III. Médiá v procese vzdelávania dospelých

1. Formálne a neformálne vzdelávanie dospelých

Formálne vzdelávanie dospelých nie je nutné zoširoka predstavovať - patrí sem napr. dištančné vzdelávanie, univerzity tretieho veku, rekvalifikačné školenia a kurzy, jazykové kurzy atď. Nás momentálne zaujíma neformálne, resp. sekundárne vzdelávanie dospelých.
Ani samotné vzdelávanie (a už vôbec nie dospelých) nie je cieľom. Je iba akýmsi uskutočnením prostriedku. Prečo by teda médiá nemohli byť jednou z možností tohto uskutočnenia?

1.1. Doplňovanie vzdelania prostredníctvom médií

Dnešný svet je preplnený informáciami. Človek sa v tomto informačnom boome musí vedieť nielen orientovať, ale musí sa mu aj prispôsobiť. Ukazuje sa, že formálne vzdelanie nie je dostačujúce pre život, pre kariéru, pre napredovanie jednotlivca a spoločnosti. Samotné formálne inštitúcie vzdelávania dospelých sú tiež iba náhradou, či doplnkom klasického vzdelania. Človek je nútený vyhľadávať poznatky aj z iných zdrojov. Samoštúdium je pomerne náročné, najmä na čas, preto sa najrýchlejšia a najpohodlnejšia forma dopĺňania si informácií a poznatkov zdá byť forma sledovania masovokomunikačných prostriedkov. Tie poskytujú človeku aktuálne i všeobecné informácie, populárno-vedeckými formami podávajú poznatky, o ktorých by mal mať aspoň povrchné znalosti.

Existuje však aj isté nebezpečenstvo. Ak jedinec sleduje vždy len jeden typ informácií (napr. pozerá televízne správy jedinej stanice, pričom nečíta noviny, ani nepočúva rozhlas), nastane situácia, že takmer bezvýhradne prijíma tieto informácie a znižuje sa jeho prah kritickosti. Aj keď to vyznieva, v tomto svete preplnenom informačnými zdrojmi, ako fantazmagória, je to veľmi bežný jav. Napr. niektorí dôchodcovia (a samozrejme nielen oni) sledujú svetové dianie iba cez svoj starý televízor, ktorý zachytí iba príjem jedinej televíznej stanice.

Význam médií spočíva aj v tom, že šíria tradície folklórne, cirkevné, jazykové, vysielajú a píšu aj pre menšiny, propagujú aj ich kultúru a obyčaje.

1.2. Médiá a sociálna práca

Úlohu dôležitého prostriedku neformálneho vzdelávania dospelých, tvoria médiá pri práci s handicapovanými spoluobčanmi. Zároveň slúžia ako akýsi most medzi „svetmi“ nehandicapovaných a handicapovaných občanov, pretože či si to už pripustíme alebo nie, tie bariéry sú stále veľmi veľké. Nepočujúci občania majú svoje televízne relácie, priame titulky, skryté titulky na teletexte, správy pre nepočujúcich a dennú tlač. Rozhlas je zas nepostrádateľným médiom a zdrojom informácií pre nevidiacich a slabozrakých občanov. Tí majú k dispozícii aj texty na magnetofónových nahrávkach, prípadne písané v breilovom písme. Tieto médiá sú „spoločníkom“ aj pre imobilných občanov. Veľa týchto občanov obľubuje internet, pretože sa v krátkom čase dostanú hocikam do sveta, aj keď len prostredníctvom elektrických sietí.

2. Úloha tretieho sektora vo vzdelávaní dospelých a jeho vzťah k médiám

Prečo spomíname tretí sektor v práci o médiách a vzdelávaní dospelých? Práve preto, že tretí sektor je akýmsi spojivom medzi vzdelávaním dospelých a médiami. Aktivity tretieho sektora sú vďačnou témou pre novinárov, a predstavitelia tretieho sektora sú dostupní novinárom. Sú pre nich aj dobrým zdrojom mnohých informácií. Preto je vzájomná spolupráca médií a tretieho sektora vo väčšine prípadov plodná a efektívna.

3. Celoživotné vzdelávanie a pôsobenie médií

Masové médiá zďaleka nepôsobia iba na populáciu v produktívnom veku. Úlohu sekundárneho vzdelávania a informovania spĺňajú pre všetky vekové kategórie. Už najmenšie deti majú v televízii a rozhlase špecializované relácie, zväčša spojené s rozprávkami, ktoré najviac pútajú ich pozornosť. V týchto reláciách sa deti dozvedajú, resp. si opakujú záležitosti, týkajúce sa napr. správania, hygieny, vzťahu k prírode, tvarujú sa v nich ich hodnotové postoje. Svoj priestor majú i v tlačových médiách.

O reláciách a najmä časopisoch pre teenagerov, v ktorých sa dozvedajú mnohé odpovede na otázky súvisiace s problémami ich veku, sme už hovorili. A keďže človek sa učí po celý život, ani médiá nezabúdajú na starších občanov, o čom svedčia mnohé relácie (Seniorklub, Repete), alebo články v tzv. rodinných týždenníkoch (ako sú Život, Slovenka). Cieľová skupina týchto tzv. rodinných týždenníkov je prevažne skupina staršej generácie.

V. Vzdelávanie dospelých a jeho predstavitelia ako priamy objekt médií

1. Efektívna komunikácia s médiami

Doteraz sme v tejto práci poukazovali na pôsobenie vzdelávania dospelých prostredníctvom médií na občanov. Aby sme „uzavreli kruh“, poukážeme v tejto kapitole na propagáciu samotného vzdelávania dospelých a jeho predstaviteľov. O efektívnej komunikácii sa napísalo množstvo prác, uskutočnilo sa množstvo seminárov. Tie využívajú najmä politici a biznismeni. Aké šance teda majú andragogickí predstavitelia na mediálnom poli? Pochopiteľne, že umelci, športovci, či politici majú šance ďaleko väčšie, avšak predstavitelia vzdelávania dospelých majú oproti nim určité výhody.

