Takmer 95% populácii má IQ medzi 70 – 130. Extrémne nízke, alebo vysoké výkony sú rovnaké: približne 2% majú nízke IQ(pod 70). IQ nad 145 alebo IQ pod 55 možno zistiť len u jedného človeka na 1000 ľudí. Kým v minulosti bola za oficiálnu hranicu nadania používania hodnota IQ 120, v súčasnosti túto hranicu predstavuje IQ 130. To však neznamená, že 2 alebo 3% obyvateľov je vysoko nadaných. Sú nadaní, ale len zlomok z nich je vysoko nadaných. Ide teda približne o 3% populácie nadpriemerných jedincov.
Známe sú nadpriemerné hodnoty IQ mnohých významných jedincov napr.: A. Einstein – 172 IQ, J. W. Geothe – 185 IQ. Jednu z najvyšších nameraných hodnôt 228 IQ má americká novinárka Marylin vos Savantová.
Nadaným deťom je potrebné pripraviť adekvátne podmienky na rozvoj ich potenciálu. Je nepochybné, že na rozvoj svojho nadania a talentu potrebujú aj špeciálne formy vzdelávania a na takéto vzdelávanie aj kvalitne pripravených učiteľov. Na Slovensku sú hlavné odborné a metodické aktivity sústredené na pracovisku Školy pre mimoriadne nadané deti, a to aj v spolupráci s Pedagogickou fakultou v BA, ktorá vypracovala projekt špecializačného štúdia pre pedagógov nadaných detí.
Pod pojmami výchova a podpora mimoriadne nadaných by sa nemala rozumieť iba osobitná starostlivosť či vytvárania špecializovaných tried. Pravdepodobne aj preto je možné konštatovať, že úroveň starostlivosti a podporovanie nadaných v podmienkach Európy je nedostatočné. Lenže aby sa mohlo realizovať adekvátne podporovanie nadaných, treba zabezpečiť podmienky na štyroch úrovniach:
- politické podmienky
- ekonomické podmienky
- spoločenské podmienky
- výchovno–vzdelávacie podmienky
Výchovno–vzdelávací systém pre nadané deti musí byť pružný a flexibilný a musí vytvoriť podmienky na rozvoj individuálnych predpokladov a potrieb, na rozvoj ich špecifických záujmov. Pri výchove a vzdelávaní nadaných detí je potrebné vychádzať nie z tézy,,všetkým všetko“, čo je demokratické a spravodlivé, ale z tézy,,každému podľa toho, koľko a čo potrebuje“.
Nadané dieťa v bežnej škole
Konkrétne problémy jednotlivých nadaných detí v našich podmienkach sa vynorili vlastne preto, lebo v rámci tzv. jednotnej školy boli pre všetky deti pripravené rovnaké výchovné a vzdelávacie podmienky, t.j. rovnaké tempo, rovnaké formy hodnotenia, rovnaké prístupy a postupy učiteľov.
Nadané deti so svojím výrazne zrýchleným vývinom musia pri týchto postupoch čakať, kým sa ostatný žiaci predpísané učivo naučia, zopakujú a zafixujú si ho. Bežné školské učivo je stavané pre úroveň dobrého nadpriemeru žiaka. V podstate to znamená, že predpísané, či prebrané učebné látky sú pre nich málo náročné, alebo až nezaujímavé, a preto ich neoslovujú, nezaujímajú nijaké nové informácie. Nadaní žiaci sa nudia. V reálnej podobe to znamená, že škola neponúka nadaným žiakom nič nové, zaujímavé, čo by ich zaktivizovalo, čo by prispelo k uspokojeniu ich zvýšených nárokov na vzdelávacie potreby. A tak je pripravená ,,pôda“, aby vznikli v klasicky vyučujúcej škole problémoví žiaci s pomedzi nadaných. Mimoriadne nadaní žiaci trpia v škole tým, že im nie je poskytnutý dostatočný priestor na realizáciu a uspokojenie učebných a špecifických vedomostných potrieb.
Začína sa to prakticky už v prvej triede, do ktorej nadané dieťa prichádza s nadšením, s chuťou učiť sa, získavať nové poznatky, ale aj ukázať to, čo sa doteraz stihlo naučiť samo. Nadané deti pri vstupe do školy prichádzajú s výrazným vývinovým náskokom, a to najmä v oblasti kognitívnych schopností, čo bežná škola nezohľadňuje. Zaužívaný princíp jednotných krokov znemožňuje učiteľovi diferenciáciu aj individuálny prístup k žiakom. Následkom toho je nadané dieťa nútené čakať a prispôsobiť sa ostatným deťom. Ak chce na seba upozorniť, dostáva jednoznačné pokyny, aby ticho čakalo.
Akcelerovaný vývin nie je možné zastaviť. Možno ho iba pribrzdiť, utlmovať, čo sa väčšinou na školách aj praktizuje. Učitelia nie sú ochotní vypracovávať nové učebné materiály, pracovné listy, úlohy, aby pomáhali rozvoju prirodzených schopností nadaných detí. Mnohí rodičia sú akoby zaskočení poznaním a majú problémy, keď zistia, že ich dieťa je nadané. Nevedia ako správne postupovať pri výchove svojho atypicky sa vyvíjajúceho sa dieťaťa. O to viac majú problémy učitelia, ktorí nemajú radi deti ani veľmi hlúpe, ani veľmi múdre. Keď učiteľka zistí, čo už dieťa vie, prestane oň javiť záujem, aby sa mohla viac venovať ostatným deťom v triede.
