Úvod
Médiá sú témou, o ktorej sa v súčasnosti veľa píše a veľa hovorí. Otvárajú nové možnosti komunikácie, zabezpečujú výmenu informácií, majú vplyv na verejnú mienku. Kto pozná tento fenomén a vie s ním narábať, má veľkú výhodu. Aj preto je našou snahou poukázať na elementárne znaky masovokomunikačných prostriedkov, na ich systém práce, a prácu s nimi.
Našim cieľom však nie sú masové médiá samé o sebe, ale chceme sa na túto problematiku pozrieť iným uhlom pohľadu.

Aj keď gros práce pochopiteľne tvoria samotné médiá, my na ne nazeráme andragogickými očami. Ako môže vzdelávanie dospelých využívať masmédiá? Je to vôbec potrebné, má sa vôbec vzdelávanie dospelých masmediálnou komunikáciou zaoberať? Ako sa bude vyvíjať trend stále nových informačných technológií, a aký vplyv to má na vzdelávanie dospelých? Otvárajú práve masové médiá nový priestor tomuto vednému odboru? Týmito, a ďalšími otázkami by som sa chcela v tejto práci zaoberať.

I. Všeobecne o vzdelávaní dospelých a médiách

1. Vzdelávanie dospelých - jeho postavenie a úlohy

"Termín vzdelávanie dospelých označuje celý súbor organizovaných procesov vzdelávania, na ktoromkoľvek stupni, s akýmkoľvek obsahom a metódou, či už školské alebo iné, či už predlžujúce alebo nahradzujúce počiatočné vzdelávanie na základných, stredných a vysokých školách, vrátane učňovského vzdelávania, pomocou ktorého si osoby pokladané za dospelé spoločnosťou, ku ktorej patria, rozvíjajú schopnosti, obohacujú vedomosti, zdokonaľujú odbornú alebo profesionálnu kvalifikáciu alebo sa orientujú novým smerom a vyvolávajú zmeny v postojoch alebo v správaní, a to z hľadiska plného osobného rozvoja ako aj účasti na vyrovnanom a nezávislom sociálnom, ekonomickom a kultúrnom živote." (Prehľad legislatívy o vzdelávaní dospelých, Bratislava, ÚI PŠMT, 1995, s. 40)
V dnešnej dobe zažívame neustálu potrebu dopĺňania si informácií, ktoré sú dôležité na to, aby sme sa dokázali orientovať vo svete, ktorý je preplnený informáciami, aby sme dokázali sledovať ekonomické, spoločenské, kultúrne i politické kontexty a adaptovať sa na dynamický vývoj spoločnosti. S tým súvisí aj mimoriadne vysoká potreba vzdelávania dospelých v dnešnej dobe.

Svet sa „zmenšuje“, problémy sa globalizujú, zrýchľuje a zefektívňuje sa komunikácia a informácie a know - how sa stávajú tovarom a základným komponentom pre ďalší rozvoj spoločnosti. Všetkým týmto trendom sa občania prispôsobujú. Práve tu vzniká pomerne nové pole pôsobnosti pre vzdelávanie dospelých. A jeho hlavnou úlohou je v súčasnej dobe práve prispôsobenie sa novým trendom, umožniť aj ľuďom v produktívnom (a postproduktívnom) veku ďalšie rozširovanie kvalifikácie, a to najmä v oblasti komunikácie (výučba cudzích jazykov, práca s PC, internetom ap.), ktorá momentálne ovláda svet. Spomeňme napríklad burzové operácie, pri ktorých hrá čas dôležitú úlohu, a samotný proces čo ako veľkej operácie má, vďaka rozvoju v oblasti komunikácie, minimálnu – niekoľko sekundovú - dĺžku. A to je iba jeden z ekonomicko-finančných aspektov rozvoja spoločnosti. Pochopiteľne, že vzdelávanie dospelých má mimoriadne dôležitú úlohu informovať ľudí o veciach, ktoré znamenajú pre spoločnosť hrozbu, a prevenciou proti nim predchádzať. Nemusíme ani veľmi zdôrazňovať, že ide o také veci akými sú drogy, AIDS atď., ale aj napr. bezpečnosť cestnej premávky, prevencia pred rôznymi chorobami atď. A v tejto sfére výrazne napomáhajú vzdelávaniu dospelých masové médiá.

