Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Konkretizácia obsahu výchovného pôsobenia

Obsah výchovy tvoria normy a požiadavky, ktoré sú vypracované na základe spoločenských potrieb a sú primerané vekovým osobitostiam detí a mládeže. V praxi sa najčastejšie vyskytuje členenie obsahu výchovy do týchto oblastí: rozumová, mravná, estetická, telesná, pracovná a technická výchova. V procese výchovy sa jednotlivé zložky prelínajú a dopĺňajú, ich samostatné rozčlenenie slúži len pre hlbšie teoretické poznanie.

Rozumová výchova
Hlavnou úlohou rozumovej výchovy je odovzdať žiakom základné informácie, učebné fakty o vývine prírody a ľudskej spoločnosti. Na základe vedomostí vytvárame u žiakov zručnosti a návyky, ktoré predstavujú využívanie vedomostí v praktickom živote. Súčasťou poznávacej činnosti človeka je myslenie, umožňujúce získavať dokonalejšie vedomosti.

Žiaci si na základe vedeckého poznania a samostatného myslenia vytvárajú názor na javy na veci okolo seba a rozvíjajú svoje poznávacie schopnosti, ktoré uľahčujú hlbšie osvojovanie vedomostí a umožňujú samostatne získavať nové vedomosti ďalším sebavzdelávaním.
Rozumová výchova sa realizuje pomocou vyučovania a učenia. Jej obsah určujú učebné plány, osnovy a konkretizovaný je v učebniciach. Teória rozumovej výchovy sa nazýva didaktika.
Do systému didaktiky patria:

•Základné ciele a zamaranie rozumovej výchovy
•Obsah vzdelávania a vyučovania
•Podstata výchovno-vzdelávacieho procesu jeho základné zákonitosti a etapy
•Vyučovacie zásady
•Vyučovacie metódy
•Organizačné formy
•Prostriedky vyučovacieho procesu

Hlavné úlohy rozumovej výchovy:

1.rozvoj zmyslového poznania(dôležitá je aktivita subjektu)
2.rozvoj myslenia a reči. Myslenie môže byť: reproduktívne-vyžadujúce nižší stupeň aktivity samostatné- prostredníctvom riešenia problémových situácií tvorivé- najvyšší stupeň aktivity, prináša nové vedomosti a objavy
3.rozvoj praktickej činnosti žiakov a rozvoj poznania. Pracovná a praktická činnosť žiakov vplýva na rozvoj poznania v 3 smeroch:

a.obohacuje a konkretizuje vedomosti zo základov vied a výroby
b.rozvíja a obohacuje poznávacie procesy
c.stimuluje ich aktivitu a zvyšuje záujem o teoretické vedomosti
Významnou súčasťou pracovnej činnosti je utváranie pracovných zručností a návykov. Tieto sú prepojené na osvojené teoretické vedomosti.
Základným prostriedkom rozumovej výchovy je vyučovanie, ako cieľavedomý proces odovzdávania vedeckých faktov a informácií prostredníctvom činnosti vyučujúceho a učenie, ako proces osvojovania týchto vedomostí žiakom. Okrem vyučovania sa na rozumovej výchove podieľa aj výchova mimo vyučovania, najmä prostredníctvom činnosti žiakov v záujmových útvaroch, v detských a mládežníckych dobrovoľných združeniach apod. Značný význam majú aj kultúrno-osvetové zariadenia(múzeá, kiná, divadlá, galérie apod.) a tiež masovokomunikačné prostriedky.

Mravná (etická) výchova
V mravnej výchove si jedinec utvára vzťahy k sebe samému, ku spoločnosti a prírode. Mravná výchova je z jednotlivých zložiek výchovy najviac závislá od politických a kultúrnych podmienok spoločnosti. Sú zaznamenané rôzne obsahové prístupy k mravnej výchove, ktoré sú ovplyvnené dobovými požiadavkami a rôznymi filozofickými koncepciami.
Etika(gr. ethos= zvyk, obyčaj) je teóriou morálky, ktorá predstavuje súhrn noriem a zásad, ktoré vylučuje spoločnosť v súlade s jej optimálnym rozvojom. Etika zdôvodňuje platnosť mravných noriem. Mravnosť je vlastnosť, ktorá zodpovedá sústave mravných noriem. Mravná norma má charakter všeobecne platného princípu konania, ktorá obsahuje návod, akými kvalitami, črtami má disponovať človek ako mravná osobnosť. Vývoj mravnej osobnosti je zložitý proces, ktorý sa dotýka všetkých sfér osobnosti. Primárnu úlohu v tomto procese majú city a emócie.

