V nedávnej minulosti i súčasnosti akoby sa zabúdalo na správne vyjadrovanie sa, umenie rečniť. Zo škôl vychádzajú mladí ľudia, ktorí majú problémy komunikovať, viesť dialóg, ktorého zvládnutie je základom úspechu v každej oblasti života. Preto sa rečníckemu štýlu musíme venovať už pri výchove najmenších detí.

Autorka Jana Palenčárová v príspevku zdôrazňuje, že schopnosť komunikovať je možné rozvíjať správnym podnecovaním a pôsobením na žiaka, pričom učiteľ hrá v tomto procese veľmi dôležitú úlohu.

Hneď v úvode nastavila primárny problém, a to nedostatok komunikácie vo vyučovacom procese. Po príchode z materských skôl do tried prvého ročníka sa deti často ocitnú v prostredí, kde majú malú šancu prejaviť sa a byť vypočuté. Hovorí, že tento stav vzniká buď kvôli nedostatku času na vyučovacej hodine alebo kvôli veľkému počtu žiakov v jednej triede. Žiak prehovorí len v prípade vyvolania učiteľom, aj to sa od neho očakáva len stručne a presne zopakovať naučené základné informácie. Takýto prístup spôsobuje obmedzovanie rozvoja prirodzeného súvislého prejavu dieťaťa.

Výsledky rôznych novších i starších výskumov ukazujú, že asi 80% učiteľov používa direktívny štýl, ktorý sa prejavuje ako rozkazovanie, prednášanie, kritizovanie, organizovanie práce, a že učitelia rozprávajú na vyučovacej hodine príliš veľa, kým žiaci príliš málo. Detí sú nasledkom toho postupne prichádzajú o svoju typickú zvedavosť, sú utiahnuté, boja sa rozprávať, vyjadrovať svoje vlastné myšlienky, pocity, nevedia sa pýtať.

Až 75% komunikačných interakcií počas hodiny tvorí dialóg, ktorý začína a riadi učiteľ. Dialóg žiak - učiteľ predstavuje 22% a rozprávanie medzi žiakmi predstavuje len 3%.
Rozdiely sú aj medzi samotnými žiakmi, pričom tí úspešní rozprávajú viac na úkor pasívnejších, slabších žiakov.