Nadané deti

Nadané deti sa pokladajú za deti so špeciálnymi výchovno–vzdelávacími potrebami.

Existuje teória, že určité kombinácie génov sa môžu navzájom ovplyvňovať a spolu potom vyvolať tvorbu enzýmov, ktoré pôsobia na štruktúru určitej oblasti mozgu. Enzýmy môžu takto podporiť rast týchto štruktúr, alebo naopak, môžu spôsobiť výraznú inhibíciu - útlm. Obidve z týchto možností môžu podľa H. Gardnera predstavovať potenciál na veľké výkony. Najnovšie koncepcie inteligencie jednoznačne hovoria o interakcii medzi genetickým vybavením každého jedinca a obklopujúcim prostredím, čo sa prejavuje v celkovej funkcii mozgu. Inými slovami tomu hovoríme nadanie. Podľa výskumných zistení M. Wittrocka o nadanom jednotlivcovi hovoríme vtedy, keď sa u neho vyskytnú prinajmenšom tri znaky pokročilého a zvýšeného rastu mozgu, a to:

1. rast dendrických stavcov (na chrbtici)
2. prírastky v komplexnosti sietí synaptických spojení medzi neurónmi
3. rozdelenie neurogangiálnych buniek

Ako sa nadanie prejaví, záleží na genetických vzoroch a anatomickej štruktúre jedinca, ako i podpore a príležitostiach, ktoré mu poskytuje individuálne prostredie. Nadanie, ako uvádza B. Clarková je v podstate pojem, označenie pre vysokú úroveň inteligencie. Nadanie potom možno chápať ako obsiahlejší, rozvinutejší a pokročilejší rast mozgu, ktorý sa sám prejaví v efektívnejšom využívaní.

Vývin nadaného dieťaťa pripomína zrýchlený film, v ktorom sa odohráva to isté, čo pri vývine a vzdelávaní priemerných detí, ale neuveriteľným tempom a v neuveriteľnej podobe. Pre nadaného žiaka v škole je charakteristické, že dokáže zvládnuť, spracovať, naučiť sa a fixovať väčšie kvantum učebnej látka za postupne kratší čas. Odborníci rozlišujú tri úrovne nadania: mierne nadaní, stredne nadaní a vysoko nadaní, pričom existuje aj skupinka superiórne nadaných.

Pokiaľ ide o pojmy nadanie a talent - tie sa najčastejšie používajú ako synonymá. Obidva pojmy sú spojené so schopnosťami a ich používanie sa obmedzovalo na označenie krajnej polohy v obvyklom rozložení v rámci celej populácie. Rozdiely v ich vymedzení:

1. kvantitatívne rozdiely: talent sa definuje ako vysoký stupeň nadania, alebo opačne
2. kvalitatívne rozdiely:
   a)geneticko- vývinové- nadanie
   b)obsahové- nadanie
   c)podľa stupňa všeobecnosti

Existuje veľa definícií nadania. Najznámejšie sú:

1. ex - post - facto definície: V nich sa za nadaného označuje ten, kto dokáže podávať vynikajúce, nadpriemerné výkony.
2. IQ - definície: aplikovali sa pri konštrukcii a použití prvých inteligenčných testov.
3. sociálne definície: nadané dieťa je také, ktorého výkon je vysoko nadpriemerný v každej potenciálnej cennej oblasti.
4. definície vyjadrujúce nadanie v percentách
5. definície zdôrazňujúce kreativitu: oproti hodnotám IQ tu stojí v popredí úroveň tvorivosti.
6. definície, ktoré vznikli pri rozpracovaní modelov inteligencie

Aj nadanie a talent majú podľa E. Winnerovej spoločný model:

• nadaní jedinci sú predčasne zrelí
• potrebujú minimálnu pomoc, či posilňovanie od dospelých na zvládnutie odboru v ktorom sa ich nadanie prejavuje
• chcú vyniknúť v oblasti, v ktorej sú nadaní a venujú jej takmer všetok svoj voľný čas bez nejakého vonkajšieho nátlaku.

Výskyt nadaných jedincov v populácii

Takmer 95% populácii má IQ medzi 70 – 130. Extrémne nízke, alebo vysoké výkony sú rovnaké: približne 2% majú nízke IQ(pod 70). IQ nad 145 alebo IQ pod 55 možno zistiť len u jedného človeka na 1000 ľudí. Kým v minulosti bola za oficiálnu hranicu nadania používania hodnota IQ 120, v súčasnosti túto hranicu predstavuje IQ 130. To však neznamená, že 2 alebo 3% obyvateľov je vysoko nadaných. Sú nadaní, ale len zlomok z nich je vysoko nadaných. Ide teda približne o 3% populácie nadpriemerných jedincov.

