1.Vonkajšie činitele – teplota a vlhkosť vzduchu, hladina hluku, obsah kyslíka v miestnosti, osvetlenie a farebné riešenie pracovného prostredia, spôsob práce a pod.
2.Vnútorné činitele – veľké individuálne rozdiely.

Únava nie je jednoduchý prejav spotrebovanej energie. Výkonnosť neklesá úmerne s časom práce. Výkon a tak isto aj pocit únavy kolíšu nielen u viacerých detí, ale dokonca aj u toho istého dieťaťa. Problém únavy je veľmi zložitý nielen v školskom veku, ale aj v dospelosti. Iba správnym prístupom možno efektívne riešiť mnohé psychohygienické úlohy. Neznalosť učebnej a pracovnej techniky je jedna z príčin, prečo toľko večerne študujúcich odpadá odvolávaním sa na neznesiteľnú únavu. Únava ich robí ľahostajnými, berie im iniciatívu a rozhodnosť.

Z hľadiska duševnej hygieny možno pre prácu detí školského veku urobiť tieto závery:
1.Únava je výsledkom fyzickej a psychickej námahy. Preto dlho a intenzívne študujúci žiak zaspí nad knihou. Je to fyziologické, a preto mu treba dopriať dostatok spánku a oddychu. Na to musí pamätať aj režim dieťaťa. Proces výučby, ale aj celé prostredie žiaka treba zbaviť činiteľov, ktoré prispievajú k jej rýchlejšiemu vzniku a utvoriť príjemné pracovné prostredie.

2.Ak sa pridržiavame poznatku, že únava je varovným signálom na prerušenie činnosti a ochranou organizmu pred vyčerpaním, dospejeme k poznatku, že aktívny oddych je veľmi potrebný pre predchádzanie únavy. Časťou oddychu je tiež iná, celkom odlišná činnosť, napr. prechádzky na čerstvom vzduchu, šport, hra, kultúrna činnosť atď. – aktívny oddych.

3.Aj v škole sa má práca detí striedať s oddychom, čo by sa malo odzrkadliť v dôslednom dodržiavaní týždenného rozvrhu hodín. Treba brať do úvahy, že výkonnosť žiaka je cez deň najvyššia v prvých hodinách vyučovania a najnižšia v posledných. Predmety vyžadujúce väčšiu pozornosť a väčšie nároky na analyticko-syntetickú činnosť mozgu, ako matematika a cudzie jazyky, mali by sa preto zaraďovať do prvých vyučovacích hodín.

4.Je veľmi dôležité, aby žiak nachádzal pre svoju školskú prácu pochopenie u rodičov, aby mal svoj pracovný kútik, aby mal na učenie dostatok času a pokoj. Dôležité je aj to, aby sama psycho-sociálna atmosféra rodiny bola priaznivá, bez defektnosti (alkoholizmus, mravná labilita rodičov), premenlivosti, výchovnej insuficiencie (zanedbávanie výchovy, ale i zhovievavosť alebo tvrdosť výchovy, výchovná disharmónia alebo jednoducho nedostatok času rodičov) a výchovnej indisponovanosti (prestarnutosť, duševné choroby rodičov a pod.).

V procese vývoja spoločnosti bude musieť hygiena vyučovacieho procesu počítať s ďalším faktorom. Rozsah vedeckých poznatkov sa neustále rozširuje, pričom školskú dochádzku nemožno predlžovať donekonečna. To znamená, že treba zefektívniť proces učenia, zvýšiť jeho produktivitu. Kvalitatívny skok nemožno očakávať bez „automatizácie“ učenia. K zefektívneniu učiva napomáhajú aj nové formy vyučovania: programové, problémové, diferencované a skupinové vyučovanie.

Programové vyučovanie:
1.Princíp vlastného tempa,
2.Princíp nepreťažovania (žiak pracuje podľa svojich schopností).

Problémové vyučovanie:
1.Princíp aktívnosti,
2.Princíp trvácnosti (nadobudnuté vedomosti sú trvácnejšie).

Diferencované vyučovanie:
1.Princíp rozdielnosti,
2.Princíp schopnosti organizovania práce žiakov.

Skupinové vyučovanie:
1.Princíp rozvoja aktivity žiakov,
2.Princíp rozvíjania sociálneho života žiakov.


Únava a oddych

Únava je subjektívny pocit. Niektorých ľudí unavuje aj prítomnosť osoby, ktorá ich nudí. Len čo sa osoba vzdiali je po únave.
Únava je poplašným signálom. Upozorňuje na to, že je čas na oddych. Lenže tento signál nepociťujú všetci rovnako intenzívne a v rovnakom čase. Jedni reagujú priskoro a únavu pociťujú veľmi intenzívne, u druhých sa hlási prineskoro. K prvému typu patria tí, ktorí už po krátkotrvajúcej práci začnú byť veľmi unavení, prepracovaní, vyžadujú od spolupracovníkov pomoc, nechajú za seba robiť druhých. Únava im dovoľuje zariadiť si pohodlnejší život, oddychovať bez výčitiek svedomia. K tomuto typu patrí aj určitá časť neurotikov.