2 DÔVODY VZNIKU ALKOHOLIZMU
V súčasnosti narastá podiel spotreby alkoholu deťmi a mládežou. Mnoho dospelých ľudí svoje deti nepriamo „pripravuje“ na dráhu alkoholika už v rannom detstve. Nie sú neobvyklé prípade, keď rodičia malému dieťaťu namáčajú cumlík do alkoholu (piva). Tento počin odôvodňujú tým, že dieťa skôr zaspí.
Ďalším negatívnym javom, ktorý môžeme bežne v praxi pozorovať je to, že rodičia vodia so sebou deti na miesta, kde sa verejne predáva a pije alkohol. Dieťa je takýmto spôsobom posmeľované k tomu, aby vyskúšalo jeho požitie. Okrem týchto miest klesá pozornosť rodičov voči deťom hlavne pri rôznych udalostiach, počas ktorých sa deti môžu dostať k alkoholu veľmi ľahko bez vedomia rodičov. Najčastejšími udalosťami, pri ktorých sa deti dostali k alkoholu sú Vianoce a Nový rok.
Mladším deťom je ponúkaný najskôr tzv. babský alkohol a neskôr po dovŕšení určitej vekovej hranice sa prechádza na alkohol chlapský, ponúknutie ktorého predstavuje rituál prijatia dieťaťa medzi starších.

Mnohí rodičia si neuvedomujú, že aj malé množstvo alkoholu môže u detí vyvolať otravu.
Deti a mládež sú chránené pred alkoholom aj legislatívne. Alkohol nesmie byť na Slovensku podávaný ľuďom mladším ako 18 rokov. Jedným z dôvodov je fakt, že u detí a mladých ľudí sa rýchlejšie vytvorí návyk na tento druh drogy.
„V čím mladšom veku sa vyvinie alkoholizmus, tým väčšie sú poruchy osobnosti a nedostatky výchovy.“1
„Podľa Svobodovej (1985) k tomuto návyku inklinujú skôr chlapci, deti s horším prospechom, deti v puberte, vymaňujúce sa z rodinných pút. Kardos (1978) považuje za najohrozenejších tých mladých, ktorí nedosiahli nijaké vzdelanie, sú nevyučení, nekvalifikovaní, vykonávajú len pomocné a príležitostné práce, no napriek tomu všetkému už vo veľmi mladom veku dostávajú vysokú mzdu. Nadobudnuté peniaze však nevedia rozumne využiť, žijú bez cieľa a bez zmyslu života.“2
Okrem nedbanlivosti, nepozornosti alebo nezáujmu rodičov o dieťa výskumy dokazujú, že existujú aj iné preddispozície ľudí pre vznik alkoholizmu.
Alkoholikmi sa stávajú často osoby, ktoré v detstve trpeli poruchami správania, psychiatrickým ochorením, osoby s mentálnou retardáciou, osoby spojené s kriminalitou alebo osoby, ktorých aspoň jeden z ich rodičov bol sám alkoholikom. Medzi ďalšiu skupinu ľudí ohrozených týmto typom závislosti patria manuálne pracujúci ľudia (napr. stavební robotníci), ľudia pracujúci v stravovacích zariadeniach, ľudia s nižším vzdelaním, ale aj podnikatelia. Mnoho alkoholikov vyrástlo z detí, ktoré žili v podmienkach emočnej karencie a deprivácie.

Význam pre vznik patologických javov majú aj sociálne skupiny. Deti a mladí ľudia sa často stretávajú v partiách, ide predovšetkým o závadové partie, v rámci ktorých dochádza k prvým kontaktom s alkoholom alebo inou drogou.
„Mečíř (1990) zistil, že medzi evidovanými mladistvými zvyklo piť osamote len 5,2 percenta, s priateľom 16 percent, ale v skupine rovesníkov až 67,5 percenta a v organizovanej partii 11,2 percenta pacientov.“1
Z uvedeného vyplýva, že deti a mladí ľudia netrávia svoj voľný čas zmysluplne a pozitívne. Mnohí z nich sa počas voľného času nudia, trávia ho bezcieľne, bez záľub a nezmyselne. Takéto zaobchádzanie s voľným časom sa stáva živnou pôdou pre vznik závislostí.

3 SPOLOČENSKÉ PRÍČINY ALKOHOLIZMU
Mnoho ľudí užíva alkohol z dôvodu jeho zbližujúceho účinku. Veľa mladých ľudí využíva alkohol ako posmeľujúci prostriedok pri nadväzovaní vzťahov a nových známostí. Ide predovšetkým o osoby, ktoré bežne nedokážu nadviazať komunikáciu s ľuďmi a chýba im zdravé sebavedomie.
Ďalšou príčinou je nedostatočné zabezpečenie pozitívneho a zmysluplného využívania voľného času detí, mládeže, ale aj dospelých. Určitú vinu na tomto stave majú aj inštitúcie, ktoré sa nedostatočne zaoberajú trávením voľného času predovšetkým mladej generácie a neponúkajú jej dostatočne zaujímavé a pozitívne možnosti.
Nemenej významnou príčinou zneužívania alkoholu je aj nedodržiavanie zákonných opatrení zo strany predajcov alkoholických nápojov.

4. PREVENCIA
„A. Pavúk uvádza, že „pojem prevencia zahŕňa akciu, ktorá predchádzala určitým rizikám.“1
Prevencia drogových závislostí v sebe zahŕňa primárnu, sekundárnu a terciárnu prevenciu.
V rámci primárnej prevencie sa orientujeme predovšetkým na tie osoby, ktoré sa do kontaktu s alkoholom alebo inou drogou ešte nedostali. Táto prevencia má slúžiť ako imunizácia voči tomuto sociálno - patologickému javu. Týmto typom prevencie sa zaoberajú predovšetkým rodina, školské a mimoškolské zariadenia, médiá a iné inštitúcie.
„Cieľom sekundárnej prevencie je vrátiť jedinca do pôvodného stavu a systematicky ho kontrolovať kvôli riziku opätovného zlyhania.“2
Sekundárna prevencia sa orientuje na osoby, ktoré už drogu skúsili a jej úlohou je zabrániť vzniku drogovej závislosti. Touto prevenciou sa zaoberajú predovšetkým psychologické, sociálne, edukačné a zdravotnícke zariadenia.
Terciárna prevencia je zameraná na predchádzanie recidívam u osôb, ktoré sú na droge závislé, a ktoré prešli liečbou. Vykonáva sa na úrovni resocializačných zariadení.

Najlepšou prevenciou pri alkoholizme je vôbec nezačať piť alkohol. U detí a mládeže je to predovšetkým pozitívne využívanie voľného času, záujem zo strany rodičov a inštitúcii o deti a mládež a ich voľný čas a dostatočná informovanosť o drogových závislostiach.