referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Jela
Pondelok, 19. apríla 2021
Sokrates a jeho filozofia
Dátum pridania: 10.01.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: acomat
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 501
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 5.5
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 9m 10s
Pomalé čítanie: 13m 45s
 
ÚVOD:
Písal sa rok 470 p.n.l., keď sa v Aténach narodil otec filozofie Sokrates. Mal tú česť, že pôsobil v časoch najväčšieho spoločenského a kultúrneho rozmachu v zlatom veku, ktorý vrcholil za vlády Perikla (443 - 429 p.n.l.). Sokrates prežil aj pád Atén, vládu 30-tich tyranov a aj znovuobnovenie demokracie. Neprežil ale Tartaros, rovnováha sveta bola už dávno narušená a tak Sokrates zomiera, odsúdený na smrť, v kruhu svojich blízkych v roku 339 p.n.l.

SPOLOČENSKÁ SITUÁCIA:
Profil Atén sa prejavuje hlavne povestnou Aténskou demokraciou, ktorá smerovala k politickej slobode (elentheria), pričom sa zdôrazňovala hlavne ľudská sloboda, sloboda občana Atén. Postupom času sa Atény stávajú centrom a útočiskom celej Attiky.
Sústreďoval sa tu všetok spoločenský život. Atény sa stávajú duchovným centrom, ako aj centrum vzdelanosti. Vznikali a otvárali sa nové školy, vzniklo aténske divadlo a prekvitali rozhovory na trhu, na Agore. Celé Grécko tvoril systém malých mestských štátov (polis). Tieto boli spravované vládnucou vrstvou. V demokratických mestách ako boli Atény, mal významné právomoci občan Atén.

Demokraticky zvolenými zástupcami ľudu (úradníkmi), zvolenými ľudovým zhromaždením sa občan Atén podieľal na Aténskom dianí. Atény na čele s Periklom a ďalšími vodcami museli čeliť mnohým nepriateľom. Grécke mestské štáty, ktoré najviac ohrozovala Perzská expanzia (západné pobrežie Malej Ázie, ostrovy v Egejskom mori), vytvorili pod vedením Atén délsky námorný spolok. Jeho sídlom bola pokladnica na ostrove Délos. Po podpísaní tzv. Kalliovho mieru s Peržanmi bol opakovane volený z 10-tich stratégov Perikles.

Po jeho nástupe začína "zlatý vek" Atén. Perikles rozširoval práva ľudu a zaslúžil sa o nebývaný kultúrny rozmach. Výstavba Aténskej Akropoly, (hlavný architekt partenónu- Feidias 447 p.n.l.) ako aj rekonštrukčno-adaptačné práce financoval Perikles z délskej spolkovej pokladnice. Politické napätie medzi Spartou, peloponézskym spolkom a Aténami vyvrcholilo v ozbrojené konflikty tzv. peloponézske vojny. K tomu všetkému, zachvátil Atény roku 429 p.n.l. mor. Zomiera aj Perikles. Prebiehala druhá fáza peloponézskych vojen, tzv. Dekelejská vojna. Sparťania systematicky útočia na Atény z pohraničnej pevnosti Dekeleie. Vyhladovaní Aténčania napokon kapitulovali. Nastáva vláda tzv. tridsiatich tyranov. V roku 403 p.n.l. bola zvrhnutá oligarchická vláda a obnovená demokratická vláda.

FILOZOFIA V GRÉCKU:
Vznikla v orientácii na prírodu. Má pozitívny vzťah k prírode tzv.Grécky naturalizmus. V 5.storočí p.n.l. nastáva "antropologický obrat", do pozornosti vstupuje človek . Vznikajú mestské snemy, kde dominuje rétorika (rečnícke umenie). Začína sa formovať Sofizmus - z gréckeho slova sofos - múdrosť, sofisti -"učitelia múdrosti" - učený alebo veci znalý človek. (Protagoras 487 - 420 p.n.l. najvýznamnejší predstaviteľ sofizmu).Sofisti hlásali subjektívne pravdy o neobjektívnom poznaní sveta, čím vyvolávali mnohé polemiky. Precestovali veľa krajín, kde videli rôzne typy vlády. V Aténskej spoločnosti vyvolávali prudké diskusie, keď hlásali a poukazovali na to, že neexistujú žiadne absolútne normy pre to, čo je správne a čo nie. Sofista sa začína chápať ako "zdanlivý mudrc", ako ho neskôr nazval Platón. Sofisti vzdelávali každého, kto chcel urobiť rýchlo kariéru ako rečník. Vyučovanie sa stalo ich obživou. Naopak, Sokrates sa pokúsil ukázať že isté pranormy sú absolútne a všeobecne platné. Odhaľoval ich za pomoci svojho daimonionu a sofrosyné. Otvorene ich hlásal na Agore, stáva sa pôrodnou babou pri zrode pravdy, poznania pri reanimácii duše.

