2. Pasívni prijímatelia. Títo veria v zázrak. Majú detskú vieru v budúcnosť a sú presvedčení, že situácie sa zmenia bez toho, že oni by sa o to čo len najmenej pričinili. Aké je motto pasívneho prijímateľa? Veci sa zmenia.
Väčšina pasívnych prijímateľov žije v pocite, že oni nie sú dôležití, a v presvedčení, že oni sami nemajú moc nad žiadnym aspektom svojho osudu. Pretože sa nenaučili priamej komunikácii s inými, sú neschopní vyjadriť svoje potreby, želania a sny tým, s ktorými žijú a pracujú. Neustále sa boja, že zrania city iných alebo že iných sklamú. Väčšina pasívnych prijímateľov sa so svojím životným údelom zmieri. Mnohí zostávajú žiť v neznesiteľných podmienkach aj po tom, čo už odišla akákoľvek nádej na zmenu.

Stratené deti a alkohol. Ako je to so stratenými deťmi a alkoholom? Alkohol im často poskytne falošný pocit moci: aspoň na chvíľu im pomôže z pocitu bezmocnosti. Spolu s touto novoobjavenou silou prichádza aj posilnený pocit sebadôvery. Okrem problémov mnohých z nich s prejedaním, u mnohých je tiež riziko, že sa stanú psychicky závislými na alkohole: totiž alkohol im poskytne prístup k pocitom, ku ktorým sa normálne nedostanú.
Aké sú teda všeobecné charakteristiky stratených detí v dospelosti? Sharon Wegscheiderová uvádza tieto: udržovanie sa v ústraní; slabá sebadôvera; zmätok ohľadom sexuálnych rolí a niekedy aj sexuálnej identity; pocity bezmocnosti, osamelosti a nehodnosti; nezriadené potešenie a hrdosť z vlastnenia vecí. Stratené deti potrebujú pomoc, aby si dokázali vybudovať solídny pocit sebahodnoty.

Rebel
Rebeli používajú ako zbraň k prežitiu hnev a do svojho života si so sebou nesú tento nerealistický postoj: nevraživosťou, hrubosťou a telesným vystrašovaním ľudí získaš od nich to, čo chceš.
Rebeli – sú to obyčajne druhé deti v poradí – prichádzajú do rodiny vtedy, keď závislosť alkoholika už pohlcuje celú pozornosť a energiu rodiny, keď manželská partnerka alkoholika je preťažená bremenom znášania závislosti svojho manžela a kde hlavné miesto na javisku už zaujal hrdina. Pre tohto novoprišelca nie je teda k dispozícii veľa miesta.

Rebeli by sa lepšie cítili v role hrdinov, no nakoľko táto rola je už obsadená, musia si hľadať inú. Aj napriek svojim silným stránkam a talentu nie sú schopní nad hrdinami vyhrať: hrdinovia sú obyčajne starší, väčší a pevne usadení.
Väčšina rebelov má s hrdinami veľmi napäté vzťahy. Cítia sa voči nim menejcenní a nakoniec ich začnú nenávidieť. Celé to vyústi do búrlivej a dramatickej formy nepriateľstva. Nič, čo hrdina urobí, nie je dobré. Hrdina zasa na oplátku začne neznášať rebelovu neustálu kritiku.
Rebeli hľadajú dôvod pre svoj hnev mimo seba. Keď zistia, že život je nevďačný, odmietnu uznať, že celú túto situáciu si mohli zapríčiniť aj oni sami svojím správaním. Majú tiež problémy s autoritou: rebeli kritizujú a odsudzujú každého, o kom sú presvedčení, že by ich chcel zmeniť alebo vyzývať k tomu, aby sa prispôsobili. Keď ide o spravodlivosť, vždy sa postavia na stranu svojich vrstovníkov alebo slabších a „utláčaných“.
Tak ako všetky deti alkoholikov, aj rebeli majú ustavičnú potrebu, aby ich rodičia chválili, venovali im pozornosť a ocenenie. Deti si vybudujú sebaúctu, keď sa s nimi zachádza spôsobom, ktorý uznáva ich hodnotu a dôležitosť. Blbé správanie rebela však vyvoláva rozčúlenú odplatu, a nie prijímanie. Väčšina z nich si potom nevybuduje dôsledné pocity sebahodnoty. Ak máme byť úprimní, rebeli v skutočnosti svojím správaním prispievajú k všetkému možnému, len nie k tomu, aby ich ľudia uznávali.

Rebeli nemajú žiadne citové očakávania od svojej rodiny alebo neočakávajú, že ich rodina bude chápať. Snaha o hranie roly hrdinu im neprinesie uspokojenie; agresivita vyzýva k odplate plnej hnevu. Po čase sa rebeli stiahnu a čím ďalej, tým viac času začnú tráviť mimo domu. Dajú sa na vyhľadávanie kontaktov s rovesníkmi, ktorí by im poskytovali oporu a spoločnosť. Budú ich priťahovať mladí ľudia, ktorí by im pomohli prejaviť svoje frustrácie. Títo priatelia budú prijímať rebelov nekriticky za podmienky, že ich správanie bude v zhode s ich hodnotami. V konečnom dôsledku väčšina rebelov bude nachádzať svoju sebahodnotu iba v spoločnosti svojich priateľov; skupina kamošov sa im stane čím ďalej, tým dôležitejšia.

