Rozhlas sa (podobne ako televízia) tiež delí na viac druhov:
Verejnoprávny rozhlas. Je platený z tých istých zdrojov ako verejnoprávna televízia (štátny rozpočet, koncesionárske poplatky a komerčné vysielanie). Má špecializované programy, obracia sa aj k menšinovému poslucháčovi. Práve verejnoprávny rozhlas poskytuje najväčší priestor pre pôsobenie vzdelávania dospelých.
Komerčný rozhlas. Je platený takmer výhradne z komerčného vysielania. Tomu je prispôsobená aj programová štruktúra. Program sa zameriava na tzv. mainstream (hlavný prúd), teda aktuálne hity (single). Špecializované (hudobné) programy sa väčšinou vysielajú v neskorších hodinách (po 20.00 hod.). Cieľovou skupinou týchto rádií sú najmä mladí ľudia (do 30 rokov). V drvivej väčšine nevysiela (nieto ešte produkuje) rozhlasové inscenácie. Spravodajstvu sa tiež zväčša venuje málo pozornosti, o publicistike ani nehovoriac.
Existujú však aj súkromné rádiá, ktoré venujú spravodajským a publicistickým reláciám veľa priestoru. Napríklad slovenské Rádio Twist, či česká Frekvence 1. V Európe je trendom, že aj verejnoprávne rádiá prevádzkujú komerčné rádiá. Na Slovensku je to Rock FM, v Česku Český rozhlas 6, v Nemecku Eins Live, B2 ap. 10 V skutočnosti ale nie je situácia taká, že by sa éterom linuli výhradne komerčne založené programy, pretože tým, že sa zníži počet napr. publicisticky ladených rozhlasových programov, zvýši sa dopyt po nich a rádiá (či už štátne alebo súkromné) okamžite a pružne zareagujú a ponúknu poslucháčom práve túto alternatívu.
Špecializovaný rozhlas. Nie je to názov pre určitý druh rádia, ale nazvime si tak typy rozhlasového vysielania, pre ktoré sa nehodí predchádzajúca charakteristika. A takýchto typov je naozaj veľa. Napríklad obecný, či mestský rozhlas. Dnes menej využívané médium, slúžiace predovšetkým na šírenie aktuálnych miestnych informácií. Alebo školský rozhlas. Okrem šírenia aktuálnych školských informácií sa z neho častokrát stáva regulérne rozhlasové médium - napríklad internátne rozhlasové štúdio. Ďalším špecializovaným rozhlasom je rádio, ktoré hrá výlučne alternatívnu hudbu, teda nie mainstream. To isté platí aj o rádiách zameraných len na vážnu, prípadne ľudovú hudbu. Veľké - nadnárodné - hudobné spoločnosti častokrát prevádzkujú rádiá, ktoré hrajú nonstop hudbu - bez jediného prerušenia slovom, reklamou, či časomierou.
3. Tlač
Azda najznámejším druhom médií, a zrejme najstarším "hmotným" médiom sú tlačoviny. Od letákov, cez noviny a časopisy až po ročenky. Tlačoviny sú médiom vizuálnym, chýba im audiálna stránka, čo znižuje efektívnosť prenosu informácií. Napriek tomu sú tlačoviny (a máme na mysli najmä noviny) stále veľmi obľúbeným zdrojom informácií, na Slovensku i vo svete. Prečo? Jedno české príslovie tvrdí, že "co je psáno, to je dáno". Skutočne je to vážny dôvod, prečo ľudia čítajú noviny. Ak sa napríklad v televízii, rozhlase, či od svojho známeho dozvedia, že sa stala nejaká udalosť, majú možnosť si hneď na druhý deň zakúpiť denník, v ktorom budú mať túto informáciu. Zatiaľ, čo v rozhlase, či televízii prebehne správa za pár sekúnd, a poslucháč nemá možnosť sa k nej (napr. ak niečo nezaregistroval) okamžite vrátiť, v novinách ju má trvalo pred očami "čiernu na bielom".
Ďalšou výhodou tlačových masovokomunikačných prostriedkov je možnosť obšírnejších informácií. V televíznom ani rozhlasovom vysielaní nie je dostatočné množstvo priestoru na dôkladnú analýzu určitého problému, tlačoviny tento priestor poskytujú. S tým súvisí aj ďalšia výhoda tlačových médií. Tou je väčšia možnosť špecializácie. Napríklad televízne vysielanie nikdy nemôže poskytnúť rybárom toľko informácií o rybolove ako časopis, ktorý sa na túto problematiku špecializuje.
