Pri pití alkoholických nápojov si niektorí ľudia neuvedomujú, že neukoja iba smäd nápojom, ktorý im chuťovo vyhovuje, ale že si i pestujú tím návyk na väčšiu alebo menšiu pravidelnú konzumáciu alkoholu. Ľudí, ktorí požívajú alkoholické nápoje, môžeme rozdeliť do štyroch skupín podľa toho, čo od týchto nápojov žiadajú: Abstinenti vedia uhasiť smäd aj uspokojiť svoju chuť ktoroukoľvek tekutinou, čo neobsahuje žiadny alkohol, pretože požitie tejto drogy v minimálnom množstve odmietajú, nech už ich k tomu vedie akýkoľvek dôvod. Ak ide o zaradenie niekoho medzi abstinentov, dá sa povedať, že ide o titul síce znevažovaný, mnohými posmievaní, ale podľa medicínskych smerníc ťažko dosiahnuteľný. Abstinentom môžeme totiž nazvať len človeka, ktorý nepožil alkoholický nápoj v akejkoľvek forme a množstve najmenej po dobu troch rokov.

Dá sa predpokladať, že dôsledných abstinentov je málo a ak sú, vyskytujú sa najčastejšie medzi deťmi do veku piatich až šiestich rokov. V tomto veku v najväčšom počte prípadov totiž končí aj abstinencia detí, pretože na základe iniciatívy niektorého konzumenta alebo pijana v rodine okúsi dieťa najskôr pivo, potom víno apod. Skôr či neskôr tak začína so systematickým chuťovým nácvikom na tieto nápoje. Väčšina z nás sa už v detstve či v mladistvom veku a menej už v dospelosti zaradí do veľkej rodiny konzumentov, ktorí od alkoholického nápoja chcú naozaj len tekutinu a chuť a až na nejakú zanedbateľnú výnimku ani vlastne nevedia, aké účinky na nervový systém má alkohol obsiahnutý v nápojoch. Teda dospelý konzument pije vhodný alkoholický nápoj vo vhodnom množstve vo vhodnom veku. Konkrétne ide o tretinu desaťstupňového piva alebo jeden deciliter vína po práci a po jedle, o „vylepšenie“ chuti čaju niekoľkými gramami rumu. Taký konzument nápoj vypije, uspokojí svoju chuť, ale pretože požil okolo 7 –10 g alkoholu, ktorý zdravé obličky vedia rozložiť ešte počas vstrebávania, t.j. behom jednej hodiny, alkohol sa v krvi prakticky neobjaví a neovplyvní tak nervovú činnosť. Do kategórie konzumentov patrí malé množstvo mužov, značné percento žien a bohužiaľ tiež veľké percento mládeže, ktorá by avšak mala zostať aspoň do osemnástich rokov v skupine abstinentov. Mnohí členovia skupiny abstinentov sa dostávajú najskôr občas a nakoniec definitívne do skupiny pijanov. Pijanom nestačia alkoholické nápoje ani ako zdroj tekutiny, ani ich neuspokojuje len ich chuť. Žiadajú si účinky alkoholu obsiahnutého v nápoji, žiadajú si alkoholickú eufóriu ( grécke slovo, ktoré v preklade približne znamená „ dobre sa cítim“ ).

Takého pocitu eufórie dosiahneme najrôznejšími spôsobmi, isteže najlepším je ten, keď tzv. pravú eufóriu dosiahneme prirodzenou cestou spojenou s menšou alebo väčšou námahou. Je však veľa ľudí, ktorí zistia, že pocity pravej eufórie sú spojené s príliš veľkou námahou, s osobným nepohodlím, a objavia, že taktiež rozpoloženie mysle im prinesie priemerná hladina alkoholu v ich krvnom obehu. Skonzumujú tak alkoholický nápoj nie pre ukojenie smädu, ale predovšetkým preto, aby pod vplyvom alkoholu – drogy – pocítili eufóriu, o ktorej sa domnievajú, že je bez akéhokoľvek rizika. Od tej doby, keď človek hľadá v alkoholickom nápoji zdroj eufórie, tj. príjemnú zmenu nálady, obveselenie, úľavu, odstránenie problémov a duševného napätia, zabudnutie apod., začína kratšia, dlhšia či dlhá cesta, počas ktorej sa z nevinného pijana môže vyvinúť a niekedy sa skutočne vyvíja ťažký, často aj tragicky končiaci človek závislí na alkohole. Názov slova alkohol pochádza z arabského slova al – ka – hal, čo je označenie pre zvláštnu, jemnú látku. Chemicky sa jedná o číru, bezfarebnú tekutinu, ktorá má charakteristický zápach a pálčivú chuť s bodom varu 77°C a bodom tuhnutia 130°C. Chemická značka alkoholu, presnejšie povedané etylalkoholu, je C2H5OH. Molekula etylalkoholu sa skladá z prvkov uhlíka, vodíka a kyslíka. Alkohol vzniká skvasením cukru pôsobením kvasiniek. Skvasenie prebieha len do koncentrácie 14 – 16% alkoholu, pri vyšších koncentráciách sú kvasinky ako prvá obeť alkoholu ničené vlastným produktom.