Úvod
Pri komunikácii ide o vzájomnú výmenu informácií. Človek sa potrebuje zdieľať, rozprávať- prijímať informácie a zase ich vydávať svojmu okoliu, kde na svoje zdieľanie očakáva reakciu. Toto vzájomné zdieľanie je dôležitou biologickou potrebou človeka. Pri normálnom vývoji má dieťa splnenú potrebu komunikácie a ďalšie základne psychické potreby, ako je napríklad pocit bezpečia, istoty...
Vo verbálnom procese sú zapojené zložky:
· RECEPTÍVNE- vnímacie, ktoré sú sprostredkované sluchovým a zrakovým analyzátorom
· CENTRÁLNE- spracovávajúce informácie a zaujímajúce stanoviská
· EXPRESÍVNE- jedná sa o vysielajúcu alebo produkčnú časť komunikačného systému

Pokiaľ je niektorá zo zložiek komunikačného procesu narušená, dochádza k zmeneným podmienkam, kde sa jedinec nemôže bez špeciálnej starostlivosti a primeraných prostriedkov adekvátne vyvíjať. Pri porušení alebo nevyvinutí receptívnej zložky, v našom prípade sluchového analyzátora, nedochádza k prenosu informácii do centra a nemôže dôjsť ani k expresívnemu vyjadreniu bežnými komunikačnými prostriedkami, ako je u človeka reč.
Špeciálna pedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá výchovou, vzdelávaním a rozvojom sluchovo postihnutého dieťaťa, sa nazýva surdopédia.
Cieľom surdopédie je komplexná starostlivosť o sluchovo postihnutých, ich sociálne a pracovné zaradenie, ktoré sa môže realizovať v rôznych úrovniach socializácie. Z hľadiska potrieb špeciálno- pedagogickej praxe kombinovane postihnutých má surdopédia najtesnejší vzťah k logopedii a ostatným odborom špeciálnej pedagogiky ako: psychpedii, oftalmopedii, somatopedii a etopedii. Metodika tvorenia a rozvíjania reči u sluchovo postihnutých detí vychádza z poznatkov fonetiky a fonológie.

Klasifikácia sluchových porúch
Sluchová vada na rozdiel od sluchovej poruchy je trvalým stavom, ktorý sa nedá žiadnou liečbou zmeniť.

Sluchové vady delené podľa doby vzniku:
üVrodená
Môže byť dedičného charakteru alebo sa dieťa tiež narodí nepočujúce, pretože jeho matka prešla v skorých mesiacoch tehotenstva nejakou chorobou. Ďalšou príčinou vrodenej hluchoty môže byť ožiarenie röntgenom a v niektorých prípadoch rozdielny Rh faktor krvi matky a dieťaťa.
üZískaná
Táto porucha sluchu sa vyskytuje u detí, ktoré ťažko prichádzajú na svet, tzv. dlhotrvajúci pôrod s následným krvácaním do mozgu a labyrintu. V neskoršom veku býva sluch poškodzovaný po infekčných chorobách, po užívaní niektorých liekov, po zápale mozgových blán.

Typy sluchových vady
· PERIFÉRNE VADY môžu byť jednostranné alebo obojstranné. Tieto sa ďalej delia na tri formy: - sprievodné, spôsobené poruchou vonkajšieho zvukovodu k oválnemu okienku stredného ucha
- vnútroušné, tu je postihnutý blanitý labyrint vnútorného ucha, vláskové bunky alebo sluchový nerv
- zmiešané, ide o kombináciu predchádzajúcich typov
· CENTRÁLNE VADY sú spôsobené poškodením centrálneho nervového ústrojenstva sluchového analyzátora