ŽIVOTOPIS SOKRATESA:
Azda najzáhadnejšou osobnosťou v histórii celej filozofie je Sokrates 470 - 339 p.n.l. Vieme, že sa narodil v Aténach matke Fainarete, ktorá bola pôrodná baba a otcovi Sofroniskovy, ktorý bol sochár. Matka privádzala na svet nový život a otec vkladal život do hmoty.
Podľa legiend prišiel Sokrates na svet nie s plačom, ale so smiechom. Bol to práve deň narodenia bohyne Artemidy a boha Apolóna, s čím súviseli veľké oslavy a k tomu všetkému Kimón, Aténsky vodca, práve dnes porazil Peržanov. Sokrates sa začal uberať v otcových šľapajach, dokonca bol Feidiasom poverený sochárčiť na Akropole.

Po vojenskom povinnom výcviku a nešťastnej láske Sokrates končí so sochárskym umením.
Od formy prechádza k obsahu. Rozhovory s ľuďmi, s Aténčanmi na ulici, na trhu, vo vznešených záhradách, na štadiónoch, ako sám Sokrates hovoril, že od stromov na dedinách a lesoch sa moc nenaučíme. Celý svoj život strávil medzi ľuďmi. So svojím remeslom, rétorickej pôrodnej baby si získal veľký obdiv a úctu, ale aj opovrhovanie a strach. Sokrates mal dobrého učiteľa Anaxagorasa, ktorého vyhnali pre jeho prevratné názory, napríklad hlásal, že slnko je ohnivá guľa. Sokrates navštevoval knižnice, debatoval so vzdelanými a múdrymi ľuďmi, ale verejne prehlasoval, "viem, že nič neviem". Žil skromným životom, a odmietal akúkoľvek formu platenia za učenie, rady, rozhovory. Za ženu si vzal bájnu Xantipu, ktorej povaha, nebola až taká bájna. Jednoducho, Sokrates bol tajomný človek, ktorého všade kam vstúpil sprevádzala múdrosť a sofrosyné. O jeho živote sa najviac dozvedáme od jeho žiaka Platóna (427 - 347 p.n.l.) vo forme písomných rozhovorov, kde využíva Sokrata ako nástroj svojho vyjadrovania. Samotný Sokrates nenapísal ani len čiarku.

Veď akoby to popri tom všetkom stíhal? Nevyhnutnosť dialógu, kde sa to pri ostrej výmene názorov všetko križuje a štiepi. Zapisovali iní, žiaci, priatelia. Sokrates svojo cestou k poznaniu privádza aj súperov a nepriateľov k poznaniu. Chcú sa ho zbaviť, ale ako? Najlepšie bude verejný proces, kde naňho zaútočia sofistický rečníci. Sokrates už v minulosti dostal zákaz učiť a rečniť na verejnosti. To ale nestačilo, najlepšie by bolo vyhnanstvo. Na súde je vznesená obžaloba za zavádzanie nových bohov a za kazenie mládeže. Sokratova obhajoba bola tak radikálna a ostrá, ako aj návrh trestu, na ktorý má právo, keďže bol nadpolovičnou väčšinou zvolený za vinného. Sokrates žiadal pokojný penzijný život , platený mestom za jeho skutky. Na to sa nedalo ani len pomyslieť oproti pôvodnému trestu smrti.
Zmysel bol v tom, že svedomie, poznanie, pravdu, povýšil nad vlastný život. Ubezpečoval sa, že koná pre blaho štátu, napriek tomu bol odsúdený na smrť. Mohol požiadať o milosť, alebo opustiť Atény, ale to by už nebol on. V prítomnosti svojich najbližších vypil krčah vína s bolehlavom a klesol na zem.
Už veľmi skoro po jeho smrti začal byť považovaný za zakladateľa nových filozofických smerov, hlavne aj vďaka Platónovi, v ktorom žila idea Sokrata ďalej.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: HANS J.S.: Malé dějiny filozofie, IV.Praha:Zvon, 1992, ISBN 80-7113-115-6, KUJAL,B. a kol.:Pedagogický slovník 1.díl.Praha:SPN,1965, KUJAL,B. a kol.:Pedagogický slovník 2.díl.Praha:SPN,1967, PLATÓN: Sokratova obhajoba 1.vyd. Praha,1971, REBLE,A.: Dejiny pedagogiky.Bratislava:SPN,1993.ISBN 80-08-02011-3, SROGOŇ,T.a kol.: Dejiny školstva a pedagogiky.1.vyd.Bratislava:SPN, 1980.392s., ŠTEFKO, M.: Predsokratovci a Platón-anatológia z diel filozofov, Bratislava, IRIS, 1998, ISBN 80-88778-50-6
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.