Jedným z ďalším faktorov, ktoré pôsobia na vytváranie osobnosti, ako som už spomínala v úvode je spolužitie rodičov. Pokiaľ žije dieťa v rozbitej alebo rozvrátenej rodine, spôsobuje to zásadné poruchy v živote dieťaťa. Zložitosť dnešného sveta často sťažuje splývanie mladej generácie so spoločnosťou, výchovné ťažkosti sa všeobecne rozšírené.


3. Školský vek

Výchova dieťaťa má svoje ťažisko v prvých rokoch jeho života, oveľa skôr ako dieťa vstúpi na prah školy. Všetko, čo sa dieťa učí, v škole i mimo nej, formuje správnym alebo nesprávnym smerom jeho postoje a jeho osobnosť. Práve preto, že v každom dieťati je nezvládnutá individualita, vieme, že úloha školy ako spoločenského nástroja je obmedzená. Úloha rodiny ako prostredia výchovy nie je obmedzená len na prvé roky života, ale trvá až po dosiahnutie samostatnosti, ukončenia vzdelávania a navyknutie si na povolanie.

Škola má zásadný vplyv na človeka, rovnako ako jeho okolie. V škole ale trávi veľa svojho času. Zoznamuje sa tam s novými ľuďmi, vytvára kamarátstva. Dieťa sa na školu teší. Preto je nevhodné dieťa školou strašiť a tým k nej vytvárať negatínvy postoj.
Škola zabezpečuje všestranný duševný vývin žiakov a pripravuje ich na povolanie a život v spoločnosti. Stáva sa dôležitou výchovnou zložkou, vedúcim činiteľom vo výchove preto, lebo má presne stanovené výchovno - vyučovacie ciele, určený plán práce a obsah vzdelávania záväzný pre všetkých.

Učiteľ pôsobí na žiaka. Dieťa v prých troch rokoch školskej dochádzky má kladný vzťah k dospelým. Autoritu rodičov postupne začína nahrádzať učiteľova autorita. Učiteľ si môže túto autoritu udržať aj v strednom a staršom školskom veku. Ak na neho vplýva pozitívne, žiak rád chodí do školy, rád sa učí, pokiaľ je učiteľ povýšenecký, dáva žiakom najavo, kto je tu pán a nesnaží sa s nimi ani trochu spolupracovať a „ľudsky“ komunikovať, vtedy žiaci chodia do školy s nechuťou. Trest je vážny problém a treba ho používať len v nutných prípadoch. Ak sa učiteľ rozhodne potrestať žiaka, musí mať istotu, že žiak a kolektív sú presvedčení o vine dieťaťa.

Samozrejme nie je to všetko len na učiteľovi. V škole sa stretávame s rovesníkmi a vytvárame si kamarátske skupiny. Aj od spolužiakov závisí, či radi chodíme do školy. Na výchovu žiaka vplýva aj to, do akej skupiny sa dostane. Každý jeden by sa chcel dostať do tzv. „populárnej skupiny“, v ktorej sú, podľa detí, tí najpopulárnejší v triede, najvtipnejší, ktoré zvyčajne obľubujú aj učitelia. Môže sa utvoriť skupina inteligentnejších detí, ktoré svojimi vedomosťami zakrývajú ostatné. Skupiny sa tvoria rôzne od detí, ktoré spojí spoločná záľuba až po mladých vandalov. Jedno však má každá skupina spoločné a to vodcu, ktorý túto skupinu riadi a väčšinou sa členovia skupiny bezvýhradne podriaďujú jeho nápadom a názorom. Základom autority vodcu mládeže sú vlastnosti jeho osobnosti.


4. Záver

Človek sa vyvýja a vzdeláva celý život. Po strednej škole môže ísť na vysokú školu alebo si nájsť prácu. Na vysokej škole sú úplne odlišné vzťahy medzi ľuďmi a iný prístup profesorov k študentom ako na stredných školách. V práci sa človek stretáva s kolegami, so šéfom. Vzniká tu nová záťaž, stres, možno strach z očakávania. Každá jedna udalosť vplýva na človeka. Možno nie viditeľným a zásadným javom, ale môže to nechať jazvu na jeho duši. Ak sklame svojho nadriadeného a on mu to dá pocítiť, ešte preto nemusí dávať výstup z práce, ale stane sa opatrnejší, dôslednejší.

Rovnako ako v škole aj na pracoviskách sa vytvárajú skupiny. Nie sú ale také ako v škole. Každý už má svoj život, majú svoje rodiny, nemajú čas sa stretávať po práci. Zvyčajne sa to obmedzuje na spoločné obedy a klebetenie v kancelárii. Ak majú kolegovia srdečné vzťahy, človek je uvoľnený, chodí do práce s radosťou. Môže sa stať ale aj to, že sa kolegovia navzájom šikanujú a doslova sa niekedy správajú horšie ako deti. Čítala som jeden článok, čo napísala žena, ktorá nastúpila s radosťou na nové pracovisko. Nepríjemným prekvapením bolo správanie sa kolegov. Bolo veľmi chladné a čoskoro pocítila, že nie je medzi nimi vítaná. Šikanovali ju najskôr nenápadne, potom sa to rozrástlo do takého stavu, že chodili na ňu donášať šéfom, ohovárať a inak jej „hádzať polená pod nohy.“ Pochopiteľne bola z toho nešťastná a dala výstup. Hoci si zakrátko našla novú prácu, už sa kolegov bála, bála sa nového prostredia a nebola taká srdečná a kamarátska ako predtým.

Možno by sme sa mali zamyslieť nad tým, že aj my môžeme svojim správaním utvárať osobnosti a vzťahy. Ak sme milí k cudzím ľuďom aj oni môžu byť milí k ďalším a ďalším.