referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Miloslava
Pondelok, 17. februára 2020
Demokratizácia Slovenska
Dátum pridania: 29.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: jahvoodka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 3 018
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 9.6
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 16m 0s
Pomalé čítanie: 24m 0s
 
1. Úvod

„Najťažší spôsob riadenia spoločnosti je demokracia. Nič jednoduchšieho však zatiaľ ľudstvo nevymyslelo.“ Takto charakterizoval demokraciu Winston Churchil, jeden z najvýznamnejších politikov 20 storočia.

Slovensko je v súčasnosti viacerými pokladané za demokratickú krajinu. Bolo takou vždy? Ako sa vyvíjala spoločnosť posledných šesťdesiat rokov? Aké okolnosti mali rozhodujúci vplyv?

Vytvorenie reformného krídla komunistickej strany, Pražská jar zastavená vojskami Varšavskej zmluvy, Charta 77, perestrojka ústiaca do „nežnej revolúcie“... Všetky tieto pojmy spája snaha o zmenu spoločenského a politického systému. Pokus vzoprieť sa komunizmu.

Práve ten je často nelichotivo charakterizovaný. No nájdu sa aj takí, čo ho velebia. Preto som sa rozhodla utvoriť si vlastnú predstavu na základe prečítania viacerých kníh a rozhovormi s rozdielne politicky orientovanými ľuďmi.

Môj projekt sa zaoberá práve vývojom demokracie na Slovensku od roku 1945. Vzhľadom k tomu, že bolo od roku 1918 súčasťou Československa, je nevyhnutné ho skúmať ako celok.

Podľa slovníka cudzích slov je demokracia jednou z foriem vlády zaručujúca občanom slobodu a rovnoprávnosť. Na ich dosiahnutie je potrebný dlhý čas. Na Slovensku tento proces trval skoro šesť desaťročí, čo je porovnateľné s ľudským životom. Ku koncu oboch by mal čakať dôstojný a pokojný odpočinok. Nesmieme však zaspať na vavrínoch, pretože demokracia sa vyvíja zároveň so spoločnosťou!


2. Popis politickej situácie

2.1. Nástup komunistickej strany k moci

Po skončení druhej svetovej vojny sa Československo, ako jedna z krajín strednej a východnej Európy, dostala pod sféru vplyvu Sovietskeho zväzu. Spočiatku vývoj prebiehal demokraticky. Z exilu sa vrátila londýnska vláda spolu s prezidentom Benešom a v máji 1946 prebehli prvé povojnové voľby za účasti viacerých politických strán. V parlamente však získala väčšinu komunistická strana, ktorá svoje pozície rýchlo využila. Vo februári 1948 ukončila preberanie moci v štáte a zostavením vlády pokojnou cestou prebrala moc.

Najvyššie štátne orgány – prezident, parlament a vláda sa dostali do rúk komunistov.30. mája zvíťazila v parlamentných voľbách s jednotnou kandidátkou KSČ. Prezident Beneš odmietol podpísať novú ústavu a 2.júna abdikoval. Novým prezidentom sa stal Klement Gottwalda a novým predsedom vlády Antonín Zápotocký.

Komunistický režim zakrátko zlikvidoval všetky zárodky občianskej spoločnosti: Poštátnili sa podniky a zdruštevnila pôda. Vykonávali sa „očisty“ vo všetkých inštitúciách. Znakom kvalifikácie sa stal členský preukaz KSČ. Bolo vykonštruovaných viacero súdnych procesov, často s rozsudkom smrti. Ďalším tŕňom v oku bola cirkev. Likvidovali sa kláštory a mnohí cirkevní hodnostári boli uväznení. V tejto situácii sa rozrástla emigrácia, ktorej sa komunisti pokúšali zabrániť uzavretím hraníc. Slovenská otázka bola úplne potlačená.

Po vzniku Československej socialistickej republiky sa zrušil Zbor povereníkov, čím stratili slovenské orgány všetky kompetencie. Ekonomická závislosť na Moskve sa zabezpečila založením Rady vzájomnej hospodárskej pomoci vo februári 1948. K vojenskému podriadeniu došlo v roku 1955 na báze Varšavskej zmluvy. Zavedené plánované hospodárstvo nemohlo dlho fungovať. Veľmi rýchlo sa objavila stagnácia a už od konca 50. rokov bolo zrejmé, že krajiny sovietskeho bloku výrazne ekonomicky a životnou úrovňou zaostávajú za ostatnou Európou.
 
   1  |  2  |  3  |  4    ďalej ďalej
 
Zdroje: Grundlerová,V.: Cudzie slová, S aktuell, Nitra 1990, Kováč, D.: Dejiny Slovenska, Nakladatelství Lidové noviny, Praha 2000 , Kusý, M.: Rok 1968 a osobnosť Alexandra Dubčeka, Metodické centrum Banská Bystrica 1999, Kynclovi, K. a I.: Po jaru prišla zima aneb Zamyslení nad vlastní knížkou o Chartě 77, Art-servis, Praha 1990, Rychlík, J.: Česi a Slováci ve 20. Století. Česko-slovenské vztahy 1945-1992, Bratislava 1998 , Mazurek, J.: Európske štúdie. Pohľad na historický, politický, hospodársky, sociálny, diplomatický a kultúrny vývoj Európy, Neografia Martin 2002, Wegs, J. R., Ladrech R.: Evropa po roce 1945, Vyšehrad, Praha 2002
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.