Známe sú nadpriemerné hodnoty IQ mnohých významných jedincov napr.: A. Einstein – 172 IQ, J. W. Geothe – 185 IQ. Jednu z najvyšších nameraných hodnôt 228 IQ má americká novinárka Marylin vos Savantová.

Nadaným deťom je potrebné pripraviť adekvátne podmienky na rozvoj ich potenciálu. Je nepochybné, že na rozvoj svojho nadania a talentu potrebujú aj špeciálne formy vzdelávania a na takéto vzdelávanie aj kvalitne pripravených učiteľov. Na Slovensku sú hlavné odborné a metodické aktivity sústredené na pracovisku Školy pre mimoriadne nadané deti, a to aj v spolupráci s Pedagogickou fakultou v BA, ktorá vypracovala projekt špecializačného štúdia pre pedagógov nadaných detí.

Pod pojmami výchova a podpora mimoriadne nadaných by sa nemala rozumieť iba osobitná starostlivosť či vytvárania špecializovaných tried. Pravdepodobne aj preto je možné konštatovať, že úroveň starostlivosti a podporovanie nadaných v podmienkach Európy je nedostatočné. Lenže aby sa mohlo realizovať adekvátne podporovanie nadaných, treba zabezpečiť podmienky na štyroch úrovniach:

1. politické podmienky
2. ekonomické podmienky
3. spoločenské podmienky
4. výchovno–vzdelávacie podmienky

Výchovno–vzdelávací systém pre nadané deti musí byť pružný a flexibilný a musí vytvoriť podmienky na rozvoj individuálnych predpokladov a potrieb, na rozvoj ich špecifických záujmov. Pri výchove a vzdelávaní nadaných detí je potrebné vychádzať nie z tézy,,všetkým všetko“, čo je demokratické a spravodlivé, ale z tézy,,každému podľa toho, koľko a čo potrebuje“.

Nadané dieťa v bežnej škole

Konkrétne problémy jednotlivých nadaných detí v našich podmienkach sa vynorili vlastne preto, lebo v rámci tzv. jednotnej školy boli pre všetky deti pripravené rovnaké výchovné a vzdelávacie podmienky, t.j. rovnaké tempo, rovnaké formy hodnotenia, rovnaké prístupy a postupy učiteľov.

Nadané deti so svojím výrazne zrýchleným vývinom musia pri týchto postupoch čakať, kým sa ostatný žiaci predpísané učivo naučia, zopakujú a zafixujú si ho. Bežné školské učivo je stavané pre úroveň dobrého nadpriemeru žiaka. V podstate to znamená, že predpísané, či prebrané učebné látky sú pre nich málo náročné, alebo až nezaujímavé, a preto ich neoslovujú, nezaujímajú nijaké nové informácie. Nadaní žiaci sa nudia. V reálnej podobe to znamená, že škola neponúka nadaným žiakom nič nové, zaujímavé, čo by ich zaktivizovalo, čo by prispelo k uspokojeniu ich zvýšených nárokov na vzdelávacie potreby. A tak je pripravená ,,pôda“, aby vznikli v klasicky vyučujúcej škole problémoví žiaci s pomedzi nadaných. Mimoriadne nadaní žiaci trpia v škole tým, že im nie je poskytnutý dostatočný priestor na realizáciu a uspokojenie učebných a špecifických vedomostných potrieb.

Začína sa to prakticky už v prvej triede, do ktorej nadané dieťa prichádza s nadšením, s chuťou učiť sa, získavať nové poznatky, ale aj ukázať to, čo sa doteraz stihlo naučiť samo. Nadané deti pri vstupe do školy prichádzajú s výrazným vývinovým náskokom, a to najmä v oblasti kognitívnych schopností, čo bežná škola nezohľadňuje. Zaužívaný princíp jednotných krokov znemožňuje učiteľovi diferenciáciu aj individuálny prístup k žiakom. Následkom toho je nadané dieťa nútené čakať a prispôsobiť sa ostatným deťom. Ak chce na seba upozorniť, dostáva jednoznačné pokyny, aby ticho čakalo.

Akcelerovaný vývin nie je možné zastaviť. Možno ho iba pribrzdiť, utlmovať, čo sa väčšinou na školách aj praktizuje. Učitelia nie sú ochotní vypracovávať nové učebné materiály, pracovné listy, úlohy, aby pomáhali rozvoju prirodzených schopností nadaných detí. Mnohí rodičia sú akoby zaskočení poznaním a majú problémy, keď zistia, že ich dieťa je nadané. Nevedia ako správne postupovať pri výchove svojho atypicky sa vyvíjajúceho sa dieťaťa. O to viac majú problémy učitelia, ktorí nemajú radi deti ani veľmi hlúpe, ani veľmi múdre. Keď učiteľka zistí, čo už dieťa vie, prestane oň javiť záujem, aby sa mohla viac venovať ostatným deťom v triede.

