Pre moju semestrálnu prácu som si vybrala spracovať históriu Gallaudetovej univerzity vo Washingtone, pričom som použila informácie zverejnené na internetovej stránke danej inštitúcie.

História Gallaudetovej Univerzity vo Washingtone je výsledkom obetavých ľudí a dynamických udalostí, ktoré sú jedinečné vzhľadom na vzdelanie, prostriedky, výskumy, služby a vedenie špeciálne utvorené na posilnenie života nepočujúcich ľudí na celom svete. Začiatok histórie Gallaudetovej Univerzity je spätý s menom Amos Kendall, Dortmundským vyštudovaným žurnalistom, ktorého politické schopnosti a styky priviedli koncom 20-tych rokov 19. storočia do Washingtonu, D.C. Kendall bol držiteľom niekoľkých pozícií federálneho parlamentu, a medzi nimi, aj ministrom pôšt počas vlády prezidentov Andrewa Jacksona a Martina Van Burena. Neskôr, v jeho stredných rokoch Kendall z politiky odišiel a veľkým podielom investoval do novoobjaveného telegrafu a ako legálny manažér a obchodný partner Samuela F.B. Morsea, sa stal celkom bohatý.

V roku 1856 bol Kendall jedným z mnohých obyvateľov Washingtona, oslovených mužom, ktorý žiadal príspevky na založenie školy pre nepočujúce a slepé deti v tejto oblasti. Tento muž priviedol päť nepočujúcich detí z New Yorku, ku ktorým doplnil niekoľko nepočujúcich a slepých detí spomedzi washingtonského obyvateľstva. Keď sa Kendall dozvedel, že deťom nie je poskytovaná dostatočná starostlivosť, úspešne podal žiadosť na súd a stal sa ich poručníkom. Daroval im časť jeho pozemku na severovýchode Washingtonu, D.C., nazývaného Kendall Green, aby tu pre nich založil školu a taktiež bývanie. Táto škola bola otvorená s dvanástimi nepočujúcimi a šiestimi slepými žiakmi.

V týchto skromných začiatkoch má základ dnešná prestížna univerzita s medzinárodnou dôležitosťou.

1857 Kendall najal Dr. Edwarda Minera Gallaudeta – syna Thomasa Hopkinsa Gallaudeta, zakladateľa prvej školy pre nepočujúcich žiakov v Spojených štátoch – za prvého správcu školy. Gallaudetova hluchá matka Sophia Fowler Gallaudet, ktorá bola vdovou spomínaného T.H. Gallaudeta, sa stala školskou správkyňou.

1860 Legislatíva štátu Maryland umožnila prijatie 30 hlucho – slepých žiakov do inštitútu.

1864 Kongres poveril Kolumbijsku inštitúciu udeliť škole stupeň vysokej školy, tento zákon podpísal Abraham Lincoln. Gallaudet bol vyhlásený za prezidenta vnútorného zväzu a Kendall predsedom správy riaditeľov. Bolo prijatých osem študentov na túto školu v tom čase nesúcu názov: National College for th Deaf and Dumb.

1865 Nový zákon vydaný kongresom spôsobil preradenie deviatich slepých študentov do Marylandskej inštitúcie pre slepých a následné premenovanie inštitútu na: Kolumbijský inštitút pre hluchonemých. Škola sa premenovala na: National Deaf – Mute College.

1866 Melville Ballard sa stal prvým absolventom školy s titulom bakalára. V tom čase školu navštevovalo 25 študentov zo 16 rôznych štátov.

1867 Gallaudet navšívil niekoľko Európskych krajín za účelom študovať ich komunikačné metódy a po návrate zaviedol hodiny nácviku orálnej reči pre študentov vykazujúcich schopnosti v orálnych cvičeniach.

1868 Skupina raditeľov zo 17 tich existujúcich škôl pre hluchonemých z celej krajiny sa stretla v inštitúte na Gallaudetovo pozvanie a prišla ku konečnému vyhláseniu zaradenia rečovej výchovy do štúdia žiakom, u ktorých je predpokladaný úspech.

