Mimoslovná – neverbálna sociálna komunikácia
(Esej)

Už samotný názov mojej práce napovedá, že sa v nej nebude jednať o slovné prejavy, ktoré sú svojim spôsobom jasné každému človeku, veď koniec koncov každý sme sa doma alebo v škole naučili dokonale či už písomnou alebo ústnou formou používať náš materinský jazyk v najrôznejších situáciách; ale budem hovoriť o spôsobe komunikácie, ktorá nepoužíva na odovzdanie informácií slová, ale rôzne výrazy tváre, oddialenie, dotyky, postoje, pohyby, gestá, pohľady, tón reči, úpravu zovňajšku a pod., ktoré sú nám prirodzené, roumieme im bez toho, aby sme sa museli učiť ich definície, významy, no napriek tomu sú ťažšie ovládateľné.

V posledných 10-15 rokoch sa prebudil záujem o túto tzv. neverbálnu komunikáciu a neustále rastie. A to nielen u sociálnych psychológov, ale aj u hercov, maliarov, pedagógov, právnikov, dokonca aj u najširších vrstiev obyvateľstva. Čiastočne je to spôsobené aj tým, že denne milióny ľudí sledujú prostredníctvom televíznych obrazoviek rozmanité tváre, pohyby, gestá a pod. druhých ľudí.

Pred ďalším podrobnejším rozborom neverbálnej sociálnej komunikácie je potrebné ujasniť si, čo pod týmto pojmom rozumieme.
Každému jednotlivcovi sa pod pojmom komunikácia vynoria rôzne predstavy ako: komunikácia železničná, letecká, cestná; rôzne druhy telekomunikácie napr.: telefón, telegraf, televízia, rádio; no v neposlednom rade sa nám vybaví rozhovor dvoch, či viacerých ľudí, ako spôsob výmeny informácií, pričom zväčša myslíme hlavne na verbálnu zložku takéhoto rozhovoru.
Slovník cudzích slov z roku 1983 vysvetluje pojem komunikácia týmito spôsobmi:

1.nútené i náhodné spojenie priestorov,
2.spojenie dopravnými prostriedkami; doprava, cesty, železnice, a pod.,
3.dorozumievanie, oznámenie, sprostredkovanie (ústne); rečový dorozumievací styk (príp. pomocou iných znakových, signálnych sústav),
4.stav. smerová stavba telies nadzemnej, podzemnej, pozemnej a vodnej dopravy, telekomunikácie a energetického vedenia, určená na pohyb dopravných prostriedkov, chodcov, zvierat, na dopravu tuhých a sypkých látok, kvapalín, plynov a energie,
5.kyb. prenos informácií komunikačným kanálom

Slovo komunikácia pochádza z latinčiny. V jednom z latinských slovníkov - Thesaurus linguae latinae – sa k slovu „communicare“ uvádza latinský ekvivalent „participare“, čo znamená spolupodielať sa s niekym na niečom, mať podiel na niečom spoločnom, spoluúčastniť sa, robiť niekoho spoluúčastným.

V konečnom dôsledku pojem komunikácia znamená niečo si navzájom odovzdávať. V hlbšom slova zmysle komunikovať znamená s niekym sa z niečoho radovať, druhému niečo predávať, doručovať, prepožičiavať, dávať a prijímať. Pojem sociálna komunikácia potom zahrňuje komunikáciu v určitej skupine ľudí. Takýmto postupom sme sa dostali až k objasneniu samotného názvu tejto práce neverbálna sociálna komunikácia, ktorý by sa v krátkosti dal vyložiť ako rozhovor, podávanie informácií, pocitov v skupine, bez slov.

Prejdime však k samotnej neverbálnej sociálnej komunikácií.

Pri sociálnom styku s akýmkoľvek človekom si zväčša ani neuvedomujeme, aké množstvo informácií poskytujeme partnerovi alebo je nám poskytnuté napríklad iba jeho postojom, či chôdzou. Pri bežnom sociálnom styku dochádza k súhre verbálnych a neverbálnych prejavov, pričom verbálny prejav každý vedome riadime, kým neverbálny prejav často nevnímame a dá sa povedať, že ho neovládame. Je to akýsi podvedomý prejav našeho tela, na ktorý, keď sa nesústredíme, nemáme priamy vplyv.
Nenadarmo sa hovorí, že keď aj slová nehovoria pravdu, telo nikdy neklame. A preto, ak si chceme navzájom lepšie porozumieť, mali by sme si neverbálny prejav partnera pri rozhovore pozornejšie všímať. Čo nám ale bezslovný prejav hovorí?