„Umenie má byť základom výchovy“ PLATÓN
Umenie, nech ho definujeme akokoľvek, je vo všetkom,čo robíme k potešeniu našich zmyslov.
Autorova snaha začína práve tu,pri Platónovi, ktorý medzi prvými upozorňoval na dôležitosť výchovy pomocou umenia.Snaží sa o transformáciu Platónových názorov do súčastných podmienok.

Pričom definuje výchovu ako: Pestovanie rôznych spôsobov prejavu t.j. vyučovanie detí i dospelých ako tvoriť zvuky, obrazy, pohyb, nástroje a náradie.
Cieľ výchovy: Napomáhať vývoju všetkého individuálneho v každej ľudskej bytosti a súčasne uvádzať takto rozvitú individualitu v súľad s organickou jednotou spoločenskej skupiny ku ktorej individum náleží.
Ciľom estetickej výchovy je tvoriť umelca- tvoriť človeka výkonného v rozličných spôsoboch prejavu.

Zmysel estetickej výchovy:
1.Zachovanie prirodzenej intenzity všetkých spôsobov prejavu a vnímania.
2.Koordinovanie rôznych spôsobov prejavu a vnímania medzi sebou a vzťahom k okoliu.
3.Vyjadrovanie citou zdeliteľnou formou.
4.Vyjadrenie mentálnej skúsenosti, (ktorá by inak zostala z časti, alebo celkom neuvedomená) zdeliteľnou formou.
5.Vyjadrenie myšlienok žiadateľnou formou.
Účelom estetickej výchovy nikdy nemôže byť umelecká tvorba podľa nejakého typu, kanónu, alebo vyššieho štandardu.Takýto cieľ by nebol ničím iným, len násilným presadzovaním intelektúalneho vývoja práve týmto smerom.

V procese výchovy umením sú zastúpené všetky zložky rozvoja osobnosti.
VNÍMANIE- KRESBA - Oko - zraková výchova
- Hmat- tvárna výchova
INTUÍCIA- HUDBA - Ucho- hudobná výchova
CÍTENIE- TANEC - Svalstvo-pohybová výchova
POÉZIA,DRÁMA- Reč- slovná výchova
MYSLENIE- SCHOPNOSTI- Mysel –koštruktívna výchova

Umelecká výchova ako pedagogická kategória zahrňuje tri činnosti,ktoré sú v skutočnosti tri predmety,ktoré vyžadujú samostatný prístup.Ide o:
SEBAPREJAVENIE: Indivíduu je vrodená túžba a potreba zdelovať svoje myšlienky, city a emócie druhým ľuďom.
-ťažko, niekedy až nemožno naučiť (pri zavádzaní vzorov hrozí strata autentickosti a zavádzajú sa rušivé vplyvy)
-Úlohou pedagóga je byť vodcom, pomocníkom, išpirátorom, duševnou pôrodnou babou.
POZOROVANIE: Indivíduum chce zaznamenávať svoje zmyslové impresie, ujasňovať si pojmové poznatky, cvičiť si pamäť,vymýšlať veci napomáhajúce jeho praktickým činnostiam.

-je skoro úplne schopnosťou získanou, niektorí jedinci sa rodia s lepšou schopnosťou koncentrácie pri pozorovaní a lepšou koordináciou oka a ruky obsiahnutou pri zaznamenávaní.Ale vo vetšine prípadov oko (iné zmyslové orgány) a ruka sa musia cvičiť, a z toho aj vyplýva úloha pedagóga.

ESTETICKÉ VNÍMANIE:
Vnímanie je vlastne základný akt nášho ducha.
Vcítením rozumieme zpôsob esteického vnímania, pri ktorom divák obajavuje citové prvky,v umeleckom diele a ztotožňuje s nimi svoje vlastné citové obsahy.
Podľa Martian Bubera Vcítenie znamená vniknutie vlastným citom do dynamickej štuktúry predmetu,pileru,alebo kryštálu, zvieraťa alebo človeka a akoby vysledovať ho zvnútra.Chápať a vytvárať hybnosť predmetu svojim vlastným svalovým vnímaním,čo znamená preniesť sa nad niečo,alebo do niečoho.
Z psychologického hladiska je klúčová estetická skúsenosť,pri ktorej intuitívne vnikáme do povahy diela a objektívne hodnotíme vlastnosti, ktoré ďalej stotožňujeme zo svojimi emóciami.

-nepochybne možno estetické vnímanie rozvýjať učením,ale je závislé na psychologickom type subjektu,tak ako aj prejav.Estetické vnímanie sa líši od jednotlivca k jednotlivcovi.Tak ako umelecké chápanie a tvorenie je zafarbené najrôznejšíi ľudskými temperamentami.(Temperament je stupeň a typ všeobecnej vzrušivosti citov a aj psychyckej štruktúry jednotlivca.)
Základné osobnostné typy podla Bullogha:
1.Objektívny typ-rýdzo intelektuálny, než emocionálny.Záleží v čo najpresnejšom napodobovaní objektívnych faktov prítomných v akte vnímania.(Výtvarný smer realizmus, naturalizmus)
2.Fyziologický typ-vnímavý k fyziologickým vlastnostiam a z nich aj vychádza pri zhodnotení.Aj keď používa predstavy zrakového pôvodu, konštruuje z nich nezávislú realitu.(Výtvarný smer idealizmus, romantizmus, surrealizmus)
3.Asociatívny typ-ani sa nepokúša predmet opísať,ale vypovedá,čo o ňom vie na základe minulých skúseností.Snaží sa nájsť vlastný spôsob prejavu, ktorý odpovedá jeho bezprostredným pocitom, rekciám temperamentu na vnem, alebo skúsenosť.(Výtvarný smer expresionizmus)
4.Charakterový typ-pokúša sa miesto opisu jeho viditeľných vlastností o opis citového významu,prípadne nálady.Vyhýba sa osobným prvkom a vyžaduje čisto formálne vzťahy priestoru, hmoty, farby a zvuku.(Výtvarný smer abstraktivizmus, konštruktivizmus)

Avšak všetky tieto typy sú vo svojej rýdzej forme len hypotetické, ale určité osobnostné typy v skutočnosti existujú,čo je zvrchovane dôležité pre každú úvahu o výchovnej stránke umenia.Z vedeckého hladiska každý typ umenia je legitímnym výrazom niektorého typu mentálnej osobnosti.Učiteľ by však mal rozoznať typické postoje v ich veškerej rozmanitosti a dieťa podnecovať a viesť podľa jeho zdedenej vlohy.Umenie pojaté v čo najširšie by malo byť úhladným základným kameňom výchovy.Žiadny iný predmet nieje schopný dať dieťaťu vedomie v ktorom obraz a pojem vnímania a myslenia boli uvedené vo vzájomné vzťahy a boli zjednotené,ale zároveň tíž inštinktívne poznanie všeobecných zákonov, návykov a chovaní v súlade s prírodou.