2. Vzdelávanie dospelých - metódy a formy, na ktorých participujú médiá

Spomínali sme, že jedným z poslaní masových médií je aj osveta. Skutočne existuje nespočetné množstvo spôsobov participácie médií na neformálnom vzdelávaní dospelých. Prostredníctvom médií, či už elektronických alebo tlačových sa šíria poznatky z rôznych oblastí k širokej verejnosti. Nie je dokonca nutnosťou, aby šlo iba napr. o špecializované časopisy, či relácie, ale tieto poznatky šíria masové médiá v tom najširšom slova zmysle. A suma poznatkov, s ktorou sa verejnosť prostredníctvom populárno-vedeckých foriem prenosu cez médiá oboznamuje je naozaj obrovská. Široká verejnosť sa tak dozvedá to najzaujímavejšie z takmer všetkých vedných odborov. Má možnosť dozvedieť sa o histórii - ľudstva, sveta, kontinentu, štátu, regiónu, dozvedá sa o dôležitých dátumoch, zlomových historických situáciách, paralelách so súčasnosťou a ďalších faktoch, a to z rôznych typov masmédií. Verejnosť sa oboznamuje s novinkami vo vede a technike, novými technológiami, dizajnom, snáď najmarkantnejšie to môžeme vidieť pri novinkách zo sveta motorizmu. Veľkú pozornosť venujú médiá prírode - ľudia majú takmer dennodenne možnosť zoznámiť sa s niečím zo života v prírode, obzvlášť populárne sú najmä televízne dokumentárne prírodopisné filmy. Široká verejnosť je médiami vzdelávaná aj v ekonomickej oblasti.

Dozvedá sa tak to, ako sa môže správať napr. pri kupónovej privatizácii (ktorá bola na Slovensku neskôr nahradená vydávaním štátnych dlhopisov), na burze akcií, alebo to, aké funkcie má Fond národného majetku SR, či význam "tunelovania" podnikov, resp. investičných fondov. Médiá dokonca poskytujú občanom možnosť učiť sa cudzím jazykom, prostredníctvom rôznych jazykových kurzov. Ďalej poukazujú na nové trendy v zdravotníctve - počnúc zdravou výživou a celkovou životosprávou, cez informácie o rôznych chorobách a o prevencii pred nimi až po najnovšie liečebné metódy vo svete. Ľudia sa z médií dozvedajú aj o tom, čo sa deje v kultúrnom a športovom živote. Môžu sa na ňom sami zúčastňovať, alebo môžu nájsť hodnotenia, recenzie ap. na rôzne udalosti priamo v médiách. Realizovať sa môžu napr. mladí autori (básnici, prozaici, výtvarníci), pre ktorých práce poskytnú médiá priestor.

Pre občanov je iste dôležitá aj orientácia v právnych, legislatívnych podmienkach. Pre dospievajúcu mládež sa zdá byť neoceniteľná služba médií v oblasti poradenstva v otázkach vzťahov, lásky, priateľstva, či sexu. Dnešní teenageri práve z médií vedia, čo je to antikoncepcia, menštruácia, potrat, homosexualita a mnoho ďalších vecí, ktoré sú síce prirodzene patria k životu, ale v mnohých rodinách a na školách im nie je venovaná dostatočná pozornosť. Masové médiá zohrali (a zohrávajú) dôležitú úlohu aj pri poznatkoch o ochrane a tvorbe životného prostredia. Poukazujú na ekologické problémy, apelujú na kompetentné orgány, aby sa tieto problémy začali riešiť. Občania sa z masovokomunikačných prostriedkov dozvedajú informácie o školských inštitúciách, o možnostiach štúdia na školách, či o ponuke a dopyte na trhu pracovných príležitostí. A to sme zďaleka nepoukázali na všetky oblasti súvisiace so vzdelávaním dospelých, ktorými sa masmédiá zaoberajú.

