-sociológovia venujú skúmaniu soc.nerovností veľkú pozornosť
-ide o skúmanie nerovnosti jednotlivcov i skupín súvisiacich s rasov, vekom, pohlavím, majetkom, mocou a prestížou
-soc.nerovnosť je charakteristickým prvkom každej spoločnosti

Príkladom soc.nerovnosti a jej následkov je ootopenie lode Titanic v roku 1912.
-z 1308 cestujúcich a 898 členov posádky sa utopilo 1503 ľudí
-na Titanicu cestovali rôzny pasažieri – milionári, chudobný emigranti a radoví členovia posádky
-spomedzi pasažierov I.triedy sa zachránilo 60%, z pasažierov II.triedy – 36% a z III.triedy – 24% tzn., že soc.nerovnosti cestujúcich sa v čase katastrófy stali otázkou života a smrti

Soc.nerovnosti – charakterizujeme jako stav, v ktorom členovia spoločnosti nemajú rovnaký prístup k soc.zdrojom /bohatstvo, moc, prestíž/
-a prečo? Lebo zdroje sú obmedzené a preto z nich každému členovi nemôže pripadnúť rovnaký diel / ako napr.množstvo kyslíka pre každého člena/
-preto vzniká aj vnútorné usporiadanie spoločnosti, ktoré pripomína pyramídu postavenú z jednotlivýchsoc.skupín a kategórií ľudí, ktoré sa od seba odlišujú a sú odstupňované od toho, jako sa podieľajú na využívaní soc.zdrojov
-takéto usporiadanie spoločnosti sociológovia nazývajú sociálna stratifikácia /rozvrstvenie/

Základné črty soc.stratifikácie:
1.je charakteristikou celej spoločnosti a nie výsledkom individuálnych rozdielov
2.je univerzálna – existuje v každej spoločnosti
3.prechádza z generácie na generáciu
4.zdôvodňujú, obhajujú a podporujú ju ideológie istej časti spoločnosti, ale zároveň ju odmietajú a napadajú ideológie inej časti sooločnosti

-za základ soc.stratifikácie sa pokladá: a/ ekonomické postavenie – je podmienené najmä bohatstvom – majetkom, príjmami…
b/ moc – je schopnosť jednotlivcov a skupín presadiť vlastnú vôľu a záujmy v spoločenských záležitostiach aj napriek odporu iných
c/ prestíž – je spoločenská úcta, obdiv a uznanie spojené so sociálnym postavením, prejavuje sa vyznamenaním, privilégiami, spoločenskou vážnosťou

Spoločnosti sa členia na: 1. soc.skupiny
2. kategórie – kasty, stavy, triedy apod….

V historickom vývoji spoločnosti vznikali rôzne systémy soc. stratifikácie
Základné 2 druhy soc.stratifikácie: 1. relatívne uzavreté – otrokársky, kastovnícky a stavovský systém

2. relatívne otvorené – triedny systém
-jednotlivec al.soc.skupina sa môže v stratifikačnom systéme pohybovať z jednej pozície do druhej – sociálna mobilita /prvý krát tento termín použil amer.sociológ ruského pôvodu Pitirim A. SOKORIN 1889-1968/

Horizontálna mobilita – pohyb v rámci tej istej soc.vrstve /změna zamestnávateľa při tej istej kvalifikácií –/ ja – postupujem o triedu vyššie po odpracovaných rokoch/

Vertikálna mobilita – je vzostupny al.zostupný pohyb z jednej soc.vrstvy do druhej /degradovanie dôstojníka na vojaka/