Problémové vyučovanie

1.Podstata problémového vyučovania.
Na rozdiel od tradičného vyučovania, kde učiteľ odovzdáva žiakom hotové vedomosti, pri problémovom vyučovaní učiteľ stavia žiaka pred úlohy. Tieto predstavujú neznáme vedomosti a spôsoby činnosti. Učiteľ ho motivuje, usmerňuje hľadanie nových spôsobov a prostriedkov riešenia úlohy, pri hľadaní ktorých si žiaci osvojujú nové vedomosti a nové spôsoby činnosti. Pri problémovom vyučovaní žiak akoby sám objavoval poznatky (prvky systému a vzťahy medzi nimi)pri riešení problémových úloh, ktoré mu vytýči učiteľ, alebo na ktoré prichádza sám. Tým je podmienené tvorivé myslenie a schopnosti žiaka aplikovať teoretické poznatky do praktickej roviny.

Prečo sa v problémovom vyučovaní zadávajú žiakom úlohy? Lebo myslenie môže vzniknúť iba v tzv. problémovej situácii, v situácii, keď sa človek stretne s dajakou prekážkou, ťažkosťou vo svojej činnosti, pričom spôsob prekonania prekážky je mu neznámy. Okrem protirečenie, t.j. neznámeho musí problémová situácia obsahovať ešte tieto dve stránky:
1.motivačnú - prebudenie záujmu na odstránenie uvedomeného protirečenia a pocítenie možnosti odstrániť ho pri súčastnom osvojení si nových vedomostí a zručností,
2.predmetovo - obsahovú - isté základné vedomosti žiaka zodpovedajú vecnému obsahu situácie a intelektuálne prostriedky na manipuláciu s týmto vecným obsahom.

Navodenie problémovej situácie vyvoláme predložením problémovej úlohy. Táto môže mať rozličnú formu: otázka, zadanie, praktická úloha. Musí však odpovedať určitým požiadavkám:
- musí byť prirodzene spätá s prebraným učivom a musí z neho logicky vyplývať
- má vychádzať z praktickej, životnej situácie, ktorá žiakov upúta . Apeluje na ich záujmy a skúsenosti tzn. musí žiaka motivovať. Motivácia učenia je vnútornou podmienkou aktivizácie myšlienkovej činnosti
- musí obsahovať neznámy prvok (protirečenie),ktoré je základnou hybnou silou tvorby poznatkov a vyvoláva potrebu splniť úlohu. Najúčinnejšie úlohy predstavujú pre žiakov odhalenia nových príčinno-dôsledkových vzťahov, nových zákonitostí, nových princípov a spôsobov riešenia celej triedy úloh
- musí byť formulovaná tak, aby žiaci jasne videli jej cieľ. Bez znalosti cieľa problémovej úlohy sa stráca dôvod tvorivého myslenia žiakov
- musí zodpovedať intelektuálnym možnostiam žiakov. Musí byť dostatočne zložitá a náročná no súčastne dostupná pre možnosti žiakov. Musí teda ležať v "zóne najbližšieho vývoja" žiaka
- môže obsahovať udané veličiny, ktoré nemajú súvis s jej riešením, alebo neúplné údaje

Ak sa učiteľovi podarí sformulovať úlohu tak, že objektívne protirečenie medzi daným a hľadaným sa v žiakovom vedomí zmení na protirečenie medzi známom a neznámom, potom žiak stojí pred problémom. V kolektíve triedy sú žiaci, ktorí sa o dané téma zaujímajú nad rámec výučby a pre nich je riešenie vopred známe. Zároveň existuje skupina žiakov, ktorých východzie vedomosti sú pod predpokladanou úrovňou. Obidve tieto kategórie žiakov nebudú stáť pred problémom, lebo v ich vedomí nevzniklo protirečenie medzi známim a neznámim. Z uvedeného vyplýva potreba diferencovaného prístupu k žiakom.
Podstata problémového vyučovania:- je to vytváranie mnohých problémových situácií a riadenie činnosti žiakov pri viac menej samostatnom riešení problémových úloh

