Premeny, ktorými prechádza naša spoločnosť v posledných rokoch aj v oblasti výchovy a vzdelávania sú výzvou k hľadaniu nových ciest a postupov k príprave celej populácie pre život v súčasnej spoločnosti. Celosvetový vývoj vedy a techniky, informačná explózia i aplikácia moderných technológií vo všetkých oblastiach ľudskej praxe sú tak výrazné, že aj školstvo stojí pred otázkou ako pripraviť učiteľa, resp. ako pôsobiť na žiaka, aby zvládol stále vyššie požiadavky na neho kladené. Preto kladiem za dôležité spomenúť pri nových prístupoch k učeniu a vyučovaniu aj Dištančné vzdelávanie.

Dištančné vzdelávanie
Druhy dištančného vzdelávania a ich charakteristika.
Dištančné vyučovanie(telenautika) je vyučovanou metódou, ktorá namiesto bezprostredného kontaktu žiaka a učiteľa zavádza priamy kontakt. Učiť sa na diaľku znamená zvládať vedu samostatne bez účasti na tradičnej forme vyučovacej hodiny. Každý účastník tohto procesu si sám určuje cieľ vzdelávania prispôsobený vlastným potrebám a podmienka rytmu svojho života.

Obsahom vyučovacích hodín je vytváranie virtuálnych prostredí. Ich účastníci musia využiť vedomosti z rôznych exaktných vied, napríklad informatiky, matematiky, fyziky, výtvarného umenia, architektúry ako aj z humanitných vied, napr. psychológie. Učia sa pracovať v tíme, rozdeľujú si úlohy, vpisujú kódy programov, tvoria trojrozmerné obrazy a vypracúvajú skriptá, pričom využívajú špeciálne prilby a elektródy pripojené k ich telu. Študenti prvého ročníka chémie namiesto skutočného laboratória častejšie robia experimenty v internetovej vitríne (odhaľujú výsledky reakcií, potom pozerajú počítačovú simuláciu experimentu).
Študenti fakulty MBA namiesto toho, aby študovali príklady opísané v príručkách, riadia virtuálne firmy. Vďaka internetu môžu spolupracovať, pozorovať finančné výsledky a burzové kurty, obchodovať s akciami a analyzovať plány.

Dôležitú úlohu v dištančnom vyučovaní zohráva elektronická knižnica, ktorá sa nazýva aj digitálna knižnica. Často sa v nej tvoria linky, ktoré umožňujú poznávať najnovšie technické výdobytky a zabezpečujú ľahký prístup k zbierkam knižníc, s ktorými CMU spolupracuje, zapísaných v elektronickej podobe. Federácia digitálnych knižníc USA spája 25 knižných zbierok rôznych univerzít.

Formy dištančného vzdelávania:
I. Priame štúdium (samostatné, asynchronické)
Spočíva v asimilácii didaktického materiálu učiacim sa bez bežného(čiže nie v reálnom čase) kontaktu s učiteľom. Kurzy tohto druhu sa ponúkajú na CD-ROM alebo DVD.
II. Vyučovanie riadené učiteľom (synchronické vyučovanie)
Predpokladá priame, bežné pôsobenie učiteľa v riadiacom procese vyučovania a skutočnú interakciu medzi ním a študentmi. V čase rozhovoru (chat) učiaci sa môžu komunikovať medzi sebou. Uskutočňuje sa vo vyučovacích miestnostiach s využitím audio- či videokonferencií.
III. Spolupráca v malých skupinách
Zodpovedá štýlu spoločného učenia sa študentov v malých skupinách s cieľom pripraviť sa na kolokviá alebo skúšky. Dochádza tu k neformálnemu odosielaniu informácií.

Klady a zápory dištančného vzdelávania
Pozitívne aspekty
- Pružnosť a pohodlnosť – L. Guernesey zistil, že mnoho študentov učiacich sa on-line systémom sa súčasne zapísalo do tradičných tried.
- Prístupnosť k učiteľovi a interakcia s ním
- Ucelenejšia realizácia kurzu
- Efektívna spolupráca
- Pozitívne skúsenosti v učení sa – pozitívne strávený čas pri on-line učení
Negatívne aspekty
- Obmedzenie priamych interakcií – komunikácia zakladajúca sa na čítanom texte na počítačovej obrazovke
- Technologické problémy – nový študenti obvykle prejavujú isté nedostatky v schopnosti využiť nové technológie
- Rast zaťaženia – študenti občas pociťujú presýtenie informáciami čím sú priamo utláčané
- Nedostatok logickej podpory – ide o nedostatok možností študentov dostať sa k pôvodným didaktickým materiálom
- Náklady

Toto vzdelávanie je alternatívnou ponukou pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť interné štúdium alebo platené externé štúdium a zároveň je východiskom pre vysokú školu, ktorá nie je schopná zabezpečiť servis pre veľmi veľký počet študentov.

- Kooperatívne učenie
Čo kooperácia vlastne znamená? Pojem kooperácie nie je jednoznačne chápaný. Preto vznikli viaceré definície.
Kooperáciu môžeme chápať ako povahový, osobnostný rys žiaka ale tiež ako cieľovú štruktúru vyučovania. Kooperácia sa tiež vzťahuje k správaniu žiaka v školských situáciách.

Na začiatok treba povedať, že kooperatívna výučba sa nerovná skupinovej práci.
Skupinové vyučovanie je niekedy len organizačnou podobou výučby, ktorá strieda bežné usporiadanie či menej bežnú individuálnu formu.
Kooperatívne usporiadanie výučby je založené na princípe spolupráce pri dosahovaní cieľa. Výsledky jedinca sú podporované činnosťami celej skupiny a celá skupina má prospech z činnosti jednotlivca. Základnými pojmami kooperatívneho vyučovania sú teda spolupráca, podpora, zdieľanie.

