• poznali a chápali vývin dieťaťa
• využívali čas na pozorovanie detí pri hrách a práci
• starostlivo plánovali skupinové a individuálne ciele, založené na záujmoch a potrebách detí
• vytvárali flexibilné, podnetovo bohaté prostredie
• rešpektovali deti k samostatnému riešeniu problémov a k vzájomnému rešpektovaniu sa
• dávali deťom otázky, ktoré ich budú povzbudzovať k tomu, aby premýšľali o svojich odpovediach

TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ A PRÍSTUPY K VÝCHOVE DETÍ PREDŠKOLSKÉHO VEKU

Obsah aj proces výchovnej práce sa môže vytvárať na základe viacerých prístupov.

Jedným z nich je prístup, ktorý sa orientuje na obsah jednotlivých súčatí výchovy.

Druhý prístup môže byť orientovaný na stanovenie určitých štandardov v rozvíjanií jednotlivých stránok osobnosti dieťaťa a ide v ňom o konkretizáciu cieľových predstáv v oblasti kognitívneho, sociálno–emocionálneho a perceptuálno–motorického vývoja dieťaťa.

Podobne je štrukturovaný aj náš prístup k výchove a vzdelávaniu v materských školách, pri ktorom vychádzame z poterby rozvíjať základné domény v detskej osobnosti.

Čo teda teda znamená prístup orientovaný na dieťa?

Základom je dôsledné rešpektovanie zásady individuálneho prístupu vo výchove a vzdelávaní dieťaťa, diferenciácia a individualizácia cieľov, úloh a činností dieťaťa, primeranosť výchovno–vzdelávacieho obsahu a procesu vekovým a individuálnym osobitostiam dieťaťa.

Dotýka sa aj posudzovania a hodnotenia dieťaťa. Všetky hodnotiace aktivity, súdy a úsudky majú byť v prospech dieťaťa.

ZÁKLADNÉ PRINCÍPY

STAROSTLIVOSŤ – znamená, že dieťa v každodennom živote v triede prežíva pocity vlastnej dôležitosti pre inú osobu a učí sa nielen prijímať starostlivosť iného človeka o seba, ale ju aj prejaviť navonok

KOMUNIKÁCIA – ako druhý princíp znamená, že za dôležitú úlohu učiteľky sa považuje rozvíjanie vzájomnej komunikácie so všetkými deťmi, bez rozdielu. Komunikácia tak plní viacero úloh: dieťa sa v procese komunikácie učí formulovať svoje myšlienky a názory, počúvať, analyzovať a posudzovať názory iného, zdôvodňovať svoje tvrdenia, uvedomovať si význam slova a jeho funkcie, ale aj to, že slovom možno druhému ublížiť.

VZŤAHY – sú neoddeliteľnou súčasťou života dieťaťa predškolského veku, aj jeho poznávania. Od vzťahov z dospelými závisí fyzické a psychické zdravie dieťaťa a jeho ďalší vývin, utváranie dôvery v ľudí a svet, vo vlastné sily, schopnosť nájsť si svoje miesto v spoločnosti

SPOLOČENSTVO – (komunita) by sa mala postupne rozvíjať v každej triede materskej školy aj v škole ako celku. Trieda predstavuje formálnu skupinu, jej členov treba viesť k vzájomnej ohľaduplnosti, úcte, pomoci, spolupatričnosti. Vychádza
pritom z prirodzenej potreby dieťaťa, ako tvorba spoločenského patriť k určitému spoločenstvu, byť užitočný, oceňovaný.