateľov aplikovanej informatiky v podmienkach lekárskeho štúdia, t.j. na lekárskych fakultách klasických univerzít.(5)

Neskôr sa to zahrnulo do vzdelávacieho procesu, kde sa mali študenti naučiť pracovať s počítačmi a databázou. A ak už iste všetci vieme, na začiatku 90tých rokoch, mať počítač bol komfort a veľa ľudí sním ani pracovať nevedelo. Aby sa mohli zaviesť aj do vzdelávacieho procesu, muselo sa začať s informačným vzdelaním pedagógov. Dnes už je počítač neoddeliteľnou súčasťou.

1.2 Organizované informačné vzdelávanie
Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) od svojho založenia kládla mimoriadny dôraz na výchovu pracovníkov pre zdravotníctvo. Na podnet SZO začali sa v jednotlivých členských krajinách zakladať pri rôznych vzdelávacích inštitúciách útvary zámerné na výučbu medicínskej pedagogiky, ako aj na výskum a ďalší rozvoj tejto problematiky. (6)
Jeden z autorov bol poverený vypracovaním Koncepcie činnosti kabinetu metodiky a medicínskej pedagogiky. Vychádzal z domácich a zahraničných skúseností. Koncepcia bola r. 1978 prijatá na Vedeckej rade vtedajšieho Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov (ILF). Neskoršie sa kabinet dobudúval na Katedru medicínskej pedagogiky.

Po vzniku Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie pracovníkov v zdravotníctve (IVZ) r. 1991 sa stala Katedra jednou z katedier Školy verejného zdravotníctva.
Ciele sa časom formulovali, až sa udomácnili na:
Napomáhať získavaniu a zdokonaľovaniu vedomostí, schopností a návykov na úseku medicínskej pedagogiky na rôznych kategóriách učiteľov medicíny, medzi nimi boli aj učitelia lekárskych fakúlt.

1.2.1 Formy informačnej výchovy

V pedagogickej praxi sa využívajú hlavne tieto formy: (6)
1.Školiace akcie
-2 až 3 dňové semináre
-1 týždňové kurzy,
-2 týždňové kury,
-1 mesačné školiace miesta.
Semináre sa väčšinou konajú raz ročne, ktoré trvajú jeden
celý týždeň. Pripravuje ju lekárska komora, pričom sa prezentujú najnovšie výsledky vedy, pomôcky a zdokonalenia, nové spôsoby liečenia, či robenia chirurgických zákrokov a pod.
Môžu chodiť aj na výmenné kurzy do zahraničia získať nové skúsenosti, nové poznatky. Ale prax je taká, že síce prídu plný očakávania a snahy reformovať vzdelávacie metódy, ale nakoniec to aj tak stroskotá na určitých bariérach. Či už neochota spolupracovníkov, alebo nedostatok technologického zabezpečenia. A s tým sa nedá pohnúť. A na druhej strane, u niektorých pracovníkov je veľký nezáujem o doplnenie vzdelania v rámci informačných technológií. Jedná sa predovšetkým o staršiu generáciu, ktorá už nerada mení svoje zvyky a ešte doteraz pracujú bez počítačov.

2.Publikovanie skúseností hlavne v odborných časopisoch, čo je v súčasnej dobe najrozšírenejšou formou a najjednoduchšou formou. Pedagógovia majú prístup k rôznym predplateným databázam a časopisom, kde si môžu prečítať články svojho zamerania. Sú to hlavne zahraničné články samozrejme.
Pre lekársku fakultu je to časopis Lekársky obzor, kde môžu pedagógovia publikovať svoje články, ale zasa tento časopis nie je široko dostupný pre zahraničie. Čiže nemá až taký široký dosah. Preto sa siaha skôr po tých zahraničných...

3.Ďalej sú to prednášky o problematike medicínskej pedagogiky na odborných konferenciách a sympóziách

4.Rozsiahla konzultačná a poradenská činnosť pre učiteľov medicíny. Mimoriadna pozornosť sa venuje tiež voľbe metód pri výučbe. Okrem klasických prednášok, praktických cvičení a seminárov sa využívajú:
-workshop,
-brainstorming,
-snowbolling,
-role-playing,
-fishbowl,
-modelové vyučovanie,
-manažérske hry,
-mikroteaching.

Treba ešte dodať, že neexistuje alebo neexistoval žiadny konkrétny časopis pre učiteľov medicíny, takže sa znova siaha po zahraničných, napríklad Medical Teacher.
Myslím, že nie je aj odveci spomenúť, že na LF UK robia prednášky a semináre aj samotní lekári. Preto je ťažké rozdeliť tieto dve skupiny od seba. Lekárom je dané zákonom sústavné vzdelávanie kvôli profesii, ktorú vykonávajú a od pedagógov sa to očakáva.
1.3 Sústavné vzdelávanie lekárov

Aj pracoviská Lekárskej fakulty UK za pomoci iných inštitúcií, alebo sa na nich podieľajú pracovníci LF UK, organizuje odborné a vedecké podujatia, ktoré sú určené pre „sústavné vzdelanie lekárov,“ a ostatných zdravotníckych pracovníkov. Na druhej strane je to aj akousi snahou o pomoc pri splnení formálnych požiadaviek – vykazovanie účasti lekárov na kontinuálnom vzdelávaní.