Tlačové médiá delíme na periodické (denníky, týždenníky, dvojtýždenníky, mesačníky, ročenky, iná periodicita) a neperiodické (príležitostné vydania, mimoriadne vydania, zborníky, občasníky).
Práve tlačové médiá poskytujú najväčší priestor pre samotné vzdelávanie dospelých. Populárno-náučnými formami sa percipient dozvedá rôzne informácie, ktorými si rozširuje svoju sumu poznatkov z najrôznejších oblastí.
4. Internet
Najmodernejším elektronickým médiom je internet. Internet poskytuje človeku neuveriteľné množstvo informácií, nové možnosti komunikácie (prostredníctvom elektronickej pošty - tzv. E - mailových schránok), ako aj ďalšie vymoženosti, ktoré iné médiá neponúkajú. Človek má (kdekoľvek na svete) možnosť vyhľadať si informáciu (z ktorejkoľvek časti sveta), ktorú práve potrebuje (skutočne takmer z akejkoľvek oblasti), alebo sa môže voľne pohybovať v sieti informácií (surfovať). Na internete nájde aj celý obsah väčšiny denníkov z celého sveta. To všetko môže vyhľadať za pár sekúnd. Hlavnou nevýhodou internetu je fakt, že doposiaľ má k nemu prístup málo ľudí, aj keď ich počet sa zo dňa na deň zvyšuje.
Internet je médiom rýchlym, flexibilným prakticky neobmedzeným. Je skutočne silným médiom, ktorému zrejme budúcnosť ešte len patrí. Pozitívne vplýva na slobodu šírenia informácií, ako aj na právo na informácie.
5. Ďalšie druhy médií
Keďže sa vo svete každým dňom objavujú nové informačné technológie, nie je potrebné zoširoka sa zaoberať ďalšími druhmi prostriedkov šíriacich informácie. Spomeňme aspoň niektoré.
Teletext - významné médium, ktoré prevádzkujú televízne stanice. Percipient si na ňom môže kedykoľvek (počas televízneho vysielania) vyhľadať akúkoľvek informáciu, ktorú má teletext vo svojej ponuke.
Tlačové agentúry - zaznamenávajú a spravodajsky zachycujú udalosti. Z ich servisu potom čerpajú informácie, resp. hotové správy televízne a rozhlasové stanice, ako aj periodická tlač.
Billboardy - aj na Slovensku dobre známe veľké pútače, ktoré sú využívané predovšetkým na reklamné účely. Občas však poskytujú aj iné informácie, napr. informácie (krátke, úderné a jasné) pre vodičov o bezpečnosti cestnej premávky.
Magnetofónové kazety, videokazety, DAT-kazety, počítačové diskety, CD-romy, a ďalšie prostriedky prenosu informácií sú dnes už širokej verejnosti známe.
Poznáme skutočne veľa druhov médií, a nové neustále pribúdajú. Nie je preto nutné uvádzať ďalšie príklady, ktorých by sa našlo neúrekom (stačí si uvedomiť, že médiom sú napríklad aj tamtamy). Na záver snáď ešte jeden kuriózny príklad. V jednej českej obci "obnovili" staronové médium - obecného bubeníka.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Vzdelávanie dospelých a médiá
Dátum pridania: | 12.01.2006 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | ramayana | ||
Jazyk: | Počet slov: | 3 540 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 14.1 |
Priemerná známka: | 3.02 | Rýchle čítanie: | 23m 30s |
Pomalé čítanie: | 35m 15s |
Zdroje: Prehľad legislatívy o vzdelávaní dospelých, Bratislava, ÚI PŠMT, 1995, McLuhan, Marshall, Jak rozumět médiím, Praha, Odeon, 1991, Kolektív autorov, Příručka pro novináře střední a východní Evropy, Praha, Syndikát novinářů České republiky / Lidové noviny / World Press Freedom Committee, 1991, Slančová, Dana, Praktická štylistika, Prešov, SLOVACONTACT, 1996, Kolektív autorov, Výchova a vzdelávanie v procese spoločenských zmien, Prešov, FF UPJŠ, 1996