Pri svojom styku s médiami im nejde o reklamu (ako napr. politikom), teda nikto novinárov neupodozrieva zo skrytej reklamy. Ďalším dôležitým faktom je, že taký článok o vzdelávaní dospelých môže vydržať v „zásuvke“ aj mesiac, pretože nejde o aktuálnu vec, ktorá musí byť ďalší deň v novinách, ale stačí, keď bude uverejnená v čase, keď budú mať noviny nedostatok materiálu.
Vzdelávanie dospelých je dnes tak multidisciplinárnym odborom, že jeho predstavitelia by mali poznať spôsoby komunikácie s médiami. Aj počet absolventov katedier vzdelávania dospelých pracujúcich v médiách je na Slovensku vysoký. Preto by aj ďalší budúci absolventi týchto katedier, ako aj samotní vyučujúci mali problematikou masmediálnej komunikácie a public relation naďalej - a ešte hlbšie - zaoberať.

1.1. Audiocoaching a videocoaching

Účinnou, efektívnou metódou tréningov masmediálnej komunikácie je videocoaching. Objekt tréningu sa posadí pred televíznu (video) kameru a odpovedá na položené otázky. Pochopiteľne môže i stáť, resp. môžu byť pred kamerou naraz dve (a viac) osoby. Po zodpovedaní otázok sa záznam pretočí a pustí. Subjekt, objekt i prípadní ďalší účastníci tréningu potom hodnotia prejav. Pričom sa kladie dôraz na neverbálnu komunikáciu, nie na obsah prejavu. Poukazuje sa na nedostatky a klady, dôraz sa kladie najmä na pohyby rúk, tela, úsmev, narábanie s hlasom (monotónnosť, flexibilita), pohľad - zrakový kontakt. Pre objekt coachingu častokrát vyznie paradoxne, že to, čo pred kamerou považuje za obrovský kiks (napr. trasenie hlasu), na zázname tak nevyznelo. Je evidentné, že čím viac tréningov jednotlivec absolvuje, tým sa stáva suverénnejším, lepším, prirodzenejším a robí menej chýb.

Audiocoaching je "chudobný príbuzný" videocoachingu. Je totiž ochudobnený o
vizuálnu stránku. Jeho výhodou je, že je menej nákladný. Pri audiocoachingu sa pochopiteľne nekladie dôraz na neverbálnu komunikáciu, ale na narábanie s hlasom. Obsah textu, prejavu ostáva opäť na vedľajšej koľaji.

2. Propagácia vzdelávania dospelých

Samotné vzdelávanie dospelých sa musí, tak ako všetky ostatné oblasti a odvetvia, taktiež propagovať aj medzi širokou verejnosťou. Všeobecným trendom je zjednodušovať - popularizovať odborné analýzy a texty, aby boli dostupnejšie pre širší okruh ľudí než sú odborníci toho ktorého vedného odboru.
Public relations vzdelávania dospelých je dôležitá a potrebná vec. Na Slovensku nie je situácia zlá. Asociácia inštitúcií vzdelávania dospelých v SR vydáva štvrťročník Vzdelávanie dospelých. Informácie z tejto oblasti sa okrem odborných kruhoch objavujú aj v dennej tlači.

Denník SME vydáva každý týždeň prílohu o personalistike a vzdelávaní Kariéra, ktorá má ale skôr komerčný charakter, avšak čas od času vydáva aj 16-stranovú špecializovanú prílohu Personálne poradenstvo a vzdelávanie. Pravidelná príloha Kariéra vychádza i v denníku Pravda. Podobne orientované prílohy vychádzajú aj v ďalších denníkoch. Veľkú pozornosť týmto otázkam venuje i ekonomický týždenník Trend.
Predstavitelia vzdelávania dospelých sa aktívne podieľajú na činnosti organizácií tretieho sektora (napr. pomoc deťom z detských domovov). Tieto aktivity sú tiež pod drobnohľadom médií. Toto všetko (ako i ďalšie faktory) prospieva k public relations inštitúcií vzdelávania dospelých.

Záver

Táto práca si nekladie za cieľ určité vymedzovanie a definovanie kooperácie medzi vzdelávaním dospelých a médiami. Nekladie si za cieľ ani vytýčenie správneho smeru problematiky participácie médií na vzdelávaní dospelých. To by sa ani celkom dobre, a už vôbec nie exaktne, nedalo. Mojim zámerom bolo iba poukázať na prepojenia a paralely vzdelávania dospelých a médií, na súvislosti medzi nimi, na formy masmediálnej práce a masmediálnej komunikácie a úlohu vzdelávania dospelých v nich, na vzťahy medzi týmito fenoménmi.

Naďalej však ostáva množstvo otázok nezodpovedaných, mnoho vecí nerozvinutých a „nedotiahnutých“. Informatika a masovokomunikačné prostriedky sa stávajú veľkým a silným poľom pôsobnosti práve pre vzdelávanie dospelých. Na druhej strane samotné vzdelávanie dospelých pôsobí na masmédiá. Avšak až čas môže posúdiť, do akej miery bude tento (mediálny) priestor využitý, a ktorým smerom sa bude uberať vzdelávanie dospelých.

Nechajme preto čas, nech posúdi, akú úlohu budú hrať masovokomunikačné prostriedky vo vzdelávaní dospelých. Dá sa však predpokladať, že veľkú..