Mnohé nadané deti v škole trpia psychickými, psychosomatickými ťažkosťami, počnúc nechuťou k učeniu, cez rôzne poruchy správania až po ťažšie emocionálne poruchy.

Nadané dieťa sa začína v škole nudiť alebo upozorňuje na seba, vykrikuje nahlas výsledky, prípadne si začína vymýšľať rôzne spôsoby, aby si spríjemnilo pobyt v triede.

Iným problémom nadaného dieťaťa v škole je to, že sa uňho môžeme stretnúť s vývinovými nerovnosťami: napr. ak je dieťa bystré po psychickej stránke, môže zaostávať po fyzickej.

Prístupy k nadaným žiakom

Bežné postupy v škole neuspokojujú potreby poznávania a formy učenia sa mimoriadne nadaných detí. Individuálne prípady nadpriemerne nadaných detí, ktoré absolvovali systém našej klasickej školy s klasickými formami a prístupmi, sú dôkazom o škodách napáchaných z nevedomosti, neznalosti problematiky nadania nadaného jedinca a uspokojovania jeho vzdelávacích potrieb. Týmito nekompetentnými a nekvalifikovanými zásahmi do vývinu nadaného jedinca prichádzame o nadaných, sami ich spriemerňujeme, stratia sa v mašinérii školy a nakoniec urobíme z nich tiché, nepriebojné, zakríknuté osobnosti alebo problémových jedincov. Aj takto sa prejavuje nedostatočná starostlivosť o nadaných. Škola, rodina a rovesníci, spolužiaci, to sú tri základné prvky, ktoré determinujú a ako externé faktory ovplyvňujú vývin nadania viac ako rodina a škola. Problémy sú v objektívnej situácii školstva, v učiteľoch, ale aj v odborných možnostiach. Ak sa v klasickej triede objaví všeobecne nadané dieťa, ak ho učiteľ identifikuje zistí, že ide o žiaka z nadpriemernými intelektovými schopnosťami, ale bez výraznej špecializácie, väčšinou nevie, ako s ním ďalej postupovať. Nevie, ako rozvíjať jeho nadpriemerné schopnosti a skôr ho necháva prispôsobiť sa a pracovať na úrovni ostatných žiakov. Možno mu zadá príklady navyše alebo ho nechá pomáhať slabším žiakom. Problémom je aj to, že učiteľ, ktorý u nás na prácu s nadanými deťmi vôbec nieje pripravený.

O tom, že prístupy bežnej školy nadaným deťom sú nevyhovujúce a nepostačujúce, svedčia skúsenosti rodičov nadaných detí.
Na základe našich skúseností môžeme potvrdiť, že existujú 4 typy nadaných žiakov v klasickej škole. Rozdeľujeme ich nasledovne:

1. prvý typ nadaného dieťaťa je bezproblémové dieťa – optimálne začlenené, dobre prispôsobené a spokojné zo školou
2. druhý typ nadaného dieťaťa – je aktívne až hyperaktívne dieťa, ktoré rýchlo chápe, dobre si pamätá, má viac vedomostí a informácií ako ostatné deti a chce všetko ukázať v škole. Berie ako fakt, že škola je správne miesto na to, aby dokázal svoje vedomosti a svoje poznatky. Ale väčšina učiteľov nemôže nájsť možnosť, ale nedá priestor, aby nadaní žiaci v triede mohli preukázať svoje schopnosti. Nemôžu sa ani pýtať na veci, ktoré ich zaujímajú, pretože ostatné deti takéto problémy ešte nezaujímajú. A tak majú nadaní žiaci zúžený priestor na vzdelávacie aktivity.
3. tretí typ nadaného dieťaťa – v bežnej škole sú uzavreté, ťažšie komunikatívne deti, ktoré nedokážu otvorene protestovať proti takýmto, z ich hľadiska – neprimeraným postupom školy. Takýto typ nadaného dieťaťa hľadá riešenie v úniku z reálneho sveta do sveta denného snenia, uzatvára sa do seba. Tieto typy väčšinu času v škole pretrpia.
4. štvrtý typ nadaného dieťaťa – tiché, neobjavené, neprejavené, nadané deti. Veľkým nešťastím preň a jeho rodičov je, že učitelia ho veľmi často v triede nerozpoznajú, neidentifikujú. V škole potom postupujú ako ostatní žiaci, nekladú sa na nich primerané požiadavky, nerozvíjajú sa ich schopnosti. Predpísané učivo zvládajú bez predpísanej námahy, ich kapacita nie je využitá, ich záujmy nie sú rozvíjané, a tak záujem o školu a všetko, čo s ňou súvisí, upadá.

