Funkcia pečene sa môže vyšetrovať trojakým spôsobom. Najskôr vnútorným vyšetrením, čím sa zistí, že pečeň, ktorá je hmatateľná pod pravým rebrovým oblúkom, býva zväčšená o šírku dvoch a viac prstov a súčastne je aj citlivá. Zväčšenie je vysvetliteľné ukladaním tuku v tkanivách pečene čo tak prechádza do bolestivého zápalu. Iným vyšetrením je určovanie látky, tzv. urobiligenu, v moči, kde nie je normálne obsiahnutý. Jeho prítomnosť ukazuje na poruchu činnosti pečene už vážnejšieho stupňa. O stave pečene nás konečne informujú skúšky pečene, ktoré sa prevádzajú na odobranej krvnej vzorke ako pri infekčnom zápale pečene. Pomocou týchto testov zisťujeme u niektorých pijanov vážnu poruchu pečene, ktorej si neboli vedomí, pretože nemali skoro žiadne problémy. Ak sú však všetky uvedené vyšetrenia skôr orientačné, istotu o skutočnom stave pečene každého pijana alebo závislého na alkohole sa dá získať punkciou pečene, pri ktorej sa odobere malý kus tkaniva pečene, ktoré sa môže vyšetriť mikroskopicky. Toto vyšetrenie ako jediné prináša istotu o stave tkaniva pečene človeka závislom na alkohole.

Cirhózy pečene, ktoré končia smrťou, vykazuje u nás aj vo svete stúpajúcu tendenciu, pričom ich počet je u mužov trvale vyšší ako u žien o viac než jednu tretinu; tento rozdiel v neprospech mužov možno najskôr hodnotiť ako dôsledok nadmerného užívania alkoholu.
Vplyvom veľkého množstva tekutiny nachádzame často u pijanov piva alebo vína aj zmeny na srdci, pričom nejde o zväčšenie v zmysle prispôsobenia sa väčšej námahe, ale skôr o stučnenie. Pri takom stave sa pijani zadýchavajú a neznášajú väčšiu námahu tak dobre ako predtým. Srdečný sval musí vykonať ďaleko viac práce, keď je zaťažený toľkými pollitrami piva a súčastne priotrávený alkoholom.

Hovorí sa, že človek nie je tak starý, ako sa cíti, ale v akom stave má cievy. Je to pravda, zvlášť čo u pijanov, ako zisťujeme vyšetrením očného pozadia a stavu ciev na sietnici. Sklerózu týchto ciev pozorujeme u pijanov častejšie a skôr ako u konzumentov a miernych pijanov.
Čo sa týka krvného tlaku a jeho zmien, nenachádzame u pijanov zvláštne odchýlky od normálneho krvného tlaku nepijanov. Je však nápadné s akou obľubou si pomáhajú pijani s nízkym tlakom 1dcl vína alebo pohárikom liehoviny, a to často aj so súhlasom ošetrujúceho lekára.
Najcitlivejší voči alkoholu je nervový systém a určovanie škôd je zložitejšie ako u iných orgánov. Z hrubých príznakov porušenia nervovej činnosti sem patrí trasenie prstov, nočné potenie, nespavosť, celková dráždivosť, slabosť, malátnosť a bolesti hlavy. Inými príznakmi sú tzv. okná – pijan si nespomína na určité obdobie predchádzajúcej opilosti.

Medzi ďalšie poruchy nervovej sústavy, ku ktorým dochádza pod vplyvom nadmerného užívania alkoholu, patrí oslabenie pamäti. V pokročilejších štádiách závislosti na alkohole dochádza k zápalom nervov, ktoré sa môžu ohlasovať mravcami v končatinách, kŕčmi v lýtkach, ich bolesťami až necitlivosťou.
Medzi hrubé poruchy nervového systému patrí pomočovanie alebo pošpinenie pri akútnej intoxikácii alkoholom a všetky stavy, ktoré sa zaraďujú medzi duševné ochorenia zavinených alkoholom - jeho nadmernou konzumáciou.

Nervový systém, hlavne CNS, je na alkohol najcitlivejší a jeho dočasné i trvalé poškodenie sa prejavuje na psychike i jednaní človeka, v jeho spoločenskej činnosti a spoločenských vzťahoch. Jedná sa o bohatý zoznam poškodení od ľahších porúch vnímania a pamäti cez stupňovanie duševnej únavnosti, efektovú labilitu, zvýšenú sugestabilitu, oslabenie vôle až k celkovému sprimitívneniu a schudnutiu duševného života. V priebehu doby vzniká najskôr neprítomná povrchnosť jednania, strata spoločenského taktu i duševnej pohotovosti, zmes sentimentality, vulgarizmu, hrubosti a otupenosti. Tvrdenie „alcoholicus semper mendex“, t.j. že človek závislý na alkohole vždy klame, je potvrdením jeho úteku od reality.