Úlohou etickej výchovy je naučiť žiakov, ako rozvíjať humánne vzťahy v rodine, škole, medzi rovesníkmi, spoločenskými skupinami, národmi. Cieľom je formovanie harmonickej osobnosti a harmonických vzťahov v spoločnosti, pozitívne ovplyvňovanie postojov, správania a hodnotovej orientácie dieťaťa.
Cit vyjadruje vzťah človeka k svetu, k luďom, k sebe i vlastným činom, prírode, k predmetom, veciam i javom. City kladne ovplyvňujú subjekt, podnecujú k tvorivosti, k činnosti, ale tiež záporne oslabujú aktivitu i chuť pracovať. Mravné city sa stávajú regulujúcim motívom správania. Máme na zreteli také správanie, keď sa motívom mravného činu stane mravný cit, napr. súcit, sústrasť, ľútosť, empatia, svedomie, česť a pod.
Rozvoj vôle je komplikovaný proces učenia a dozrievania. Závisí jednak od vrodených dispozícií, ale aj od cvičenia, sebazdokonaľovania, sebapresadzovania a od motivačnej sily pre rozhodovanie a konanie.
Charakterové vlastnosti sa formujú na základe poznania i skúseností. Predstavujú celý súbor vlastností osobnosti, ktorý sa odzrkadluje v postojoch, vzťahoch, v správaní i v konaní. Našou úlohou je premyslenými výchovnými postupmi pestovať kladné a prekonávať negatívne vôľové a charakterové vlastnosti.
Účinná etická výchova predpokladá:

1.Dobre vypracovať výchovný program zameraný na sebahodnotenie a hodnotenie iných, vytváranie správnych medziľudských vzťahov založených na empatii a prosociálnosti, rešpektujúci individuálny prístup s prihliadnutím na individuálne potreby,záujmy a skúsenosti, poskytujúci priestor pre osobný štýl práce a tempo.
2.Uplatňovať zodpovedajúci štýl výchovy, využívať osobné príklady prejavov empatie, humánnosti, svedomitý a láskavý prístup ku všetkej činnosti, zásadové konanie, dôslednosť, úprimnosť, demokratický prístup k riešeniu problémov, prejavy osobnej dôvery i sympatie ku všetkým žiakom.
3.Využívať adekvátne metódy, činnosti ako je dramatizácia, hranie rolí, metódy inscenačné, situačné, motivačné a iné, formy(relaxačné, rekreačné, zaujmové a i.) a prostriedky(hra, literatúra, hudba, výtvarné umenie a i.)
Obsahom mravnej výchovy ako súčasti pedagogickej vedy sú mravné ideály, mravné zásady, normy a prostiedky výchovy. Obsah mravnej výchovy tvoria tieto čiastkové ciele a úlohy:
- výchova k humanizmu- prejavujúca sa v širších sociálnych vzťahoch človeka a spoločnosti
- výchova k demokracii a tolerancii- predpokladá slobodu človeka, jeho názorov, ale aj rešpektovanie názorov iných ľudí, vzájomné pochopenie
- výchova vzťahu k vlasti a ostatným národom a krajinám světa
- výchova kladných spoločensko-povahových, citových a vôľových vlastností osobnosti.
- výchova k rodičovstvu a sexuálna výchova
V procese mravnej výchovy je dôležité komplexne vplývať na rozvoj osobnosti po stránke rozumovej, citovej i vôľovej. Jedine takáto harmónia pôsobenia umožní vytvárať mravné presvedčenie prejavujúce sa v jednote poznania a konania človeka.
Estetická výchova
Estetická výchova má veľký význam pre utváranie vzťahu človeka k sebe samému, k prírode a k iným ľuďom. Výsledkom výchovných vplyvov je estetický zážitok, prejavujúci sa v silnom emocionálnom prežívaní človeka. Úlohy estetickej výchovy môžme rozčleniť do týchto oblastí:
- estetické vnímanie a poznávanie krás v prírode, spoločnosti a vo veciach dennej potreby
- umelecká výchova- vyžaduje schopnosť vnímať a intelektuálne hodnotiť krásu hudobného, výtvarného, hudobného, literárno-dramatického umenia.
- výchova vkusu- úprava prostredia a seba samého
- osvojenie základných estetických zručností a návykov- vo vyučovacích predmetoch, záujmovej činnosti, v styku s inými osobami a prostredím

