Učebnica

Medzi pedagogickými odborníkmi dlho pretrvávala situácia, kde učebnica bola považovaná síce za dôležitý, avšak čisto praktický, rutinný a obyčajný prostriedok pre vzdelávací proces a tak sa jej dostávalo zo strany vedy málo pozornosti. Didaktická teória sa tak väčšinou obmedzovala na určovanie toho, čo majú učebnice spĺňať, ale bez hĺbkovej analýzy tohto edukačného média. Odborníci príslušného vedného odboru posudzovali to, či určitá nová učebnica je správna po vecnej stránke a vhodná pre určitý ročník školy, ale objektívne hodnotenie učebníc sa neuskutočňovalo.

Významný obrat nastal až od 60.-70. rokov, kedy sa začali tvoriť základy vedeckej teórie učebníc a spolu s tým sa robili emprické výskumy vlastností a fungovania učebníc. Impulz k tomu podali najmä: kognitívna psychológia, psychológia učenia, psycholingvistika, teória informácie a sémantiky. Na učebnicu sa pozeralo nielen ako na “školskú pomôcku”, ale ako na zložitý konštrukt začlenený do interakcie s učiacim sa subjektom a funkčne k tomu vybavený.


Čo je vlastne obsahom výrazu “učebnica”?

Učebnicu môžeme chápať ako súčasť kurikulárnych projektov či didaktických prostriedkov alebo školských didaktických textov.

Kurikulárne projekty a dokumenty určitým spôsobom určujú stavbu učebníc, hlavne pokiaľ ide o obsahy vzdelávania. Čiže učebnica musí svojím obsahom korešpondovať s tými obsahmi, ktoré sú stanovené kurikulárnymi dokumentami, musia rešpektovať ich hodnotové orientácie a podobne.

Učebnicu možno vymedzovať a skúmať vrámci rôznych didaktických prostriedkov. Termín „didaktické prostriedky“ sa v didaktickej teórii chápe ako súbor všetkých materiálnych predmetov fungujúcich pri realizácii vzdelávania. Z tohto hľadiska treba na učebnice pozerať nielen čo do obsahu ale aj vzhľadom k vlastnostiam a fungovaniu iných, konkurujúcich didaktických prostriedkov.

V súčasnosti sú pre vzdelávacie účely ponúkané početné programy (najmä na výuku jazykov), ktoré uplatňujú multimediálnu prezentáciu, čiže spájajú text s vizuálnymi a zvukovými prostriedkami. Tieto „elektronické učebnice“ majú nesporne množstvo predností:
-sú členené na časť výkladovú, precvičovaciu a testovaciu
-tieto učebnice umožňujú užívateľovi byť oveľa aktívnejším v roli príjemcu a spracovávateľa informácie v porovnaní s tlačenými učebnicami.
-elektronické učebnice môžu využívať tiež vizuálne a zvukové ukážky

V porovnaní s elekronickými učebnicami sa klasická tlačená učebnica môže zdať zastaralou a tak by sa mohlo očakávať jej postupné vytlačenie zo školskej výuky. To sa ale nestalo. Tlačené učebnice majú totiž oproti elektronickým učebniciam niektoré nenahraditeľné vlastnosti:
-predovšetkým sú tlačené učebnice ľahko dostupné, prenosné a nevyžadujú žiadne technické zariadenie
-s tým súvisí stránka ekonomická: tlačené učebnice sú nepomerne lacnejšie
-nakoniec je tu stránka psychologická: ako sú na jednej strane počítačoví nadšenci, taktiež sú a vždy budú existovať ľudia, ktorí nemajú k technickým výukovým prostriedkom celkom pozitívny vzťah

Učebnica je taktiež súčasťou rôznorodého súboru školských didaktických textov, tj. takých, ktoré sú špeciálne zostavené pre účely učenia a vyučovania. Na základe tohto kritéria rozlišujeme rôzne typy učebníc ako:
-učebnice (v klasickom zmysle)
-cvičebnice (pracovné knihy, zošity)
-šlabikáre
-čítanky (súbory umeleckých literárnych diel)
-zborníky (prameňov a dokumentov)
-didaktické príručky (prehľady učiva)
-zbierky (jazykových hier, matematických úloh, diktátov)
-slovníky
-spevníky (notové a textové zápisy piesní)
-atlasy a mapy (geografické, historiografické)
-odborné tabulky (matematické, chemické)
-testy a testové manuály