Formy prezentácie poznatkov z rôznych oblastí, ktoré sme už spomínali, sú v médiách naozaj rozličné. Od komerčne ladených kvízov a súťaží, cez odborné dokumenty, diskusné relácie, snáď všetky druhy spravodajských a publicistických žánrov až po špeciálne prílohy, či vysielania. Determinované sú cieľovou skupinou príjemcu (napr. deti v predškolskom veku, stredoškolská mládež, motoristi, ženy, malí a strední podnikatelia atď.).

II. Jednotlivé médiá - ich výhody a nevýhody

1. Televízia

Najrozšírenejším a najúčinnejším masovým médiom je televízne vysielanie. Televízia je elektronickým audiovizuálnym médiom, teda percipient priamo a synchrónne vníma obraz i zvuk, čo zvyšuje efektívnosť vysielania. Z hľadiska prenosu signálu rozdeľujeme televízne vysielanie na terestriálne (šírené vzduchom) a káblové. Terestriálne vysielanie je pre televíziu efektívnejšie, pretože signál chytí každý, kto býva v blízkosti (centrálneho) vysielača, zatiaľ čo káblové vysielanie chytia len abonenti káblových sietí.

Televízie sa delia do dvoch základných skupín: na verejnoprávne a komerčné. Hlavný rozdiel medzi nimi spočíva v zdroji získavania financií, a tomu je aj prispôsobený aj ich program.

Verejnoprávna televízia je financovaná hlavne z troch rôznych zdrojov: zo štátneho rozpočtu, z koncesionárskych poplatkov a z komerčného vysielania. Z toho vyplýva, že verejnoprávna televízia ako dotované médium sa nemusí striktne držať záujmu väčšiny divákov, ale môže, ba priam musí, dať priestor aj pre realizáciu potrieb menšinového diváka. A práve tu sa otvára priestor pre osvetu, resp. vzdelávanie dospelých. V programe tejto televízie sa veľmi často dáva priestor pre programy vzdelávacie, prírodopisné, historické, kultúrne, zdravotnícke, ekonomické atď. Vplyv tohto silného média je v týchto oblastiach vzdelávania dospelých nezanedbateľný.

Druhým základným typom je televízia komerčná. Financovaná je takmer výlučne iba z komerčného vysielania. Tým sa značne obmedzujú možnosti v oblasti vzdelávania dospelých, pretože programovo sa musí prispôsobovať želaniam väčšinového diváka, ktorý je najlukratívnejším objektom komerčných partnerov. Kvázi vzdelávacie programy sa pripravujú tiež takmer výlučne v podobe rôznych (vedomostných) súťaží, pri ktorých má divák možnosť získať určitú finančnú, resp. materiálnu cenu. Avšak aj v komerčných televíziách platia určité princípy, ktoré sa dodržiavajú. Zjednodušene by sa dalo povedať, že pokiaľ vysielanie nemôže vzdelávať a pomáhať, nesmie škodiť. Napríklad vysielanie erotických programov je možné iba v neskorých hodinách a vysielanie pornografie je vynechané úplne.

2. Rozhlas

Ďalším elektronickým médiom je rozhlas. Rozhlas je veľmi účinným masovým médiom, avšak oproti televízii má jednu nevýhodu - rozhlasové vysielanie je iba audiálne. Napriek tomu ide i veľmi rozšírený masovokomunikačný prostriedok. Častokrát je využívaný ako „kulisa“, pri ktorej je možné vykonávať aj iné činnosti. Človek má zapnuté rádio celý čas, spozornie ak začuje nejakú jemu príjemnú skladbu, resp. zaujímavú správu. Aj preto je vplyv rozhlasového vysielania pomerne veľký. Naviac rozhlas má v našich končinách (SR, ČR) ďaleko väčšiu tradíciu, skúsenosti i reputáciu ako televízia.