Stupne sluchových vád
Tieto vady sa rozdeľujú na:
o NEDOSLÝCHAVOSŤ
Rozlišujeme ju na sprievodnú, keď postihnutý počuje slabo, ale dokáže rozoznať zvuky ľudskej reči a percepčnú, ktorá sa prejavuje tiež skresleným vnímaním reči.
-ľahká (sluchová strata 20-40 dB)
-stredná (40-70 dB)
-ťažká (70-90 dB)
o HLUCHOTA
-úplná (strata sluchu)
-praktická (vyskytujú sa tu tzv. zvyšky sluchu)
o OHLUCHLOSŤ
Je to stav, keď dochádza k strate sluchu v priebehu života. Pokiaľ dôjde k ohluchnutiu po skončení základného vývoja reči (po 7. roku života), reč sa nestráca, zostáva zachovaná, ale si vyžaduje neustálu starostlivosť.
Veľkosť straty sluchu sa určuje audiometrickým vyšetrením. Grafický záznam o stave sluchu získaný audiometrickým meraním sa nazýva audiogram.
Sluch má rozhodujúci význam pre vytváranie a rozvíjanie reči. Každá porucha sluchovej výkonnosti má závažné dôsledky pre výstavbu a štruktúru reči a aj osobnosti. Hlavne záleží na tom, kedy sluchová porucha vznikla a akého je stupňa.

Špeciálna pedagogická starostlivosť

Cieľom špeciálnej pedagogickej práce je zaradiť týchto ľudí s týmto handicapom do života. Ak nie je možné odstrániť prvotnú vadu t. j. stratu sluchu, snažíme sa o to, aby sme aspoň zabránili vzniku druhotných vád alebo aby sme ich zmierňovali. Školstvo sa v spolupráci so zdravotníctvom podieľa na skorej diagtnostike prostredníctvom pracovníkov špeciálno pedagogických centier (SCP), ktoré sú súčasťou materských a základných škôl pre sluchovo postihnutých. V tomto centre pracuje špeciálny pedagóg, psychológ a sociálny pracovník. Títo majú zaisťovať diagnostické, poradenské, psychoterapeutické, rehabilitačné a metodické činnosti pre zdravotne postihnuté deti a mládež, ich rodičov a pedagogických pracovníkov ambulantnou formou v rodinách i školách.

V skorom období vývoja postihnutého dieťaťa prebieha individuálna terapeutická starostlivosť. Pracovník SCP najprv prichádza do rodiny a vytvára individuálny špeciálny program starostlivosti. Spolu s psychológom sa snaží vplývať aj na rodinu, aby prekonala začiatočné traumy. Špeciálny pedagóg pracuje individuálne s dieťaťom a do tohto procesu zapája aj rodičov. Priebežne pri každej ďalšej návšteve informuje rodičov o výsledkoch práce.
Sociálna právna starostlivosť spočíva v riešení otázok spojených s vybavovaním rôznych sociálnych dávok a príspevkov. Táto starostlivosť sa zaoberá uspokojovaním hmotných potrieb a to aj na právnej úrovni.

Najosvedčenejšia forma výchovy malého postihnutého dieťaťa je rodinná starostlivosť. Hlavnú úlohu tu hrá zväčša matka. Rodičia dostávajú pedagogické, lekárske, sociálne a technické rady spojené s používaním slúchadiel a iných didaktických prístrojov. Organizujú sa aj pobyty rodičov s deťmi a rôzne odborné prednášky.

Školy pre sluchovo postihnuté deti
Deti a mládež so sluchovou vadou sú vzdelávané v špeciálnych školách. Sú to materské školy, základné a stredné školy pre sluchovo postihnutých. Niektorí sluchovo postihnutí študenti s ľahšou a j ťažšou sluchovou vadou využívajú možnosti štúdia na bežných stredných školách i vysokých školách za podpory odborníkov.

Výučba sluchovo postihnutých detí
Pri výučbe sa u sluchovo postihnutých detí využíva veľké množstvo ukážok a takisto písomných foriem reči. Najprv sa používa globálne čítanie už u detí predškolského veku. Tento spôsob významne ovplyvňuje rozširovanie slovnej zásoby dieťaťa. Písmo je najpresnejším záznamom hovorenej reči. Pestovanie vzťahu dieťaťa k čítaniu a vysvetľovaním neznámych slov pomocou ukážky a praktického predvedenia činnosti je dôležitou úlohou špeciálnej pedagogiky. Je nutné naučiť sa s porozumením, pretože je to cesta k ďalšiemu vzdelávaniu a k získavaniu dôležitých informácii, ktoré sluchovo postihnutí nestačia obsiahnuť.
Daktylotika alebo prstová abeceda je ďalšou formou, ktorá pomáha pri komunikatívnosti. Uplatňuje sa skôr u detí predškolského veku. Prostredníctvom tohto systému znakov je možné rozoznať aj tie hlásky, ktoré nie je vidieť na ústach. Potrebujú ju tie sluchovo postihnuté deti, ktoré majú slabú pamäť na slová. Prstová abeceda je v každej krajine rôzna.

