referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vanda
Utorok, 7. februára 2023
Výchova a vzdelávanie v starovekom Grécku
Dátum pridania: 22.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Bambus
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 120
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 6.1
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 10m 10s
Pomalé čítanie: 15m 15s
 
V učení o duši rozoznáva jej tri časti: rozum, animálnu a vegetatívnu dušu. S týmto delením súvisí aj trojdielny systémy výchovy, ktorý spočíva v rozumovej, mravnej a telesnej výchove v súlade s tromi štádiami rozvoja dieťaťa. Do siedmych rokov by malo dieťa podľa Aristotela zostať vo výchove v rodine, potom malo navštevovať školy. Po gymnastickej a mravnej výchove malo nasledovať rozumové vzdelanie, telesné cvičenie, hudby, gramatika, rétorika, kreslenie, dialektika a filozofia, etika.

Aristoteles bol prvým teoretikom pedagogiky v Grécku. Cieľom jeho výchovnej metódy je vychovať dobrého, veľkodušného, spravodlivého vládcu, ale aj aktívneho činiteľa v ďalšom rozvoji kultúry. Okrem otázky ako vychovávať a vykonávať dobre a radostne povinnosti vo verejnom živote sa zaoberal aj spôsobmi ako tráviť voľný čas. Výchova má smerovať k rozumnému využitiu oddychu s možnosťou rozširovať si vedomosti z rozličných oblastí života. 

Názory prestavených filozofov uzatvorili formovanie začiatkov pedagogickej teórie v Grécku, nasledujúce helénske obdobie už malo na čom stavať a väčšmi rozvíjať predstavy o vedeckom poznávaní sveta. Jednotlivé prístupy ako poznať svet a aké miesto v ňom človek zastáva sa stali kľúčovými otázkami dejín filozofie i pedagogiky.

 

Záver 

Ľudská spoločnosť prešla, až do dnešných čias, veľkým vývojom. Formovali sa predstavy nielen na svet, jeho poznávanie na základe zmyslov či rozumu ale vzrástol aj význam pedagogiky. Výchovný prístup Sparty nám ponúkol ideál neoblomného bojovníka s hrdosťou, udatnosťou ale bez prejavovaných emócií, bez srdca. Naproti tomu aténske ponímanie filozofie, na ktoré nadväzovali aj niektorí filozofi, našu pozornosť upiera na všestranný rozvoj človeka, na jeho krásu, fyzický i duševný „vzhľad“.

V súčasnom konzumnom svete sme si zjavne zamenili ideál krásy tela a duše s pokryveným obrazom bezchybných umelo vytvorených tiel a duševných úchyliek. Učiteľ sa dnes prestáva stávať pomocníkom vo svete vedomostí, nahrádzajú ho nové technológie získavania informácií. Stroje nám však lásku ku knihe, športu, hodnotám neukážu.

Vo výchovných metódach sa dostáva stále viac priestoru k zaujatiu demokratických prvkov, podporovaných s rozvojom osobnosti dieťaťa aj s jeho prípadnými zdravotnými poruchami (čo bolo v Sparte dôvodom k selekcii, bezchybný zdravotný stav novorodeniatka bol zárukou prežitia). Od Aténčanov prebrali, aj v ďalších obdobiach, dar rozvíjania/učeniu sa rečníctvu, vystupovaniu, správnemu uvažovaniu i vytvorením ideálu vzdelaného človeka, ktorý dokáže pochopiť jednotlivé javy sveta samostatne i v rámci istého systému.
 
späť späť   1  |  2  |   3   
 
Zdroje: Srogoň, T., Cach, J., Mátej, J., Schubert, J.: Dejiny školstva a pedagogiky. Bratislava: SPN, 1986
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.