2.Metódy.
Problémové vyučovanie možno realizovať prostredníctvom týchto metód :
-problémový výklad
-heuristicka metóda
-výskumná metóda
-didaktické hry

Problémový výklad:
Ak majú žiaci tvorivo myslieť, tak najskôr im treba ukázať, ako tvorivé myslenie prebieha. Potrebné je ukázať ako daný problém vznikol a ako sa vytyčovali hypotézy, aké spory vznikali pri ich objavovaní a ako sa obhajovali hypotézy. Tým sa začleňujú do atmosféry vedeckého myslenia. Problémový výklad formuje v žiakoch vzor kultúry tvorivého myslenia, je pre nich školou myslenia. Problémový výklad síce vedie učiteľ, ale vedie ho otvorene, obracia sa k žiakom s otázkami na ktoré nie sú potrebné hlasné odpovede, ale ktoré povzbudzujú myslenie.
Heuristicka metóda:
Názov metódy je odvodený od gréckeho "heuréka"- našiel som. Žiaci sa aktívne zúčastňujú na objavovaní nových poznatkov, metód práce, t.j. na osvojovaní si učiva. Neriešia samostatne celé úlohy, ale len ich časti, kroky. Heuristicka metóda má viac variantov deliacich sa podľa spôsobu zadania problému a spôsobu riadenia pri riešení problému. Medzi heuristicke metódy sú zaradené i didaktické hry. Spočívajú vo vytvorení modelovej situácie problému, ktorý je treba riešiť.
Bez uvedenia komentáru si žiak vytvára vlastný názor, ktorý je podrobovaný analýze učiteľom a obhajovaný žiakom.

Výskumná metóda :
Táto metóda sa najviac blíži výskumnej práci a samostatnosť žiakov je pri riešení zadanej úlohy maximálna. Podstata činnosti učiteľa pri aplikácii tejto úlohy spočíva vo výbere a zostavení takých úloh, ktoré zabezpečia tvorivé použitie vedomostí a zručností, osvojenie si čŕt tvorivej činnosti a postupné narastanie zložitosti úloh. Učiteľ sleduje priebeh práce žiakov, usmerňuje ich v prípade nesprávneho riešenia, preveruje a hodnotí výsledky práce. Výskumná metóda je aj podmienkou formovania záujmu, potreby tvorivej činnosti. Iba vlastná činnosť na to nestačí, ale bez nej je tento cieľ nedosiahnuteľný.

3.Štruktúra problémovej hodiny.
Pri uplatňovaní problémového vyučovania sú kladené zvýšené nároky na riadenie a organizovanie vyučovania. Tomu musí odpovedať štruktúra vyučovacej hodiny. Má tieto zložky:
A. Organizovanie problémovej situácie

-vymedzenie žiakom riešeného problému
-motivácia procesu učenia

Vytvorenie problémovej úlohy navodzuje problémovú situáciu, teda protirečenie medzi známim a neznámim. Motivácia spočíva v navodení atmosféry, napr. praktického využitia poznatkov získaných riešením problémovej úlohy.

B. Rozbor obtiaží spojených s riešením problému, vymedzením jednotlivých problémov a určenie postupnosti ich riešenia.
-orientácia žiakov v riešenom probléme
-aktualizácia prv osvojených si vedomostí
-vymedzenie si dielčích úloh riešenia problému formou otázok, úvah, diskusie

C. Postupné riešenie jednotlivých problémov buď kolektívne, v malých skupinách, alebo individuálne. Voľba formy závisí od riešeného problému a dispozičného času.
Spôsoby riešenia problémov:

Deduktívnym spôsobom: - vymedzenie problému
-vypracovanie plánu riešenia
-zdôvodnenie tohto plánu
-preverenie
-objasnenie problému

Induktívne zovšeobecňujúcim spôsobom :
-vymedzenie problému
-zhromaždenie potrebného materiálu
-analýza tohto materiálu
-syntéza výsledkov analýzy
-zobecnenie výsledkov

D. Integrácia výsledkov dielčích úloh a konečné riešenie hlavného problému. Tým sa cyklus uzatvára.