referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alfonz
Sobota, 28. januára 2023
Rodina ako primárna inštitúcia a jej sociálne funkcie
Dátum pridania: 05.01.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: carries
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 323
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 9.5
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 15m 50s
Pomalé čítanie: 23m 45s
 
5. Typy rodinnej výchovy:
autoritatívna - môže sa tvoriť určitá bariéra
demokratická - dobrý príklad rod. výchovy
liberálna - ľahostajná
pedocentrická - dieťa je v centre pozornosti
dôsledná - má blízko autoritatívnej
laxná - je jedno čo deti robia, plní ekonomickú funkciu
refuzívna - človek má bližšie k vlastným deťom
degradujúca - ponižujúca
preferujúca - na úkor iných detí sa venuje svojim
protekčná - rodičia vyhľadávajú známosti a deti nemusia bojovať
nekompromiská - súvisí s trestami - rodič = diktátor

merkantilná - založená na odmeňovaní
brutálna - súvisí s fyz. trestami, deti majú sklon k šikane
ambiciózna - na deti sa kladú vysoké požiadavky, nesplnené sny rodičov
kverulantská - rodičia sa na všetko sťažujú
patologická - rodičia sú orientovaní na soc. patologické javy (alkohol, drogy)
Predstavitelia psychológie chápali výchovu ako proces individuálneho rastu a vývinu, ktorý má biologický základ.
Predstavitelia sociológie videli v nej najmä spoločenský proces, ktorý sa rozvíja na základe vplyvov prostredia.
Boli to dva popierajúce sa smery.

Naturalistická koncepcia výchovy, stotožňovala výchovný proces s procesom prirodzeného telesného a psychického vývinu. Vývin človeka mal byť v takomto chápaní aktualizáciou dedičných vrodených činiteľov. Osou výchovného procesu mala byť povaha dieťaťa, jeho individuálne sklony a vlohy. Podľa týchto koncepcií mal byť celý program výchovy zostavený tak, aby zabezpečil najprirodzenejšie podmienky pre aktualizáciu individuálnych vývinových činiteľov.
Spoločenský život je dnes oveľa zložitejší ako život v uplynulých historických obdobiach a poskytuje oveľa viac vývinových podnetov. Rozvoj vedy prispel k obrovskému pokroku techniky výchovnej činnosti. Predmetom výchovnej činnosti nie sú teda hmotné sústavy, pri ktorých možno presne určiť a organizovať množstvo aj kvalitu vplyvov na ne pôsobiacich, ale týmto predmetom je osobnosť človeka, na ktorú popri zámernej činnosti pôsobia rozmanité vplyvy, ktoré sú často mimo dosahu pôsobenia vychovávateľa.

Rodina je v nových spoločenských a kultúrnych podmienkach katalyzátor, nivelizátor otrasov a adaptačných ťažkostí a v tom vlastne väzí jej úloha "spojovacieho mostíka" medzi mladou generáciou a spoločnosťou dospelých. W. D. Wall: "Moderná rodina, utvárajúca podmienky intelektuálnej pospolitosti, je veľmi podstatný sprostredkovateľ medzi jednotlivcom a spoločnosťou ako celkom. Má veľký vplyv na rozsah a charakter kultúrnej participácie svojich členov a je zväzkom, kde sa formujú názory a postoje. Rôznorodý obsah rozširovaný prostriedkami masovej komunikácie neprijíma osamotený a izolovaný jednotlivec, ale rodina, ktorá reguluje využívanie takého druhu zariadení, ako sú rozhlas, televízia a v značnej miere aj kniha, film a tlač" (A. Kloskowka: Masová Kultura, Praha 1967).
Voľný čas - čas ktorý jednotlivcovi ostane po splnení biologických a psychologických potrieb (jedlo, spánok). Po odčítaní tzv. času viazaného, času potrebného na zaistenie chodu domácnosti

Pri vyslovení slova voľný čas:
-pekná kniha
-pohodlné kreslo
-cestovanie
-krížovky
-kamaráti
Zdôrazňuje sa uspokojovanie potrieb záujmov
Ostachovski - základ teoretických a empirických výskumov.
Spracoval:
-potreba zotavenia
-potreba vyrovnania
-potreba rozptýlenia
-kompenzácia, leňošenie
-potreba poznávania a učenia
-úsilie pomáhať a využívať niečo nové
-potreba rozjímania, oslobodenia sa od stresu, zhonu a nervového vypätia
-potreba kontaktu
-zábava
-empatia, nežnosť
-potreba spoločnosti, kolektívneho vzťahu a tvorenia skupín
-hľadanie soc. bezpečia a stability
-vzájomné kontakty v práci
-spoločenské uznanie
-potreba účasti, angažovanosti a soc. sebapoznania
-participácia, spoluúčasť, spolurozhodovanie, kooperácia
-potreba kreatívneho rozvoja

6. Záver
Ideálny rodič samozrejme neexistuje. Každá rodina má vlastné pravidlá, podľa toho akí ľudia ju tvoria. Niektoré štýly výchovy však predsa umožňujú rodičom a deťom pokojnejší život bez konfliktom, najmä v čase dospievania. Pohľad na "ozajstné" rodiny to potvrdzuje. Vo Veľkej Británii sme robili prieskum u 120 detí školského veku. Podľa neho deti síce majú konflikty s rodičmi, a to napriek tomu pokladajú vzájomné vzťahy za dobré. Dokonca ani deti, ktorých zoznam sťažností vyvolával dojem, že žijú vo väzení s dokonalým bezpečnostným systémom, neopísali svojich rodičov ak prehnane prísnych. Veľká väčšina vnímala rodičov ako "prísnych, ale spravodlivých", zdá sa, že deti z tohoto prieskumu prijali rodičmi stanovené pravidlá, aj keď nevynechali ani jednu príležitosť na získanie výnimky, predsa boli presvedčené, že rodičia by mali určovať hranice správania. Z prieskumu tiež vyplynulo, že adolescenti zväčša dobre vychádzajú s matkami, zlé vzťahy s nimi uvádzalo len niekoľko žiakov. Podľa všetkého si však vedeli udržal trvalé dobré vzťahy s matkami skôr chlapci než dievčatá.

Od osobnosti dieťaťa, ale aj od schopnosti zvládnuť a prispôsobiť sa dospievajúcemu potomkovi závisí, aké ťažké obdobie prežijete. Pravdepodobne rodičia nebudú rovnako úspešní pri každom dieťati, bez ohľadu na štýl výchovy. Rodičia hovoria "všetky deti vychovávam rovnako", čo nie je samozrejme pravda, aj keď sa o to usilujú. Deti však nepotrebujú rovnakú výchovu. Každé je iné, má svoj "štýl" či temperament, ktorý sa môže ale aj nemusí zhodovať s rodičovým.
Rodina je dynamický systém: každý vzťah je iný, pretože každá osobnosť je iná.
 
späť späť   1  |  2  |   3   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.