Estetická výchova je na hranici medzi pedagogikou, estetikou a psychológiou. Môže mať 2 roviny vzťahu: aktívnu (jedná sa v nej o tvorbu určitých estetických hodnôt na základe tvorivej činnosti človeka ) a pasívnu(tu si jedinec osvojuje, je konzumentom estetických hodnôt, ktoré mu poskytuje prostredie, v ktorom sa nachádza ).
V estetickej výchove sú vymedzené 3 základné úlohy:
1.výchova umením
2.vytváranie vzťahu k ostatným formám estetična
3.estetická tvorivosť
Výchova umením:
V škole i mimo vyučovania najčastejšie používame prostriedky z oblasti: výtvarného umenia(maľba, architekt., soch.), slovesného(lir., ep., dr.), hudobného(vokálne, inštrumentálne), pohybového(tanec, pantomíma), združeného(divadlo, film).
Poznávanie umeleckých diel poskytuje príležitosti pre vnímanie myšlienky, významu, formy, vytváranie estetického vzťahu k životu, pre estetické zhodnocovanie okolitého sveta. Môže slúžiť pre osvojovanie si mravných noriem, rozvoj duševnej a telesnej kultúry, zdokonaľovanie zručností a návykov, rozvoj detskej umeleckej tvorivosti a pod.

Vytváranie vzťahu k ostatným formám estetična:
Dieťa a mladý človek vníma, hodnotí a hľadá vlastnú cestu sebavyjadrenia, prejavuje sa to v skultúrňovaní školského a najbližšieho spoločenského prestredia. Významnú úlohu zohrávajú i estet. a etic. vzťahy k iným ľuďom, k prírode(prírodné krásy a zvieratá vyvolávajú príjemné pocity-vplyv na fantáziu človeka) a k okolitému neživému prostrediu(architektúra, úžitkové umenie,priemyselná výroba).
Výchova vkusu podporuje vytváranie vlastných názorov, hodnôt a ovplyvňuje estetické záľuby. Vkus-hodnotiaci postoj, kt. Hľadá a vytvára nové estetické hodnoty, umožňujúce kritickú analýzu i schopnosť nepodliehať módnym vlnám. Estetický vkus je vyjadrený potrebou vnímať a vytvárať krásu doma, v práci, v chovaní i v umení.

Estetická tvorivosť :
Z pedagog. hľadiska je výchova k tvorivosti zámerná formujúca činnosť, kt. uskutočňujeme pomocou špeciálnych metód, foriem a prostriedkov a vytváraním adekvátnych podmienok pre umelecké i neumelecké činnosti.V školách ide hlavne o rozvoj dispozícií a predpokladov na tvorivú činnosť. Tvorivý potenciál predstavuje vedomosti, schopnosti, motivácie a zručnosti. Súčasťou rozvoja tvorivosti je odstraňovanie šablónovitosti a vytváranie tvorivej atmosféry.
Zelinov model rozvoja tvorivisti vyžaduje úlohy:
-tvorivé vnímanie a videnie světa
-rozvoj fantázie, obrazotvornosti, imaginácie
-rozvoj divergentných schopností žiaka
-vytváranie zručnosti a schopnosti tvorivo riešiť problémy
-formovanie vlastnosti tvorivej osobnosti a tvorivému vzťahu osobnosti k práci, ľuďom…
Uvedené úlohy možno realizovať pri práci s liter. textom, výtvarnými i hudobnými motívmi(nap.: vymyslenie konca príbehu, nezvyčajných vlastností, reportáží a pod, ilustrácia rozprávok, interpretácia ilustrácií, parafrázovanie, výtvarné hudobné a pohybové hry, pantomíma, tanec, hranie rolí… . Mimo vyučovania možno estetic. tvorivosť realizovať v školských kluboch, v centrách voľného času, v umeleckých školách.)

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk