Úvod
Médiá sú témou, o ktorej sa v súčasnosti veľa píše a veľa hovorí. Otvárajú nové možnosti komunikácie, zabezpečujú výmenu informácií, majú vplyv na verejnú mienku. Kto pozná tento fenomén a vie s ním narábať, má veľkú výhodu. Aj preto je našou snahou poukázať na elementárne znaky masovokomunikačných prostriedkov, na ich systém práce, a prácu s nimi.
Našim cieľom však nie sú masové médiá samé o sebe, ale chceme sa na túto problematiku pozrieť iným uhlom pohľadu.

Aj keď gros práce pochopiteľne tvoria samotné médiá, my na ne nazeráme andragogickými očami. Ako môže vzdelávanie dospelých využívať masmédiá? Je to vôbec potrebné, má sa vôbec vzdelávanie dospelých masmediálnou komunikáciou zaoberať? Ako sa bude vyvíjať trend stále nových informačných technológií, a aký vplyv to má na vzdelávanie dospelých? Otvárajú práve masové médiá nový priestor tomuto vednému odboru? Týmito, a ďalšími otázkami by som sa chcela v tejto práci zaoberať.

I. Všeobecne o vzdelávaní dospelých a médiách

1. Vzdelávanie dospelých - jeho postavenie a úlohy

"Termín vzdelávanie dospelých označuje celý súbor organizovaných procesov vzdelávania, na ktoromkoľvek stupni, s akýmkoľvek obsahom a metódou, či už školské alebo iné, či už predlžujúce alebo nahradzujúce počiatočné vzdelávanie na základných, stredných a vysokých školách, vrátane učňovského vzdelávania, pomocou ktorého si osoby pokladané za dospelé spoločnosťou, ku ktorej patria, rozvíjajú schopnosti, obohacujú vedomosti, zdokonaľujú odbornú alebo profesionálnu kvalifikáciu alebo sa orientujú novým smerom a vyvolávajú zmeny v postojoch alebo v správaní, a to z hľadiska plného osobného rozvoja ako aj účasti na vyrovnanom a nezávislom sociálnom, ekonomickom a kultúrnom živote." (Prehľad legislatívy o vzdelávaní dospelých, Bratislava, ÚI PŠMT, 1995, s. 40)
V dnešnej dobe zažívame neustálu potrebu dopĺňania si informácií, ktoré sú dôležité na to, aby sme sa dokázali orientovať vo svete, ktorý je preplnený informáciami, aby sme dokázali sledovať ekonomické, spoločenské, kultúrne i politické kontexty a adaptovať sa na dynamický vývoj spoločnosti. S tým súvisí aj mimoriadne vysoká potreba vzdelávania dospelých v dnešnej dobe.

Svet sa „zmenšuje“, problémy sa globalizujú, zrýchľuje a zefektívňuje sa komunikácia a informácie a know - how sa stávajú tovarom a základným komponentom pre ďalší rozvoj spoločnosti. Všetkým týmto trendom sa občania prispôsobujú. Práve tu vzniká pomerne nové pole pôsobnosti pre vzdelávanie dospelých. A jeho hlavnou úlohou je v súčasnej dobe práve prispôsobenie sa novým trendom, umožniť aj ľuďom v produktívnom (a postproduktívnom) veku ďalšie rozširovanie kvalifikácie, a to najmä v oblasti komunikácie (výučba cudzích jazykov, práca s PC, internetom ap.), ktorá momentálne ovláda svet. Spomeňme napríklad burzové operácie, pri ktorých hrá čas dôležitú úlohu, a samotný proces čo ako veľkej operácie má, vďaka rozvoju v oblasti komunikácie, minimálnu – niekoľko sekundovú - dĺžku. A to je iba jeden z ekonomicko-finančných aspektov rozvoja spoločnosti. Pochopiteľne, že vzdelávanie dospelých má mimoriadne dôležitú úlohu informovať ľudí o veciach, ktoré znamenajú pre spoločnosť hrozbu, a prevenciou proti nim predchádzať. Nemusíme ani veľmi zdôrazňovať, že ide o také veci akými sú drogy, AIDS atď., ale aj napr. bezpečnosť cestnej premávky, prevencia pred rôznymi chorobami atď. A v tejto sfére výrazne napomáhajú vzdelávaniu dospelých masové médiá.

2. Vzdelávanie dospelých - metódy a formy, na ktorých participujú médiá

Spomínali sme, že jedným z poslaní masových médií je aj osveta. Skutočne existuje nespočetné množstvo spôsobov participácie médií na neformálnom vzdelávaní dospelých. Prostredníctvom médií, či už elektronických alebo tlačových sa šíria poznatky z rôznych oblastí k širokej verejnosti. Nie je dokonca nutnosťou, aby šlo iba napr. o špecializované časopisy, či relácie, ale tieto poznatky šíria masové médiá v tom najširšom slova zmysle. A suma poznatkov, s ktorou sa verejnosť prostredníctvom populárno-vedeckých foriem prenosu cez médiá oboznamuje je naozaj obrovská. Široká verejnosť sa tak dozvedá to najzaujímavejšie z takmer všetkých vedných odborov. Má možnosť dozvedieť sa o histórii - ľudstva, sveta, kontinentu, štátu, regiónu, dozvedá sa o dôležitých dátumoch, zlomových historických situáciách, paralelách so súčasnosťou a ďalších faktoch, a to z rôznych typov masmédií. Verejnosť sa oboznamuje s novinkami vo vede a technike, novými technológiami, dizajnom, snáď najmarkantnejšie to môžeme vidieť pri novinkách zo sveta motorizmu. Veľkú pozornosť venujú médiá prírode - ľudia majú takmer dennodenne možnosť zoznámiť sa s niečím zo života v prírode, obzvlášť populárne sú najmä televízne dokumentárne prírodopisné filmy. Široká verejnosť je médiami vzdelávaná aj v ekonomickej oblasti.

Dozvedá sa tak to, ako sa môže správať napr. pri kupónovej privatizácii (ktorá bola na Slovensku neskôr nahradená vydávaním štátnych dlhopisov), na burze akcií, alebo to, aké funkcie má Fond národného majetku SR, či význam "tunelovania" podnikov, resp. investičných fondov. Médiá dokonca poskytujú občanom možnosť učiť sa cudzím jazykom, prostredníctvom rôznych jazykových kurzov. Ďalej poukazujú na nové trendy v zdravotníctve - počnúc zdravou výživou a celkovou životosprávou, cez informácie o rôznych chorobách a o prevencii pred nimi až po najnovšie liečebné metódy vo svete. Ľudia sa z médií dozvedajú aj o tom, čo sa deje v kultúrnom a športovom živote. Môžu sa na ňom sami zúčastňovať, alebo môžu nájsť hodnotenia, recenzie ap. na rôzne udalosti priamo v médiách. Realizovať sa môžu napr. mladí autori (básnici, prozaici, výtvarníci), pre ktorých práce poskytnú médiá priestor.

Pre občanov je iste dôležitá aj orientácia v právnych, legislatívnych podmienkach. Pre dospievajúcu mládež sa zdá byť neoceniteľná služba médií v oblasti poradenstva v otázkach vzťahov, lásky, priateľstva, či sexu. Dnešní teenageri práve z médií vedia, čo je to antikoncepcia, menštruácia, potrat, homosexualita a mnoho ďalších vecí, ktoré sú síce prirodzene patria k životu, ale v mnohých rodinách a na školách im nie je venovaná dostatočná pozornosť. Masové médiá zohrali (a zohrávajú) dôležitú úlohu aj pri poznatkoch o ochrane a tvorbe životného prostredia. Poukazujú na ekologické problémy, apelujú na kompetentné orgány, aby sa tieto problémy začali riešiť. Občania sa z masovokomunikačných prostriedkov dozvedajú informácie o školských inštitúciách, o možnostiach štúdia na školách, či o ponuke a dopyte na trhu pracovných príležitostí. A to sme zďaleka nepoukázali na všetky oblasti súvisiace so vzdelávaním dospelých, ktorými sa masmédiá zaoberajú.

Formy prezentácie poznatkov z rôznych oblastí, ktoré sme už spomínali, sú v médiách naozaj rozličné. Od komerčne ladených kvízov a súťaží, cez odborné dokumenty, diskusné relácie, snáď všetky druhy spravodajských a publicistických žánrov až po špeciálne prílohy, či vysielania. Determinované sú cieľovou skupinou príjemcu (napr. deti v predškolskom veku, stredoškolská mládež, motoristi, ženy, malí a strední podnikatelia atď.).

II. Jednotlivé médiá - ich výhody a nevýhody

1. Televízia

Najrozšírenejším a najúčinnejším masovým médiom je televízne vysielanie. Televízia je elektronickým audiovizuálnym médiom, teda percipient priamo a synchrónne vníma obraz i zvuk, čo zvyšuje efektívnosť vysielania. Z hľadiska prenosu signálu rozdeľujeme televízne vysielanie na terestriálne (šírené vzduchom) a káblové. Terestriálne vysielanie je pre televíziu efektívnejšie, pretože signál chytí každý, kto býva v blízkosti (centrálneho) vysielača, zatiaľ čo káblové vysielanie chytia len abonenti káblových sietí.

Televízie sa delia do dvoch základných skupín: na verejnoprávne a komerčné. Hlavný rozdiel medzi nimi spočíva v zdroji získavania financií, a tomu je aj prispôsobený aj ich program.

Verejnoprávna televízia je financovaná hlavne z troch rôznych zdrojov: zo štátneho rozpočtu, z koncesionárskych poplatkov a z komerčného vysielania. Z toho vyplýva, že verejnoprávna televízia ako dotované médium sa nemusí striktne držať záujmu väčšiny divákov, ale môže, ba priam musí, dať priestor aj pre realizáciu potrieb menšinového diváka. A práve tu sa otvára priestor pre osvetu, resp. vzdelávanie dospelých. V programe tejto televízie sa veľmi často dáva priestor pre programy vzdelávacie, prírodopisné, historické, kultúrne, zdravotnícke, ekonomické atď. Vplyv tohto silného média je v týchto oblastiach vzdelávania dospelých nezanedbateľný.

Druhým základným typom je televízia komerčná. Financovaná je takmer výlučne iba z komerčného vysielania. Tým sa značne obmedzujú možnosti v oblasti vzdelávania dospelých, pretože programovo sa musí prispôsobovať želaniam väčšinového diváka, ktorý je najlukratívnejším objektom komerčných partnerov. Kvázi vzdelávacie programy sa pripravujú tiež takmer výlučne v podobe rôznych (vedomostných) súťaží, pri ktorých má divák možnosť získať určitú finančnú, resp. materiálnu cenu. Avšak aj v komerčných televíziách platia určité princípy, ktoré sa dodržiavajú. Zjednodušene by sa dalo povedať, že pokiaľ vysielanie nemôže vzdelávať a pomáhať, nesmie škodiť. Napríklad vysielanie erotických programov je možné iba v neskorých hodinách a vysielanie pornografie je vynechané úplne.

2. Rozhlas

Ďalším elektronickým médiom je rozhlas. Rozhlas je veľmi účinným masovým médiom, avšak oproti televízii má jednu nevýhodu - rozhlasové vysielanie je iba audiálne. Napriek tomu ide i veľmi rozšírený masovokomunikačný prostriedok. Častokrát je využívaný ako „kulisa“, pri ktorej je možné vykonávať aj iné činnosti. Človek má zapnuté rádio celý čas, spozornie ak začuje nejakú jemu príjemnú skladbu, resp. zaujímavú správu. Aj preto je vplyv rozhlasového vysielania pomerne veľký. Naviac rozhlas má v našich končinách (SR, ČR) ďaleko väčšiu tradíciu, skúsenosti i reputáciu ako televízia.
Rozhlas sa (podobne ako televízia) tiež delí na viac druhov:

Verejnoprávny rozhlas. Je platený z tých istých zdrojov ako verejnoprávna televízia (štátny rozpočet, koncesionárske poplatky a komerčné vysielanie). Má špecializované programy, obracia sa aj k menšinovému poslucháčovi. Práve verejnoprávny rozhlas poskytuje najväčší priestor pre pôsobenie vzdelávania dospelých.

Komerčný rozhlas. Je platený takmer výhradne z komerčného vysielania. Tomu je prispôsobená aj programová štruktúra. Program sa zameriava na tzv. mainstream (hlavný prúd), teda aktuálne hity (single). Špecializované (hudobné) programy sa väčšinou vysielajú v neskorších hodinách (po 20.00 hod.). Cieľovou skupinou týchto rádií sú najmä mladí ľudia (do 30 rokov). V drvivej väčšine nevysiela (nieto ešte produkuje) rozhlasové inscenácie. Spravodajstvu sa tiež zväčša venuje málo pozornosti, o publicistike ani nehovoriac.

Existujú však aj súkromné rádiá, ktoré venujú spravodajským a publicistickým reláciám veľa priestoru. Napríklad slovenské Rádio Twist, či česká Frekvence 1. V Európe je trendom, že aj verejnoprávne rádiá prevádzkujú komerčné rádiá. Na Slovensku je to Rock FM, v Česku Český rozhlas 6, v Nemecku Eins Live, B2 ap. 10 V skutočnosti ale nie je situácia taká, že by sa éterom linuli výhradne komerčne založené programy, pretože tým, že sa zníži počet napr. publicisticky ladených rozhlasových programov, zvýši sa dopyt po nich a rádiá (či už štátne alebo súkromné) okamžite a pružne zareagujú a ponúknu poslucháčom práve túto alternatívu.

Špecializovaný rozhlas. Nie je to názov pre určitý druh rádia, ale nazvime si tak typy rozhlasového vysielania, pre ktoré sa nehodí predchádzajúca charakteristika. A takýchto typov je naozaj veľa. Napríklad obecný, či mestský rozhlas. Dnes menej využívané médium, slúžiace predovšetkým na šírenie aktuálnych miestnych informácií. Alebo školský rozhlas. Okrem šírenia aktuálnych školských informácií sa z neho častokrát stáva regulérne rozhlasové médium - napríklad internátne rozhlasové štúdio. Ďalším špecializovaným rozhlasom je rádio, ktoré hrá výlučne alternatívnu hudbu, teda nie mainstream. To isté platí aj o rádiách zameraných len na vážnu, prípadne ľudovú hudbu. Veľké - nadnárodné - hudobné spoločnosti častokrát prevádzkujú rádiá, ktoré hrajú nonstop hudbu - bez jediného prerušenia slovom, reklamou, či časomierou.

3. Tlač

Azda najznámejším druhom médií, a zrejme najstarším "hmotným" médiom sú tlačoviny. Od letákov, cez noviny a časopisy až po ročenky. Tlačoviny sú médiom vizuálnym, chýba im audiálna stránka, čo znižuje efektívnosť prenosu informácií. Napriek tomu sú tlačoviny (a máme na mysli najmä noviny) stále veľmi obľúbeným zdrojom informácií, na Slovensku i vo svete. Prečo? Jedno české príslovie tvrdí, že "co je psáno, to je dáno". Skutočne je to vážny dôvod, prečo ľudia čítajú noviny. Ak sa napríklad v televízii, rozhlase, či od svojho známeho dozvedia, že sa stala nejaká udalosť, majú možnosť si hneď na druhý deň zakúpiť denník, v ktorom budú mať túto informáciu. Zatiaľ, čo v rozhlase, či televízii prebehne správa za pár sekúnd, a poslucháč nemá možnosť sa k nej (napr. ak niečo nezaregistroval) okamžite vrátiť, v novinách ju má trvalo pred očami "čiernu na bielom".

Ďalšou výhodou tlačových masovokomunikačných prostriedkov je možnosť obšírnejších informácií. V televíznom ani rozhlasovom vysielaní nie je dostatočné množstvo priestoru na dôkladnú analýzu určitého problému, tlačoviny tento priestor poskytujú. S tým súvisí aj ďalšia výhoda tlačových médií. Tou je väčšia možnosť špecializácie. Napríklad televízne vysielanie nikdy nemôže poskytnúť rybárom toľko informácií o rybolove ako časopis, ktorý sa na túto problematiku špecializuje.

Tlačové médiá delíme na periodické (denníky, týždenníky, dvojtýždenníky, mesačníky, ročenky, iná periodicita) a neperiodické (príležitostné vydania, mimoriadne vydania, zborníky, občasníky).

Práve tlačové médiá poskytujú najväčší priestor pre samotné vzdelávanie dospelých. Populárno-náučnými formami sa percipient dozvedá rôzne informácie, ktorými si rozširuje svoju sumu poznatkov z najrôznejších oblastí.

4. Internet

Najmodernejším elektronickým médiom je internet. Internet poskytuje človeku neuveriteľné množstvo informácií, nové možnosti komunikácie (prostredníctvom elektronickej pošty - tzv. E - mailových schránok), ako aj ďalšie vymoženosti, ktoré iné médiá neponúkajú. Človek má (kdekoľvek na svete) možnosť vyhľadať si informáciu (z ktorejkoľvek časti sveta), ktorú práve potrebuje (skutočne takmer z akejkoľvek oblasti), alebo sa môže voľne pohybovať v sieti informácií (surfovať). Na internete nájde aj celý obsah väčšiny denníkov z celého sveta. To všetko môže vyhľadať za pár sekúnd. Hlavnou nevýhodou internetu je fakt, že doposiaľ má k nemu prístup málo ľudí, aj keď ich počet sa zo dňa na deň zvyšuje.
Internet je médiom rýchlym, flexibilným prakticky neobmedzeným. Je skutočne silným médiom, ktorému zrejme budúcnosť ešte len patrí. Pozitívne vplýva na slobodu šírenia informácií, ako aj na právo na informácie.

5. Ďalšie druhy médií

Keďže sa vo svete každým dňom objavujú nové informačné technológie, nie je potrebné zoširoka sa zaoberať ďalšími druhmi prostriedkov šíriacich informácie. Spomeňme aspoň niektoré.

Teletext - významné médium, ktoré prevádzkujú televízne stanice. Percipient si na ňom môže kedykoľvek (počas televízneho vysielania) vyhľadať akúkoľvek informáciu, ktorú má teletext vo svojej ponuke.

Tlačové agentúry - zaznamenávajú a spravodajsky zachycujú udalosti. Z ich servisu potom čerpajú informácie, resp. hotové správy televízne a rozhlasové stanice, ako aj periodická tlač.

Billboardy - aj na Slovensku dobre známe veľké pútače, ktoré sú využívané predovšetkým na reklamné účely. Občas však poskytujú aj iné informácie, napr. informácie (krátke, úderné a jasné) pre vodičov o bezpečnosti cestnej premávky.

Magnetofónové kazety, videokazety, DAT-kazety, počítačové diskety, CD-romy, a ďalšie prostriedky prenosu informácií sú dnes už širokej verejnosti známe.
Poznáme skutočne veľa druhov médií, a nové neustále pribúdajú. Nie je preto nutné uvádzať ďalšie príklady, ktorých by sa našlo neúrekom (stačí si uvedomiť, že médiom sú napríklad aj tamtamy). Na záver snáď ešte jeden kuriózny príklad. V jednej českej obci "obnovili" staronové médium - obecného bubeníka.
III. Médiá v procese vzdelávania dospelých

1. Formálne a neformálne vzdelávanie dospelých

Formálne vzdelávanie dospelých nie je nutné zoširoka predstavovať - patrí sem napr. dištančné vzdelávanie, univerzity tretieho veku, rekvalifikačné školenia a kurzy, jazykové kurzy atď. Nás momentálne zaujíma neformálne, resp. sekundárne vzdelávanie dospelých.
Ani samotné vzdelávanie (a už vôbec nie dospelých) nie je cieľom. Je iba akýmsi uskutočnením prostriedku. Prečo by teda médiá nemohli byť jednou z možností tohto uskutočnenia?

1.1. Doplňovanie vzdelania prostredníctvom médií

Dnešný svet je preplnený informáciami. Človek sa v tomto informačnom boome musí vedieť nielen orientovať, ale musí sa mu aj prispôsobiť. Ukazuje sa, že formálne vzdelanie nie je dostačujúce pre život, pre kariéru, pre napredovanie jednotlivca a spoločnosti. Samotné formálne inštitúcie vzdelávania dospelých sú tiež iba náhradou, či doplnkom klasického vzdelania. Človek je nútený vyhľadávať poznatky aj z iných zdrojov. Samoštúdium je pomerne náročné, najmä na čas, preto sa najrýchlejšia a najpohodlnejšia forma dopĺňania si informácií a poznatkov zdá byť forma sledovania masovokomunikačných prostriedkov. Tie poskytujú človeku aktuálne i všeobecné informácie, populárno-vedeckými formami podávajú poznatky, o ktorých by mal mať aspoň povrchné znalosti.

Existuje však aj isté nebezpečenstvo. Ak jedinec sleduje vždy len jeden typ informácií (napr. pozerá televízne správy jedinej stanice, pričom nečíta noviny, ani nepočúva rozhlas), nastane situácia, že takmer bezvýhradne prijíma tieto informácie a znižuje sa jeho prah kritickosti. Aj keď to vyznieva, v tomto svete preplnenom informačnými zdrojmi, ako fantazmagória, je to veľmi bežný jav. Napr. niektorí dôchodcovia (a samozrejme nielen oni) sledujú svetové dianie iba cez svoj starý televízor, ktorý zachytí iba príjem jedinej televíznej stanice.

Význam médií spočíva aj v tom, že šíria tradície folklórne, cirkevné, jazykové, vysielajú a píšu aj pre menšiny, propagujú aj ich kultúru a obyčaje.

1.2. Médiá a sociálna práca

Úlohu dôležitého prostriedku neformálneho vzdelávania dospelých, tvoria médiá pri práci s handicapovanými spoluobčanmi. Zároveň slúžia ako akýsi most medzi „svetmi“ nehandicapovaných a handicapovaných občanov, pretože či si to už pripustíme alebo nie, tie bariéry sú stále veľmi veľké. Nepočujúci občania majú svoje televízne relácie, priame titulky, skryté titulky na teletexte, správy pre nepočujúcich a dennú tlač. Rozhlas je zas nepostrádateľným médiom a zdrojom informácií pre nevidiacich a slabozrakých občanov. Tí majú k dispozícii aj texty na magnetofónových nahrávkach, prípadne písané v breilovom písme. Tieto médiá sú „spoločníkom“ aj pre imobilných občanov. Veľa týchto občanov obľubuje internet, pretože sa v krátkom čase dostanú hocikam do sveta, aj keď len prostredníctvom elektrických sietí.

2. Úloha tretieho sektora vo vzdelávaní dospelých a jeho vzťah k médiám

Prečo spomíname tretí sektor v práci o médiách a vzdelávaní dospelých? Práve preto, že tretí sektor je akýmsi spojivom medzi vzdelávaním dospelých a médiami. Aktivity tretieho sektora sú vďačnou témou pre novinárov, a predstavitelia tretieho sektora sú dostupní novinárom. Sú pre nich aj dobrým zdrojom mnohých informácií. Preto je vzájomná spolupráca médií a tretieho sektora vo väčšine prípadov plodná a efektívna.

3. Celoživotné vzdelávanie a pôsobenie médií

Masové médiá zďaleka nepôsobia iba na populáciu v produktívnom veku. Úlohu sekundárneho vzdelávania a informovania spĺňajú pre všetky vekové kategórie. Už najmenšie deti majú v televízii a rozhlase špecializované relácie, zväčša spojené s rozprávkami, ktoré najviac pútajú ich pozornosť. V týchto reláciách sa deti dozvedajú, resp. si opakujú záležitosti, týkajúce sa napr. správania, hygieny, vzťahu k prírode, tvarujú sa v nich ich hodnotové postoje. Svoj priestor majú i v tlačových médiách.

O reláciách a najmä časopisoch pre teenagerov, v ktorých sa dozvedajú mnohé odpovede na otázky súvisiace s problémami ich veku, sme už hovorili. A keďže človek sa učí po celý život, ani médiá nezabúdajú na starších občanov, o čom svedčia mnohé relácie (Seniorklub, Repete), alebo články v tzv. rodinných týždenníkoch (ako sú Život, Slovenka). Cieľová skupina týchto tzv. rodinných týždenníkov je prevažne skupina staršej generácie.

V. Vzdelávanie dospelých a jeho predstavitelia ako priamy objekt médií

1. Efektívna komunikácia s médiami

Doteraz sme v tejto práci poukazovali na pôsobenie vzdelávania dospelých prostredníctvom médií na občanov. Aby sme „uzavreli kruh“, poukážeme v tejto kapitole na propagáciu samotného vzdelávania dospelých a jeho predstaviteľov. O efektívnej komunikácii sa napísalo množstvo prác, uskutočnilo sa množstvo seminárov. Tie využívajú najmä politici a biznismeni. Aké šance teda majú andragogickí predstavitelia na mediálnom poli? Pochopiteľne, že umelci, športovci, či politici majú šance ďaleko väčšie, avšak predstavitelia vzdelávania dospelých majú oproti nim určité výhody.

Pri svojom styku s médiami im nejde o reklamu (ako napr. politikom), teda nikto novinárov neupodozrieva zo skrytej reklamy. Ďalším dôležitým faktom je, že taký článok o vzdelávaní dospelých môže vydržať v „zásuvke“ aj mesiac, pretože nejde o aktuálnu vec, ktorá musí byť ďalší deň v novinách, ale stačí, keď bude uverejnená v čase, keď budú mať noviny nedostatok materiálu.
Vzdelávanie dospelých je dnes tak multidisciplinárnym odborom, že jeho predstavitelia by mali poznať spôsoby komunikácie s médiami. Aj počet absolventov katedier vzdelávania dospelých pracujúcich v médiách je na Slovensku vysoký. Preto by aj ďalší budúci absolventi týchto katedier, ako aj samotní vyučujúci mali problematikou masmediálnej komunikácie a public relation naďalej - a ešte hlbšie - zaoberať.

1.1. Audiocoaching a videocoaching

Účinnou, efektívnou metódou tréningov masmediálnej komunikácie je videocoaching. Objekt tréningu sa posadí pred televíznu (video) kameru a odpovedá na položené otázky. Pochopiteľne môže i stáť, resp. môžu byť pred kamerou naraz dve (a viac) osoby. Po zodpovedaní otázok sa záznam pretočí a pustí. Subjekt, objekt i prípadní ďalší účastníci tréningu potom hodnotia prejav. Pričom sa kladie dôraz na neverbálnu komunikáciu, nie na obsah prejavu. Poukazuje sa na nedostatky a klady, dôraz sa kladie najmä na pohyby rúk, tela, úsmev, narábanie s hlasom (monotónnosť, flexibilita), pohľad - zrakový kontakt. Pre objekt coachingu častokrát vyznie paradoxne, že to, čo pred kamerou považuje za obrovský kiks (napr. trasenie hlasu), na zázname tak nevyznelo. Je evidentné, že čím viac tréningov jednotlivec absolvuje, tým sa stáva suverénnejším, lepším, prirodzenejším a robí menej chýb.