Modely výchovy a vzdelávania nadaných

Pokiaľ ide o vzdelávanie v škole, v školskom systéme, podľa L. Hříbkovej existujú 3 možné varianty:

• a) separátny variant výchovy a vzdelávania – predstavujú špecializované triedy, resp. školy pre deti s vysokým intelektom. Postupuje sa tu rýchlejším tempom, ale zároveň sa obohacuje a rozširuje učivo.
• b) integrovaný variant vzdelávania – realizuje sa na školách v bežnom sociálnom prostredí rovesníkov nadaného dieťaťa, v kolektíve triedy, kde sú deti rovnakého veku. Okrem základného učivo sa aplikuje prehlbovanie, rozširovanie učiva pre nadaných žiakov.
• c)kompromisný spôsob vzdelávania – spočíva v tom, že nadané dieťa chodí do triedy s rovesníkmi, ale niektoré vyučovacie hodiny navštevuje vo vyššom ročníku. Tento spôsob vzdelávania podobne ako pri integrovanom variante, sa dopĺňa letnými tábormi, špecificky organizovanými popoludniami, resp. víkendovými študijnými sústredeniami nadaných detí pod dohľadom lektorov, kde sa realizujú aj paralelné školenia rodičov.

Pri výchovno-vzdelávacej práci s nadanými deťmi sa uplatňujú edukačné programy, ktoré podľa L. Hříbkovej možno rozdeliť na akceleračné, rozvíjajúce skupinové a individuálne.

Cieľom týchto programov je predovšetkým základné uspokojenie nadaných, a to zvedavosti, úsilia dozvedieť sa čo najviac z danej problematiky. Môžu sa aplikovať aj v bežných školách ak je učiteľ odborne pripravený.

Formy výučby nadaných detí

a) klasická integrovaná trieda
b) trieda so skupinou
c) trieda s vyňatím(opustenie triedy na určitý čas)
d) trieda so skupinou a vyňatím(premiestnenie skupiny do iných priestorov, iný program)
e) individualizovaná trieda
f) trieda s krížovým odstupňovaním
g) doplnkové programy
h) mentorovanie, výučba, stáž, poradcovia lektori
i) nezávislé študovanie
j) pomocné študijné miestnosti
k) špeciálne triedy s heterogénnymi skupinami
l) ––––--II–––––––– homogénnymi ––––II–––-
m) špeciálne školy

Nadané dieťa v škole

Základne znaky nadaného dieťaťa môžeme zhrnúť do 3 základných skupín:

1. všeobecné znaky - veľká energia, aktivita, vitalita, široké spektrum záujmov, bohatý slovník, skoré čítanie, vynikajúca pamäť a pozornosť, záujem o náročné témy...
2. tvorivé znaky - intelektuálna hravosť, bohatá fantázia, možnosť originálnych nápadov, pružnosť a hravosť v myslení, úžasná predstavivosť...
3. učebné znaky - rýchle učebné tempo, ľahké učenie, bystrosť pri pozorovaní, schopnosť rozpoznať všetky detaily...

Projekt alternatívnej starostlivosti o nadané deti

Projekt pokusného overovania alternatívnej starostlivosti o nadané deti v podmienkach ZŠ bol vypracovaný vo februári 1993, a následne bol predložený na Ministerstvo školstva SR. K 1.9.1993 sme otvorili prvú experimentálnu triedu pre nadané deti v Bratislave. V súčasnosti, keď po siedmich rokoch experimentálneho overovania alternatívnej starostlivosti o nadané deti bola 1.1.1998 v Bratislave otvorená Škola pre mimoriadne nadané deti ako samostatný právny subjekt. Paralelne na tých princípoch práce s nadanými deťmi boli otvorené v roku 1997 rovnaké triedy v Nitre, Košiciach, Rimavskej Sobote, od 1998 v Ružomberku a Prešove, od roku 1999 v Topoľčanoch, od roku 2000 v Šali, od roku 2001 v Poprade a Trenčíne. Záujem o tento typ škôl je na Slovensku veľký. V r. 1999 sa na Škole pre mimoriadne nadané deti otvorila aj prvá trieda 8 – ročného gymnázia.

Záver

Každý jedinec je svojím spôsobom unikátny, neopakovateľný. Preto treba, aby sa táto jedinečnosť , výnimočnosť podporovala a rozvíjala už od začiatku. Tak v rodine, ako i v škole.