Každá účasť je bodovaná: napríklad...(4)
Ústav epidemiológie
•Odborný seminár k 40. výročiu založenia samostatnej Katedry epidemiológie
Pod záštitou dekana LF UK
Miesto, termín: Bratislava, 2. október 2002
Bodové hodnotenie: pasívna účasť 50 bodov, aktívna účasť 100 bodov

2. Ďalšie zdroje pre vzdelávanie

Zdroje ktoré slúžia na výchovu a vzdelanie:

1.Web stránka fakulty – základňa pre študentov a pedagógov k základným zdrojom, ako je knižnica (online katalóg), prístup k najznámejším a predplateným databázam a k ďalším zdrojom, ktoré potrebujú

2.Časopisy ako Lekársky obzor napríklad. Tých časopisov je už v dnešnej dobe samozrejme viac. Ale slovenské či české časopisy skôr len akýmsi odpichom k ďalšiemu hľadaniu zdrojov, napríklad aj cenným zdrojom sú zahraničné časopisy, ktoré sú predsa len na lepšej úrovni. Mnohé časopisy sú sprístupnené v čitární v lekárskej knižnici, alebo prostredníctvom rôznych databáz, či už v knižnici alebo na web stránke. Jedným z najznámejších je vydavateľstvo Elsevier science (predplatený prístup a prístup aj k archívu 4-5 rokov dozadu. Ak by chceli viac, treba si doplatiť) a Springer, ktorý je prístupný v elektronickej forme na internete. Treba ale dodať, že články sú dosť drahé, napríklad špičkové odborné články stoja aj okolo 25 dolárov alebo v PDF forme dokonca 50.
3.Lekárska knižnica – Univerzita má vlastnú knižnicu, ktorá poskytuje prístup do online katalógu a databáz. Sprístupňuje obrovské množstvo dokumentov ako sú monografie, učebnice, časopisy, dizertácie, videokazety, diapozitívy, CD ROM

Existujú aj súborné katalógy lekárskych knižníc. Katalogizačné záznamy elektronických periodík sa objavujú i v súbornom katalógu zahraničných periodík, ktorý je budovaný na základe hlásenia alebo posielania záznamov od 250 spolupracovníkov vrátane 38 slovenských knižníc. Znamená to aj veľké zefektívnenie v oblasti medziknižničných výpožičných služieb vďaka centralizovanému prehľadávaniu fondu viacerých knižníc naraz. (3)

4.Databázy – prístup do predplatených databáz, ako sú Current Contents, Medline a Adonis

Medline: on CD ROM je bibliografická databáza na kompaktných diskoch z biomedicíny, ktorá je produktom National Library of Medicine (NLM) v Bethesde. Pokrýva: Index Medicus, Index to Dental Literature a International Nursing Index. Ročný prírastok predstavuje cca 35O tisíc záznamov približne z 3200 časopisov biomedicínskeho zamerania.

CURRENT CONTENTS on Diskette with Abstracts je informačná služba s týždennou periodicitou, ktorej producentom je Institute for Scientific Information vo Philadelphii. Spracúva cez 1200 časopiseckých titulov z biomedicíny a umožňuje elektronický prístup k úplným bibliografickým údajom vrátane abstraktov.
ADONIS je systém, ktorý sprostredkúva plné texty časopiseckých článkov prevažne z oblasti biomedicíny na kompaktných diskoch. Predstavuje elektronické uloženie a sprostredkovanie faksimilií zobrazených článkov. V súčasnosti systém ADONIS pokrýva okolo 400 časopiseckých titulov od 40 vydavateľov.
A pod.

5.ISI Journal Citation Reports, WOS – Web of science – abstraky článkov s citáciami. Učitelia si tam môžu publikovať svoje práce a môžu si sledovať ako boli ich príspevky citované. Získavajú si ohlási na vlastné práce a pokrýva všetky odbory. Dôležité je aj v akom jazyku je práca písaná.

6.Ebooky k štúdiu, plnotextové časopisy, výučbové programy a pod. Všetky tieto zdroje sa nachádzajú na oficiálnej stránke LF UK.

Toto sú asi najrozšírenejšie formy vzdelania pre učiteľov. Kým študenti majú zahrnuté v osnovách rôzne úvody do predmetov a informačné výchovy, učitelia, takú možnosť nemajú. Skôr je to o ich postoji a ochote urobiť niečo pre seba, ako o niečom predpísanom, keďže im to zákon úplne jasne nepredpisuje.

Záver

Pri selektovaní informácií, som sa stretla aj s článkom, ktorý bol síce už staršieho dáta, ale to neznamená, žeby bol irelevantný. Spomínal sa tam vzťah medzi farmáciou a lekárstvom a ich dôležitej spolupráci pri liečení pacientov a pod. Ale keď sme sa kompetentnej osoby spýtali, akým spôsobom táto spolupráca prebieha, iba sa zasmial a povedal, že každý sa drží svojho zrna. Z toho vyplýva, že nie všetko čo je na papieri sa plní, ako to už vždy býva. Hlavne pri plnení metodík a odporúčaní.
Existujú rôzne programy na rozvoj vzdelávania, rôzne projekty, ale či sa plnia? To vedia iba samotní kompetentní a z toho, čo som sa dozvedela, tak sa neplnia ani spolovice. Ako som už spomínala, financie a snaha chcieť sú základnou brzdou v ďalšom rozvoji.