Audiocoaching je "chudobný príbuzný" videocoachingu. Je totiž ochudobnený o
vizuálnu stránku. Jeho výhodou je, že je menej nákladný. Pri audiocoachingu sa pochopiteľne nekladie dôraz na neverbálnu komunikáciu, ale na narábanie s hlasom. Obsah textu, prejavu ostáva opäť na vedľajšej koľaji.

2. Propagácia vzdelávania dospelých

Samotné vzdelávanie dospelých sa musí, tak ako všetky ostatné oblasti a odvetvia, taktiež propagovať aj medzi širokou verejnosťou. Všeobecným trendom je zjednodušovať - popularizovať odborné analýzy a texty, aby boli dostupnejšie pre širší okruh ľudí než sú odborníci toho ktorého vedného odboru.
Public relations vzdelávania dospelých je dôležitá a potrebná vec. Na Slovensku nie je situácia zlá. Asociácia inštitúcií vzdelávania dospelých v SR vydáva štvrťročník Vzdelávanie dospelých. Informácie z tejto oblasti sa okrem odborných kruhoch objavujú aj v dennej tlači.

Denník SME vydáva každý týždeň prílohu o personalistike a vzdelávaní Kariéra, ktorá má ale skôr komerčný charakter, avšak čas od času vydáva aj 16-stranovú špecializovanú prílohu Personálne poradenstvo a vzdelávanie. Pravidelná príloha Kariéra vychádza i v denníku Pravda. Podobne orientované prílohy vychádzajú aj v ďalších denníkoch. Veľkú pozornosť týmto otázkam venuje i ekonomický týždenník Trend.
Predstavitelia vzdelávania dospelých sa aktívne podieľajú na činnosti organizácií tretieho sektora (napr. pomoc deťom z detských domovov). Tieto aktivity sú tiež pod drobnohľadom médií. Toto všetko (ako i ďalšie faktory) prospieva k public relations inštitúcií vzdelávania dospelých.

Záver

Táto práca si nekladie za cieľ určité vymedzovanie a definovanie kooperácie medzi vzdelávaním dospelých a médiami. Nekladie si za cieľ ani vytýčenie správneho smeru problematiky participácie médií na vzdelávaní dospelých. To by sa ani celkom dobre, a už vôbec nie exaktne, nedalo. Mojim zámerom bolo iba poukázať na prepojenia a paralely vzdelávania dospelých a médií, na súvislosti medzi nimi, na formy masmediálnej práce a masmediálnej komunikácie a úlohu vzdelávania dospelých v nich, na vzťahy medzi týmito fenoménmi.

Naďalej však ostáva množstvo otázok nezodpovedaných, mnoho vecí nerozvinutých a „nedotiahnutých“. Informatika a masovokomunikačné prostriedky sa stávajú veľkým a silným poľom pôsobnosti práve pre vzdelávanie dospelých. Na druhej strane samotné vzdelávanie dospelých pôsobí na masmédiá. Avšak až čas môže posúdiť, do akej miery bude tento (mediálny) priestor využitý, a ktorým smerom sa bude uberať vzdelávanie dospelých.

Nechajme preto čas, nech posúdi, akú úlohu budú hrať masovokomunikačné prostriedky vo vzdelávaní dospelých. Dá sa však predpokladať, že veľkú..

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Vzdelávanie dospelých a médiá