Úvod
Rodina má medzi prirodzenými výchovnými prostrediami osobitný význam pre vývoj a výchovu mladej generácie. V rodine dieťa dostáva základnú výchovu a uvádza sa do širších spoločenských stykov. Auguste Comte nazval rodinu spojovacím mostíkom medzi jedincom a spoločnosťou a tak poukazoval na jej základnú úlohu v spoločnosti. Túto rolu neraz podčiarkovali pedagógovia, psychológovia, sociológovia, ktorí osvetľovali funkciu rodiny v spoločnosti a v procese výchovy z rôznych hľadísk. Už Platón považoval rodinu za základnú bunku spoločenského života a hlavnú výchovnú inštitúciu. Ideu o potrebe starostlivosti o rodinu ako o inštitúciu výchovy možno sledovať vo formuláciách pedagógov a organizátorov spoločenského života až po súčasnosť, hoci sa v priebehu spoločenského vývoja značne zmenila štruktúra i spoločenská funkcia rodiny. Tieto premeny sa prejavujú v zmene veľkosti rodiny, v zániku širších rodinných zväzkov a vo vzniku tzv. malej rodiny, ktorá sa zakladá na zväzkoch priamej príbuznosti. Zmenila sa aj výchovná funkcia rodiny, najmä jej úloha v procese učenia a výchovy mladej generácie.
V období feudalizmu v podstate celý proces prípravy mladého pokolenia na život prebiehal v rodne, a to rovnako v rodinách feudálov, ako aj v rodinách poddaných alebo remeselníkov. Rodina, domácnosť sa stala inštitúciou výchovy, ktorú uzákonil zvyk i právo.

Zánik stavovského zriadenia, vývoj techniky výroby a spoločenských vzťahov vyvolal hlboké premeny tradičnej funkcie výchovy. Dosť skoro začal tento proces prebiehať v elitných vrstvách, medzi šľachtou a meštianstvom, pomerne neskoro zachvátil roľnícku vrstvu, kde si rodina dodnes zachovala veľa tradičných výchovných vlastností.

Základný proces prípravy mládeže do života prebieha v školách a v organizovaných zariadeniach mimoškolskej výchovy. Spolu so všeobecne prebiehajúcimi sociálno-ekonomickými zmenami stratila rodina viacero tradičných vlastností, ale zachovala si základné znaky:
- rodina je spoločensky schválená forma trvalého spolužitia
- rodina sa skladá z osôb navzájom spojených tým, čo vládnuci zvyk uznáva za zväzky krvi, manželstva alebo adopcie
- členovia rodiny obyčajne bývajú pod jednou strechou
- členovia rodiny spolupracujú medzi sebou v rámci spoločensky uznávanej deľby úloh, pričom jednou z najdôležitejších úloh tejto spolupráce je výživa a výchova detí

2. Rodina - pojem, typy, úlohy
Rodina - jediná stabilná kooperácia, ktorá vznikla ako výsledok interakcie medzi ľuďmi. Vznikla ako výraz blízkosti dvoch ľudí na základe manželstva rôzneho pohlavia, zväzku, krvi a adopcie. Čím je väčší pohyb členov mimo rodiny, tým je menšia stabilita. Desintegrácia (rozpoltenosť) jedného člena rodiny, ovplyvňuje priebeh celej rodiny.

Najvšeobecnejšia definícia rodiny hovorí, že je to skupina osôb spojených zväzkami manželstva, krvi alebo adopcie, ktoré obyčajne bývajú spolu a v rámci skupiny postupujú podľa spoločensky určenej a uznanej deľby práce a podľa spoločensky vymedzeného súhrnu úloh.
V priebehu spoločenského vývoja dochádza k dezintegrácii rodiny. Zaniká jej tradičná výchovná funkcia. Dostáva však nové úlohy a utvára sa novým spôsobom chápaná výchovná funkcia. O novej výchovnej funkcii rodiny píše W.D Wall, popredný predstaviteľ sociálnej pedagogiky v Anglicku, takto: "Reformátori 19. a začiatku 20. storočia sa nazdávali, že dokážu premeniť svet podľa svojich úprimných snáh len pomocou školy. Ich optimizmus bol úplne nepodložený, a dnes sme opatrnejší. Vieme, že výchova dieťaťa má svoje ťažisko v prvých rokoch jeho života, oveľa skôr ako dieťa prestúpi prah školy. Všetko, čo sa dieťa učí v škole i mimo školy, formuje správnym alebo nesprávnym smerom jeho postoje a jeho osobnosť. Práve preto, ale aj preto, že v každom dieťati je nezvládnutá individualita, vieme, že úloha školy ako spoločenského nástroja je skôr obmedzená.

Rozvoj telesných síl a pohybovej koordinácie dieťaťa, vývin jeho rozumových schopností ustavične rozširuje okruh jeho stykov s predmetmi, a súčasne prostredie, ktoré predstavujú najskôr rodičia, najbližšia rodina a neskôr svet mimo rodiny, ukazuje čoraz viac cieľov, ktoré môže dosiahnuť." (W. D. Wall: Výchova a psychické zdravie, Varšava 1960)

Dieťa v mladšom školskom veku nadväzuje širšie spoločenské styky najmä prostredníctvom rodiny. V období dospievania rodina môže mládeži poskytnúť najúčinnejšiu pomoc a môže byť jej oporou pri riešení vlastných psychických konfliktov. Napokon osobitnou úlohou rodiny je uvádzať a zasväcovať mládež do zložitých javov súčasného spoločenského života, do sveta konfliktov a rôznorodých interpretácií základných javov života a spoločenského vývoja.
Úloha rodiny ako prostredia výchovy nie je obmedzená len na prvé roky života dieťaťa, ale trvá až po dosiahnutie samostatnosti, ukončenia vzdelávania a navyknutie si na povolanie, k čomu dochádza okolo 20.roku života. Mimoriadnu podporu rodiny si vyžaduje obdobie dospievania, počas ktorého sa zintenzívňuje duševný život a formuje sa vzťah k problémom vlastného života v živote spoločnosti.

Manželstvo - zväzok muža a ženy, založený na dobrovoľnosti, láske, vernosti, pomoci, rovnoprávnosti
Cieľ - ľúbiť sa, spolunažívať, mať potomstvo, vedomie spolupatričnosti
Zánik - smrť, rozvod
Dieťa - potomok rodičov (pokrvný, adoptívny, v pestúnskej starostlivosti)
- každý nedospelý ľudský jedinec od narodenia do 15 rokov
Rodič - osoba v dvojakom zmysle: - biologický - pokrvný príbuzný, dieťa po ňom
dedí vlastnosti,
- sociálny - nemusí byť pokrvný príbuzný,
stáva sa rodičom po adoptovaní
Typy rodiny:
- úplná (muž, žena, dieťa)-triáda
- neúplná (jeden rodič a dieťa)
- doplnená (nahradí sa chýbajúci)
- harmonická (plní si úlohy)
- disharmonická (neplnenie funkcií)
- jednogeneračná
- dvojgeneračná
- orientačná (z ktorej pochádzame)
- reprodukčná (ktorú máme založenú)