referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Marcela
Pondelok, 15. augusta 2022
Sokrates a jeho filozofia
Dátum pridania: 10.01.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: acomat
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 501
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 5.5
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 9m 10s
Pomalé čítanie: 13m 45s
 
SOKRATESOVA CESTA ZA PRAVDOU:
Základ Sokratovho učenia bol v dialógu (besedy, rozhovory),ktoré nemôže nič nahradiť, ani písané slovo. Každá komunikácia je nová originálna je to premiéra.
Cieľmi dialógu sa stávajú:
1, Donútiť danú osobu odkryť jej znalosti a neznalosti.
2, Preskúmať a využiť jeho odpovede.
3, Odkrývanie vnútra besedníka.
Samotné umenie spočíva v správne položenej otázke. Pre Sokratesa ako aj pre jeho spolubesedníkov bol každý rozhovor priam pôrodom, ako Sokratova matka Fainarete.(Maieutická metóda).

Sokratesova cesta za pravdou= múdrosť vhodne klásť otázky na jej objasnenie.
Skúmanie rôznych etických problémov sa stalo jeho povinnosťou, kde na rozdiel od sofistiky sa snaží nájsť stále platné pranormy.
Dôležitú úlohu pritom zohrala dialektika, metóda, kde na rozdiel od sofistickej dialektiky (Eristika-je umením viesť spor) je cieľom kladenie otázok a získavanie odpovedí prirodzenou cestou a za pomoci logiky.
Uvádzaním príkladov podáva Sokrates návod, snaží sa dokazovať a takto skúmaný jav vymedziť.(metóda komparácie a indukcie)
Ďalej je to nahromadenie príkladov a určovaním zhody a rozdielu medzi nimi vo vzťahu k skúmanému pojmu .Popri induktívnych spôsoboch využíval Sokrates aj analógiu a hlavne logický sled, teóriu akcie a reakcie. Súčasťou cesty za pravdou bolo aj vytvorenie hypotézy. Hypotézy na ktorú si odpovedá sám tázateľ. Pravdu a konečné definovanie pojmu treba nájsť v sebe samom. Nemôžem nespomenúť tzv. heuristickú metódu. Je to vlastne ohúrenie besedníka tým, že sám príde na to aká je vlastne pravda je a uvedomí si že doteraz žil v sebaklame.

SOKRATOVSKÁ IRÓNIA:
Pre Sokrata sa stáva irónia dôležitým nástrojom, nepožíva ju na zosmiešnenie a potupenie, ale ako motivačnú, hnaciu silu za pravdou...
Zaoberá sa dušou a prejavuje sa v optimistickej forme. "VIEM, ŽE NIČ NEVIEM". Viem všetko- irónia, všetko sa nedá vedieť. Sokratova irónia núti skúmať vždy a znova, pobáda na ceste za hľadaním pravdy, kde je dôležité, aby kontrast vynikol a spravil protivníka nevedomým.
Sokrates sa ponižuje, a sám sa prezentuje ako nevedomý. V túžbe po poznaní sa neobracia do seba , ale komparuje svoje myšlienky s inými. Irónia sa stáva motívom, zušľachťuje a trestá.
Sokratesova irónia podnecuje ku kritickému tvorivému mysleniu. Núti hľadať chyby v samom sebe...

VÝZNAM SOKRATESA PRE DNEŠOK:
Sokrates pochopil zmysel poznania a rozhodol sa medzi životom a smrťou, to čo učil "dobro", dokázal aj na konci života. Jeho smrť je porážkou Aténskeho systému.
Začínal najskôr od seba, starostlivosťou o dušu. Hľadal pravdu, zmysel života, hľadal jednotu v celku, stále pulzujúcom, nemennosť v premenlivom, hľadal pranormy vo večnom chaose. Hľadal to podstatné v mravnosti. Za toto všetko mu patrí veľký prínos vo vývoji filozofického myslenia. Sokrates sa nám javí ako predstaviteľ etického intelektualizmu. Hlásal, že nevedomosť je prítomná všade tam, kde človek konal nesprávne a naopak vedomosť je cieľom k poznaniu dobra. Ak človek pozná ako konať dobro, nemôže konať zlo.

Ako 1. poukázal na neobmedzenosť ľudského vedomia, ktorého hranice sa rozširujú práve tak, ako aj vedomie človeka od narodenia po smrť. A keď si toto vedomie človeka uvedomí, človek má šancu nájsť pravý zmysel svojho života.
Sokrates síce nevytvoril nejaký ucelený filozofický systém, no napriek tomu sa stáva objektom skúmania ešte aj dnes. Jeho vnútorná energia je silou pre celé ľudstvo. Silou, ktorá žene dopredu k odhaleniu nášho tieňa, našej formy, ako základnej výbavy na cestu hľadania pravdy.
 
späť späť   1  |   2   
 
Zdroje: HANS J.S.: Malé dějiny filozofie, IV.Praha:Zvon, 1992, ISBN 80-7113-115-6, KUJAL,B. a kol.:Pedagogický slovník 1.díl.Praha:SPN,1965, KUJAL,B. a kol.:Pedagogický slovník 2.díl.Praha:SPN,1967, PLATÓN: Sokratova obhajoba 1.vyd. Praha,1971, REBLE,A.: Dejiny pedagogiky.Bratislava:SPN,1993.ISBN 80-08-02011-3, SROGOŇ,T.a kol.: Dejiny školstva a pedagogiky.1.vyd.Bratislava:SPN, 1980.392s., ŠTEFKO, M.: Predsokratovci a Platón-anatológia z diel filozofov, Bratislava, IRIS, 1998, ISBN 80-88778-50-6
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.