Multikultúrny alebo mnohokultúrny v najširšom slova zmysle, sa dá vysvetlit ako rôznorodosť jednotlivých kultúr a ich prvkov pri ich vzájomnom strete.
Tj. rôzne hodnotové orientácie, rôzne normy, znaky a vzorce správania rôzneho charakteru. Každá kultúra je jedinečná, tak ako osobnosť a každá osobnosť má svoju kultúru.
A.Perotti „Problémom nie je existencia rozdielov a rôznorodosti kultúr- problém je v nedostatočnom akceptovaní tejto rôznorodosti, v nedostatočnom uvedomení si mnohokultúrnosti každého spoločenstva. Problémom je uznanie rozdielov vo vnútri vlastnej kultúry, a tým aj uznanie právoplatnosti odlišnosti kultúr.“

W.Welsh zavádza termín transkultúrnosť
V transkultúrnosti sa kultúry navzájom otvárajú, stávajú sa na sebe závislé, vytvárajú si medzi sebou väzby. Kultúry si navzájom vytvárajú svoje hybridy-
ak v určitom spoločenstve žije nositeľ kultúry iného spoločenstva, spravidla vzniká kultúrny hybrid. Pritom miešanie kultúr neprebieha iba v jednom kultúrnom produkte, ale napríklad aj v umení (eklekticizmus- je to výtvarný smer ktorý je kombináciou prvkov z rôznych kultúr a časových periód ) ale miešanie kultúr prebieha aj v tzv. vysokej kultúre. Podobné procesy sa neodohrávajú iba v súčasnosti, ale sú badateľné aj v minulosti. V dnešnej dobe sú kultúrne rozdiely výraznejšie a to dôsledkom migračných procesov, telekomunikačné prostriedky, Internet , globalizácia a pod….

Autor J.A.Banks definuje multikultúrnu výchovu ako výchovu, ktorá pomáha študentom chápať kultúru svojho spoločenstva a utvrdiť sa v nej, pomáha im oslobodiť sa od svojich kultúrnych obmedzení, umožňuje im utvárať a spravovať občianske spoločenstvo pracujúce pre spoločné dobro.
Multikultúrnu výchovu nemožno viazať iba na rasové a etnické rozdiely, i keď mnoho krát tie sú najviditeľnejšie.
Za najbežnejší cieľ multikultúrnej výchovy sa považuje rozvoj schopnosti rešpektovať existenciu iných kultúr. Aj keď spoznanie odlišnosti prípadne tolerovanie je len počiatočným cieľom multikultúrnej výchovy. Skutočnosť, že jednotlivec rešpektuje inú kultúru, ešte nemusí znamenať, že obmedzí svoju agresiu voči nej. Preto že ak ju považuje za menejcennú, alebo má k nej negatívny postoj bude sa ju snažiť zmeniť na obraz vlastnej. Akceptácia znamená schopnosť aspoň čiastočne sa pozrieť a svet z hľadiska inej kultúry, pripustiť, že iní majú právo hľadieť na svet inými očami, schopnosť rešpektovať rôznorodosť. Akceptovanie znamená empatiu. Schopnosť pociťovať svet s iného pohľadu, s pohľadu inej kultúry je oveľa aktívnejší prístup ako tolerancia.

Starostlivosť o iný svet, aktívne zaangažovanie v jeho ochrane, to je ideálny a výsledný cieľ multikultúrnej výchovy.
P.McLaren rozlišuje tri druhy multikultúrnosti a to :
Konzervatívny multikulturalizmus – je to egocentrické hľadisko, ktoré vlastnú kultúru a civilizáciu chápe ako najrozvinutejšiu a ostatné ako barbarské.
Liberálny multikulturalizmus- je to rovnostárske stanovisko, ktoré síce akceptuje odlišný charakter kultúr, ale v spolunažívaní kultúr nerešpektuje ich odlišné ekonomické a historické podmienky.
Kritický multikulturalizmus- berie do úvahy znakové štruktúry rôznych kultúr, ich sociálne významy a kultúrne rozdiely. Nielen akceptuje rozdielnosť, ale rešpektuje aj rôznorodosť podmienok pre existenciu rôznych kultúr.
Ciele multikultúrnej výchovy teda smerujú od tolerancie k aktívnejším postojom empatie až po starostlivosť o iné kultúry, ktorá je aktívnym občianskym zaangažovaním.

Ciele multikultúrnej výchovy:
a) Schopnosť včleniť a chápať úlohu jednotlivých kultúr a spoločenstiev v historickom kontexte, schopnosť chápať ich diferencovaný a pritom sociálne rovnocenný vklad do svetovej kultúrnej histórie. Schopnosť prekonať egocentrický pohľad na svet.
b) Schopnosť vidieť a chápať vzájomnú komunikáciu a dynamiku kultúr v histórii.
c) Schopnosť viesť dialóg s inými kultúrami, prípadne snahu otvoriť sa a vstúpiť do aktívneho tvorivého dialógu s inými kultúrami.
d) Schopnosť chápať vzťahy vlastnej kultúry s inými kultúrami.
e) Schopnosť chápať popri výhodách aj obmedzenia vlastnej kultúry.
f) Schopnosť byť tolerantný a emapatický k iným kultúram a schopnosť starostlivosti o iné kultúry.

Pozitíva multikultúrnej výchovy
V kultúrnom živote prináša spoluprácu rôznych kultúrnych skupín, hlavne menšín s väčšinovou kultúrou. Umožňuje im vzájomne si odovzdávať podnety, vymieňať si idey, významy, skúsenosti, artefakty.
V školách napomáha k rozvoju žiakov, pomáha im prekročiť vlastné kultúrne obmedzenia, potláča predsudky a uvoľňuje skryté zábrany.
V politickom a verejnom živote pomáha multikultúrna výchova hlavne prekonávať xenofóbiu a rasizmus.

Negatíva multikultúrnej výchovy
Ak sa nedocení technologický a ekonomický vplyv príslušníkov majoritnej kultúry, môžu vzniknúť v kultúrnom živote spoločnosti úplne protikladné efekty. Môže sa z nej vyvinúť až paternalistický prístup s jednostrannou starostlivosťou, čo môže vyústiť až do kultúrneho geta.
Snaha o pochopenie menšinovej kultúry môže viesť až k jej izolácii do rezervácie, alebo do múzea.
Výučba multikultúrnej výchovy v školách si vyžaduje vypracovanie učebných osnov, prípravu učebníc a učebných materiálov, vývoj metodík a nemalú úlohu zohrávajú hlavne výmenné pobyty študentov ako aj príprava pedagógov.