Obrázok č. 1 Prstová abeceda
Zdroj: WWW: http://mfodor.host.sk/Spectrum/prst_abc.htm

Pomocné artikulačné znaky doplňujú odpozorovanie a napomáhajú pri výslovnosti jednotlivých hlások najmä u malých sluchovo postihnutých detí. Prostredníctvom tohto systému znakov je možné rozoznať aj tie hlásky, ktoré sú na ústach viditeľné. Dieťa prostredníctvom týchto znakov nielen dobre odpozerá konkrétne hlásky, ale je mu umožnené ich aj vybračne pocítiť.
Je treba spomenúť aj komunikačné formy, ktoré nie sú postavené na verbálnom základe ako to bolo pri predchádzajúcich formách. V tomto prípade hovoríme o neverbálnej sociálnej komunikácii. Je to podávanie informácii očami, výrazmi tváre – mimikou, postojom tela, gestikuláciou a znakovým dorozumievacím systémom (vizuálne pohybovým).
Psychika sluchovo postihnutého dieťaťa

„Odraz na psychike sa najvýraznejšie prejavuje tým, že dokiaľ sa nevyvinie reč, nemôže sa vyvinúť ani abstraktné myslenie, prípadne sa vyvinie len úmerne rečovému vývinu. Okrem toho v duševnom vývine týchto detí chýbajú nielen tisíce sluchových pocitov, vnemov a predstáv, ale aj sluchové zložky zrakových vnemov. Pre hluchého je zvon bez hlasu, les bez šumu, vták bez spevu, hodinky bez tykania, potok bez žblnkotu a husle bez melódie. Neprístupnosťou hudby trpí vývin citového života. Prevládajú zrakové predstavy, ktoré sú bez citovej prízvučnosti a plynulosti sluchových zložiek.“

Rudolf Schikerle píše, že učitelia normálnych škôl, ktorí majú vo svojich triedach nedoslýchavých žiakov, hovoria o nich, že sú zasnení, roztržití, neposlušní s nezáujmom o prácu a je u nich samotárstvo, ktorého percento stúpa úmerne stupňu nedoslýchavosti. Príčinou samotárstva je, že sa postihnuté dieťa cíti odstrkované a tým sa izoluje, lebo nemá rovnocenné postavenie medzi deťmi, ktoré nie sú handicapované. To sa prejavuje aj na správaní, a to agresivitou alebo pasivitou, no aj obidvoma spôsobmi naraz.
V oblasti sociálneho správania bádame u týchto detí zosilnenú dráždivosť, sklon k egoizmu, k individualizmu a k vzdoru.

Záver
Deti, ktoré sú sluchovo postihnuté, prežívajú počas života väčšie ťažkosti ako je to u ľudí, ktoré tento alebo celkove žiadny postih nemajú. Niekedy aj vďaka našej neznalosti a prehnanej ľútosti môžeme určitým spôsobom vyvolávať izoláciu voči okolitému svetu, v ktorom majú svoje miesto aj takíto ľudia. A preto je aj na nás, aby sme cez znalosť tejto problematiky spoluvytvárali podmienky pre život týchto postihnutých ľudí medzi nami.

Obsah
Úvod ...................................................................................................................................... 3
Klasifikácia sluchových porúch ............................................................................................ 4
Špeciálna pedagogická starostlivosť ..................................................................................... 5
Školy pre sluchovo postihnuté deti ....................................................................................... 6
Výučba sluchovo postihnutých detí ...................................................................................... 6
Psychika sluchovo postihnutého dieťaťa .............................................................................. 8
Záver ..................................................................................................................................... 9

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Sluchové defekty: Surdopédia