Zásada vedeckosti

Od učiteľa sa očakáva, že celoživotne udržuje kontakt s vedeckými disciplínami, ktoré sú základom jeho vyučovacích predmetov. Znamená pre neho využívať všetky vzdelávacie možnosti na aktualizáciu rýchlo zastarávajúcich poznatkov.
Učiteľ má ďalej vedieť vhodnými vyučovacími metódami vedecké informácie podávať žiakom, sprevádzať ich pri ich vyhľadávaní, spracovaní a využívaní.

Zásada spojenia teórie s praxou

Táto zásada učiteľa upozorňuje, že škola nie je uzavretý systém, ale je spojená s okolím početnými väzbami. Žiaci do školy prichádzajú s istými praktickými skúsenosťami, s predstavami, ktoré by učiteľ mal poznať. Jeho úlohou je výučbou správne predstavy upevňovať a rozvíjať, nesprávne opravovať.
Na druhej strane je žiadúce, aby učiteľ formuloval vyučovacie ciele najmenej na úrovni ich aplikácie a presvedčil žiakov o zmysluplnosti výučby v škole. Mal by viesť žiakov k vnímaniu rozvíjajúcich podnetov okolia školy, učiť ich hľadať v praxi potrebné informácie, spracovávať ich a dokázať ich v praxi uplatňovať.

Zásada komplexného rozvoja osobnosti žiaka

Pri didaktickej analýze učiva si má učiteľ uvedomiť, aké možnosti učivo dáva pre rozvoj osobnosti žiaka v jeho troch základných štruktúrach, t. j. v oblasti kognitívnej, afektívnej a psychomotorickej. Podstata učiteľovej práce je vždy komplexná. Aj keď v danej téme, v danej chvíli uprednostňuje rôzne ciele, asi nebude môcť nikdy tvrdiť, že práve teraz vzdeláva a teraz vychováva.