Typy kooperácie
Kooperácia ako pomoc –založená je na asistencii jednej osoby druhej.
Kooperácia ako vzájomnosť – podstata tejto charakteristiky spočíva v tom, že cieľ i procedúry
vedúce k tomuto cieľu sú zdieľané všetkými účastníkmi. Od začiatku úlohovej situácie sú jej aktéri spojený zodpovednosťou za prácu s informáciami orientáciou učenia na riešenie problému i hodnotenie. Hodnotenie môže byť síce založená na výkone jednotlivca, ale býva ešte prepojené zhodnotením skupinového úsilia, ku ktorému každý prispel. Celá trieda funguje ako „skupina skupín“.

Znaky kooperatívneho vyučovania
1)Pozitívna vzájomná závislosť – dosahuje sa vytýčením spoločného cieľa, ktorý musí zvládnuť celá skupina„Buď spoločne plávame, alebo sa spoločne utopíme“
2)Interakcia tvárou v tvár
3)Osobná zodpovednosť – zmysel kooperatívnej výučby nie je v posilnení skupiny, ale v posilnení jednotlivca
4)Formovanie a využívanie interpersonálnych a skupinových schopností
- ich vytváranie je postupné
5)Reflexia skupinovej činnosti – efektivita spoločnej činnosti je do značnej miery závislá na tom, ako skupina reflektuje svoju činnosť

Metódy výučby
Diskusia- prebieha vo väčšej alebo menšej skupine s občasnou účasťou učiteľa. Môžu viesť k zvýšeniu individuálneho porozumenia alebo môžu vyžadovať vyjednávanie v záujme dosiahnutia skupinového konsensu
Riešenie problémov – najčastejšie podoby: ten istý problém je súčasne prideľovaný niekoľkým malým skupinám. Závery a vzájomná kritika sa prejavujú nakoniec
Práca na produkte –líšia sa od riešenia problémov len trochu práve tím, že ich výsledkom je konkrétny produkt

Simulácia- žiaci berú situáciu alebo úlohu tak, ako by to bol reálny skupinový život
Rolové hry – každému žiakovi je predelený charakter alebo je stanovená aspoň perspektíva, z ktorej sa má pozerať na problém

Hodnotenie
Hodnotenie je bezprostredne spojené s plánovaním – pre platné hodnotenie je dôležité vedieť, ČO je hodnotené a PREČO. Sú známe viaceré metódy a techniky hodnotenia:

Pozorovanie - dobrým základom je použitie viacerých pozorovateľov
Dotazníky – ide o zodpovedanie otázok žiakom pričom sa zistí jeho prípadná účasť na riešení problému
Denníky – majú veľký význam ak je skupina dlhšiu dobu pohromade
Spätné spravodajstvo – na začiatku skupinovej práce podáva jeden alebo dvaja členovia skupiny správu o tom, čo sa stalo, čo skupina získala minule
Hodnotiaci list – skupina môže určiť pre hodnotenie svoje vlastné kritéria
Hodnotiac list „Urob si sám“ – jednotlivci sú požiadaní, aby napísali maximálne tri tvrdenia o práci skupiny, a tieto tvrdenia sú potom preberané vo väčšej a väčšej skupine.
Interview – „jeden na jedného“, „jeden na dvoch“, alebo jeden sa pýta celej skupiny

Kolujúci dotazník
Hodnotenie po svojom – jedna skupina sa rozdelí na dve menšie a navzájom si navrhnú techniku hodnotenia
Hodnotenie s pomocou videozáznamu – ide o analýzu videozáznamu a následné hodnotenie podľa nej

- Zážitkové učenie
Zážitkové kurzy sú špeciálne orientované na osobnú skúsenosť účastníkov. Kurzy sú postavené tak, aby každý účastník mal autentický zážitok „odžil“ si pocity vyvolané konkrétnou situáciou. Na základe prežitého sa hľadajú spôsoby „dospelého“ prežívania a potenciál pre tvorivý život.
Kurzy sú kombináciou výcviku v učebni a pobytu vo voľnej prírode.

Výcvikové kurzy sú orientované veľmi prakticky, kde má každý účastník možnosť vyskúšať si a naučiť sa konkrétne „sociálne“ zručnosti, na ktoré je kurz zameraný. Tieto kurzy väčšinou prebiehajú v učebni a sú naplnené množstvom modelových situácií, sebatestujúcich dotazníkov a motivačných hier.
Každý kurz sa realizuje v malej skupine 12 – 16 účastníkov. Podľa potreby sa základná skupina ešte môže rozdeliť na menšie skupiny.
Zážitkové kurzy prostredníctvom „zažitej“ hry sú v dospelosti významným a účinným prostriedkom vzdelávania, výučby a tiež výchovy. Ich výnimočná účinnosť je postavená na silnom autentickom osobnom zážitku a s ním spojenými emóciami, ktoré umocňujú skúsenosti získané počas hry.

Zážitkové učenie odporúčame všade tam, kde má dôjsť k posilneniu rozvoja osobnosti, sebapoznania, ovplyvnenia postojov ľudí, kohézií tímu, poznania tímových rolí, odhalenia silných a slabých miest tímovej práce, vedenia ľudí. Význam zážitkového učenia je i tam, kde organizácia (alebo jednotlivec) chce zistiť možnosť svojho napredovania, rozvoja kreativity, posilnenia spontaneity. Pomáha cvičiť schopnosti strategického plánovania, taktického myslenia, učí znášať porážky, mať rešpekt pred súpermi a pod. Každé zážitkové učenie vychádza z príťažlivého námetu.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Nové prístupy k učeniu žiakov