Nadané dieťa sa začína v škole nudiť alebo upozorňuje na seba, vykrikuje nahlas výsledky, prípadne si začína vymýšľať rôzne spôsoby, aby si spríjemnilo pobyt v triede.
Iným problémom nadaného dieťaťa v škole je to, že sa uňho môžeme stretnúť s vývinovými nerovnosťami: napr. ak je dieťa bystré po psychickej stránke, môže zaostávať po fyzickej.
Prístupy k nadaným žiakom
Bežné postupy v škole neuspokojujú potreby poznávania a formy učenia sa mimoriadne nadaných detí. Individuálne prípady nadpriemerne nadaných detí, ktoré absolvovali systém našej klasickej školy s klasickými formami a prístupmi, sú dôkazom o škodách napáchaných z nevedomosti, neznalosti problematiky nadania nadaného jedinca a uspokojovania jeho vzdelávacích potrieb. Týmito nekompetentnými a nekvalifikovanými zásahmi do vývinu nadaného jedinca prichádzame o nadaných, sami ich spriemerňujeme, stratia sa v mašinérii školy a nakoniec urobíme z nich tiché, nepriebojné, zakríknuté osobnosti alebo problémových jedincov. Aj takto sa prejavuje nedostatočná starostlivosť o nadaných. Škola, rodina a rovesníci, spolužiaci, to sú tri základné prvky, ktoré determinujú a ako externé faktory ovplyvňujú vývin nadania viac ako rodina a škola. Problémy sú v objektívnej situácii školstva, v učiteľoch, ale aj v odborných možnostiach. Ak sa v klasickej triede objaví všeobecne nadané dieťa, ak ho učiteľ identifikuje zistí, že ide o žiaka z nadpriemernými intelektovými schopnosťami, ale bez výraznej špecializácie, väčšinou nevie, ako s ním ďalej postupovať. Nevie, ako rozvíjať jeho nadpriemerné schopnosti a skôr ho necháva prispôsobiť sa a pracovať na úrovni ostatných žiakov. Možno mu zadá príklady navyše alebo ho nechá pomáhať slabším žiakom. Problémom je aj to, že učiteľ, ktorý u nás na prácu s nadanými deťmi vôbec nieje pripravený.
O tom, že prístupy bežnej školy nadaným deťom sú nevyhovujúce a nepostačujúce, svedčia skúsenosti rodičov nadaných detí.
Na základe našich skúseností môžeme potvrdiť, že existujú 4 typy nadaných žiakov v klasickej škole. Rozdeľujeme ich nasledovne:
- prvý typ nadaného dieťaťa je bezproblémové dieťa – optimálne začlenené, dobre prispôsobené a spokojné zo školou
- druhý typ nadaného dieťaťa – je aktívne až hyperaktívne dieťa, ktoré rýchlo chápe, dobre si pamätá, má viac vedomostí a informácií ako ostatné deti a chce všetko ukázať v škole. Berie ako fakt, že škola je správne miesto na to, aby dokázal svoje vedomosti a svoje poznatky. Ale väčšina učiteľov nemôže nájsť možnosť, ale nedá priestor, aby nadaní žiaci v triede mohli preukázať svoje schopnosti. Nemôžu sa ani pýtať na veci, ktoré ich zaujímajú, pretože ostatné deti takéto problémy ešte nezaujímajú. A tak majú nadaní žiaci zúžený priestor na vzdelávacie aktivity.
- tretí typ nadaného dieťaťa – v bežnej škole sú uzavreté, ťažšie komunikatívne deti, ktoré nedokážu otvorene protestovať proti takýmto, z ich hľadiska – neprimeraným postupom školy. Takýto typ nadaného dieťaťa hľadá riešenie v úniku z reálneho sveta do sveta denného snenia, uzatvára sa do seba. Tieto typy väčšinu času v škole pretrpia.
- štvrtý typ nadaného dieťaťa – tiché, neobjavené, neprejavené, nadané deti. Veľkým nešťastím preň a jeho rodičov je, že učitelia ho veľmi často v triede nerozpoznajú, neidentifikujú. V škole potom postupujú ako ostatní žiaci, nekladú sa na nich primerané požiadavky, nerozvíjajú sa ich schopnosti. Predpísané učivo zvládajú bez predpísanej námahy, ich kapacita nie je využitá, ich záujmy nie sú rozvíjané, a tak záujem o školu a všetko, čo s ňou súvisí, upadá.
Modely výchovy a vzdelávania nadaných
Pokiaľ ide o vzdelávanie v škole, v školskom systéme, podľa L. Hříbkovej existujú 3 možné varianty:
- a) separátny variant výchovy a vzdelávania – predstavujú špecializované triedy, resp. školy pre deti s vysokým intelektom. Postupuje sa tu rýchlejším tempom, ale zároveň sa obohacuje a rozširuje učivo.
- b) integrovaný variant vzdelávania – realizuje sa na školách v bežnom sociálnom prostredí rovesníkov nadaného dieťaťa, v kolektíve triedy, kde sú deti rovnakého veku. Okrem základného učivo sa aplikuje prehlbovanie, rozširovanie učiva pre nadaných žiakov.
- c)kompromisný spôsob vzdelávania – spočíva v tom, že nadané dieťa chodí do triedy s rovesníkmi, ale niektoré vyučovacie hodiny navštevuje vo vyššom ročníku. Tento spôsob vzdelávania podobne ako pri integrovanom variante, sa dopĺňa letnými tábormi, špecificky organizovanými popoludniami, resp. víkendovými študijnými sústredeniami nadaných detí pod dohľadom lektorov, kde sa realizujú aj paralelné školenia rodičov.
Pri výchovno-vzdelávacej práci s nadanými deťmi sa uplatňujú edukačné programy, ktoré podľa L. Hříbkovej možno rozdeliť na akceleračné, rozvíjajúce skupinové a individuálne.
Cieľom týchto programov je predovšetkým základné uspokojenie nadaných, a to zvedavosti, úsilia dozvedieť sa čo najviac z danej problematiky. Môžu sa aplikovať aj v bežných školách ak je učiteľ odborne pripravený.