Počas svojho dospievania veľká časť rebelov začne experimentovať so sexom a drogami a ich výčiny začnú šokovať rodinu. Snažiac sa o intimitu a ľudskú blízkosť mnohí z nich sa stanú sexuálne aktívnymi už v ranom veku. Lenže nanešťastie hlboké, milujúce a vzájomne sa obohacujúce vzťahy, po ktorých tak veľmi túžia, nenájdu. Mnoho z nich sa stane závislými. Budú drogovať, aby tak unikli pred krutou realitou života. Tí, ktorí neprepadnú závislosti, sa oženia (alebo vydajú) za niekoho, kto prepadol. Tento vzťah im potom umožní pokračovať v nálade vnútorného hnevu a chronickej nespokojnosti.
Rebeli sa cítia osamelí a nešťastní. Majú biedne schopnosti nutné pre spoločenské vzťahy a sú do seba zahľadení, plytkí, manipulatívni a vykorisťovateľskí. Značná časť z nich sa nachádza v riziku spáchania samovraždy.
Rebeli a alkohol. Rebeli si obyčajne vypestujú závislosť na alkohole už v omnoho skoršom veku ako iné dospelé deti alkoholikov. Alkohol je pre skupiny, ktorých sú súčasťou, centrálnou časťou. Alkohol poskytne rebelom falošný pocit dôvery; pomôže im cítiť sa so sebou dobre. Veľmi dôležitý je včasný zásah, ktorý by im umožnil liečiť sa.

Maskot (klaun)
Ako maskoti redukujú svoje napätie v alkoholickej rodine? Tým, že dokola šaškujú. Používajú humor, aby odvrátili pozornosť rodiny od rodinného problému, ktorým je alkoholizmus. Kto je klaunom v závislej rodine? Je to obyčajne najmladšie dieťa.
Dokonca aj v zdravých rodinách je posledné dieťa rodinným miláčikom: rodinu totiž chráni pred tvrdosťou životnej reality. Alkoholické rodiny idú ešte o krok ďalej a síce pred svojím najmladším členom obyčajne skrývajú dôležité skutočnosti.

Problém maskota má svoje korene vo fakte, že členovia rodiny pred ním zataja dôležité informácie a hovoria mu veci, ktoré nie sú pravdivé. Niečo hrozné sa napríklad v skupine stane, maskot to vie, no všetci ostatní to skrývajú. Dôsledky sú devastujúce: mnoho maskotov sa bojí, že im začne šibať; naučia sa nedôverovať svojim vlastným zážitkom a skúsenostiam. Istý muž spomína, ako sa, keď bol ešte dieťa, často v noci budil na hádku svojich rodičov. Jeho matka bola ťažkou alkoholičkou. Tieto hádky trvali dlho do noci. Často si počas nich kládol otázku, či sa ich rodina nerozpadne. Keď sa ráno zobudil, rodina sa zhromaždila pri stole na raňajky a každý sa tváril, že sa nič nestalo. Často sa pýtal sám seba, či on nie je náhodou psychicky chorý, keď sa mu také veci zdajú.
Virginia Satirová, rodinná terapeutka, nazýva maskotov „diktátormi“. Sú majstrovskými manipulátormi. Ich úloha je jasná: odviesť pozornosť, aby sa rozplynulo napätie. Ešte ako kojenci sa naučili, že ak sa predvedú pred ostatnými, že im to prinesie odmenu: každý sa smeje; alkoholik a kríza rodiny ustúpia z javiska; tento odvádzateľ pozornosti to má pod kontrolou, a tým získa pozornosť on. Maskoti sa uchýlia ku šaškovaniu alebo predvádzaniu sa vždy, keď sa začnú zbiehať mračná života a situácia sa začne stávať ťažko znesiteľnou. Ich humor rozriedi napätie. Členovia rodiny sa aspoň na chvíľu môžu vyhnúť tomu, aby sa museli zaoberať svojimi pocitmi nedostatočnosti, nedôležitosti, hanby, viny a osamelosti.

Mnoho maskotov, nakoľko v sebe vo svojom vnútri nosia napätie a úzkosť a sú charakteristickí prehnanou aktivitou, sú považovaní zo strany učiteľov za hyperaktívnych. Veľké množstvo maskotov riskuje tiež skutočnosť, že naveky zostanú deťmi. Nakoľko ich sebaúcta je chabá, pri riešení ťažkých životných otázok a výziev sa uchýlia k vyhýbaniu sa a odvedeniu pozornosti. Ľudia nad nimi často mávnu rukou a označia ich za beťárov. Ich vzťahy sú často plytké a prelietavé.
Maskoti sa nikdy nenaučia vyrovnávať sa so stresom. Ich rodiny ich budú prehnane ochraňovať – ako kvočka kuriatka – a klaun sa ako dôsledok naučí prehnane ochraňovať sám seba. Ich najcharakteristickejšou emóciou bude strach. Kto medzi dospelými deťmi alkoholikov je v najväčšom riziku, že upadne do emocionálnych problémov? Maskot. Psychické problémy a samovraždy sú medzi týmito dospelými deťmi dosť bežné.