Cieľmi procesu pôsobenia učiteľa na rozvoj jazykových zručností dieťaťa sú také, aby dieťa:
- rozprávalo čisto, malo správnu výslovnosť,
- rozprávalo expresívne, vyjadrilo pocity, nálady, nebolo monotónne,
- rozprávalo efektívne v rôznych stiuáciách, a to s jednotlivcami i v malej skupine, a tak si rozvíjalo tzv. rečovú etiketu,
- používalo rozprávanie v integrácii so všetkými komunikačnými zručnosťami na vyjadrenie myšlienok a rozvíjanie poznania.

Autorka poznamenáva, že hodiny rozprávania však nemajú byť len nejaké cvičenia pobádajúce k rozprávaniu, päťminútové rozhovory na začiatku vyučovacích hodín alebo voľná zábava detí. Musí ísť jednoznačne o skĺbenie teórie a praxe, čo znamená, že deti si prostredníctvom rozhovorov upevnia nové poznatky, alebo na druhej strane, sa z rozhovorov vyvodí isté pravidlo. Toto motivuje deti, aby sa vyjadrovali jasne, komplexne, aby sa dostali na vyššiu úroveň a dôvorovali si.

V závere autorka vyjadruje vieru, že takýmto spôsobom deti budú vnímať jazyk ako neoceniteľný nástroj, ktorý slúži praktickým a estetickým cieľom, a čím lepšie ho zvládnu, tým ľahšie a presnejšie povedia, čo chcú, poslucháči ich lepšie pochopia.