Premeny, ktorými prechádza naša spoločnosť v posledných rokoch aj v oblasti výchovy a vzdelávania sú výzvou k hľadaniu nových ciest a postupov k príprave celej populácie pre život v súčasnej spoločnosti. Celosvetový vývoj vedy a techniky, informačná explózia i aplikácia moderných technológií vo všetkých oblastiach ľudskej praxe sú tak výrazné, že aj školstvo stojí pred otázkou ako pripraviť učiteľa, resp. ako pôsobiť na žiaka, aby zvládol stále vyššie požiadavky na neho kladené. Preto kladiem za dôležité spomenúť pri nových prístupoch k učeniu a vyučovaniu aj Dištančné vzdelávanie.

Dištančné vzdelávanie
Druhy dištančného vzdelávania a ich charakteristika.
Dištančné vyučovanie(telenautika) je vyučovanou metódou, ktorá namiesto bezprostredného kontaktu žiaka a učiteľa zavádza priamy kontakt. Učiť sa na diaľku znamená zvládať vedu samostatne bez účasti na tradičnej forme vyučovacej hodiny. Každý účastník tohto procesu si sám určuje cieľ vzdelávania prispôsobený vlastným potrebám a podmienka rytmu svojho života.

Obsahom vyučovacích hodín je vytváranie virtuálnych prostredí. Ich účastníci musia využiť vedomosti z rôznych exaktných vied, napríklad informatiky, matematiky, fyziky, výtvarného umenia, architektúry ako aj z humanitných vied, napr. psychológie. Učia sa pracovať v tíme, rozdeľujú si úlohy, vpisujú kódy programov, tvoria trojrozmerné obrazy a vypracúvajú skriptá, pričom využívajú špeciálne prilby a elektródy pripojené k ich telu. Študenti prvého ročníka chémie namiesto skutočného laboratória častejšie robia experimenty v internetovej vitríne (odhaľujú výsledky reakcií, potom pozerajú počítačovú simuláciu experimentu).
Študenti fakulty MBA namiesto toho, aby študovali príklady opísané v príručkách, riadia virtuálne firmy. Vďaka internetu môžu spolupracovať, pozorovať finančné výsledky a burzové kurty, obchodovať s akciami a analyzovať plány.

Dôležitú úlohu v dištančnom vyučovaní zohráva elektronická knižnica, ktorá sa nazýva aj digitálna knižnica. Často sa v nej tvoria linky, ktoré umožňujú poznávať najnovšie technické výdobytky a zabezpečujú ľahký prístup k zbierkam knižníc, s ktorými CMU spolupracuje, zapísaných v elektronickej podobe. Federácia digitálnych knižníc USA spája 25 knižných zbierok rôznych univerzít.

Formy dištančného vzdelávania:
I. Priame štúdium (samostatné, asynchronické)
Spočíva v asimilácii didaktického materiálu učiacim sa bez bežného(čiže nie v reálnom čase) kontaktu s učiteľom. Kurzy tohto druhu sa ponúkajú na CD-ROM alebo DVD.
II. Vyučovanie riadené učiteľom (synchronické vyučovanie)
Predpokladá priame, bežné pôsobenie učiteľa v riadiacom procese vyučovania a skutočnú interakciu medzi ním a študentmi. V čase rozhovoru (chat) učiaci sa môžu komunikovať medzi sebou. Uskutočňuje sa vo vyučovacích miestnostiach s využitím audio- či videokonferencií.
III. Spolupráca v malých skupinách
Zodpovedá štýlu spoločného učenia sa študentov v malých skupinách s cieľom pripraviť sa na kolokviá alebo skúšky. Dochádza tu k neformálnemu odosielaniu informácií.

Klady a zápory dištančného vzdelávania
Pozitívne aspekty
- Pružnosť a pohodlnosť – L. Guernesey zistil, že mnoho študentov učiacich sa on-line systémom sa súčasne zapísalo do tradičných tried.
- Prístupnosť k učiteľovi a interakcia s ním
- Ucelenejšia realizácia kurzu
- Efektívna spolupráca
- Pozitívne skúsenosti v učení sa – pozitívne strávený čas pri on-line učení