1869 Kendall umiera. Zvyšná pôda jeho majetku bola predaná inštitúcii.

1880 Alexanderovi Grahamovi Bellovi bol udelený čestný doktorát. Gallaudet a James Denison – nepočujúci riaditeľ oddelenia pre základnú školu – reprezentovali inštitúciu na medzinárodnej úrovni v talinskom Miláne.

1885 Po presťahovaní sa do novej budovy, dostalo oddelenie pre základnú školu nový názov na Kendallovu počesť: the Kendall School.

1887 Skúšobne bolo prijatých šesť žien na vysokú školu. Ďalším rokom sa prijímanie žien stal pravidlom. Bývali na treťom poschodí v dome prezidenta.
1889 Socha Thomasa Hopkinsa Gallaudeta a Alice Cogswellovej, výtvor sochára Daniela Chestera French, bola postavená v priestoroch školy a bola darom dobrodincov a priateľov školy. Na druhý deň sa dobrodinci zišli, aby spoločne založili asociáciu dobrodincov.

1893 Agata Tiegel ukončila štúdium na škole s titulom bakalára filozoie ako prvá žena.

1893 Na podnet asociácie dobrodincov meno vysokej školy bolo zmenené na: Gallaudet College na počesť T.H.Gallaudeta.

Koncom 19. stor. sa zvýšili požiadavky na technické smery štúdia, ktoré poskytovali prácu vo výrobnej oblasti. Študijný plán teda poskytoval taktiež kurzy z oblastí mechaniky, praktickej chémie a elektriny.

1910 Po Gallaudetovej rezignácií sa stáva Dr. Percival Hall druhým prezidentom školy.

V dvadsiatych rokoch sa možnosti štúdia rozrastajú, otvára sa i kurz psychológie, ktorý je ponúkaný študentom, ktorí sa plánujú stať učiteľmi nepočujúcich. Bolo tiež založené nové oddelenie pre výskum rôznych aspektov nepočujúcej populácie.

1917 Umiera prezident Emeritus Edward Miner Gallaudet v jeho dome v Hartforde.

Účasť krajiny na druhej svetovej vojne začiatkom 40. rokov ovplyvnila školskú komunitu vo viacerých smeroch. Z dôvodu účasti mnohých počujúcich učiteľov vo vojne dostalo viacej nepočujúcich absolventov ich prácu. Počet študujúcich sa znížil dôsledkom toho, že pracovali vo vojenskej produkcii.

1945 Tretím prezidentom sa stáva Dr. Leonard M. Elstad, absolvent školy z roku 1922.

Koncom 50. rokov vláda zvýšila podporu a umožnila tým zvýšiť počet študentov z 200 na približne 700.

1954 Bola táto inštitúcia premenovaná na: Gallaudet College.

1969 Bola na základe dohody s ministerstvom zdravotníctva a školstva otvorená škola pod názvom: the Model Secondary School for the Deaf (MSSD) pre stredoškolských študentov. Vypracovanie programu bolo zverené do rúk nového štvrtého prezidenta školy: Dr. Edward C. Merrilla, Jr..

Sedemdesiate roky boli rokmi prudkého rozvoja školy všetkými smermi.

1970 Prezident Richard Nixon podpisuje nový zákon: Public Law 91 – 587, ktorý umožnil založenie centra: Counseling and Placement Center, ktoré poskytovalo pomoc študentom pri získaní práce príslušnej ich vzdelaniu. Center for Continuing Education bolo zriadené predovšetkým za účelom poskytovania kurzov pre dospelých nepočujúcich.

1975 Založenie: Summer Programs Office. Poskytovala programy ako Rodinné vzdelávacie dovolenky. Vytvorili sa doktorantské programy pre niktoré odbory.

1980 The National Information Center on Deafness (Národné informačné centrum pre hluchotu) bolo zriadené ako centrálny zdroj informácií týkajúcich sa všetkých aspektov straty sluchu. The Gallaudet College Press sa stala oficiálnym a samostatným odborom zodpovedným za vyhľadávanie a publikovanie kníh týkajúcich sa oblasti sluchového postihnutia.

Dodnes je Gallaudetova univerzita najväčšou a vlastne jedinou vysokou školou na ktorej sa prednáša v posunkovom jazyku. Vo všetkých ostatných krajinách študujú sluchovo postihnutí na bežných vysokých školách.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Dejiny Gallaudetovej Univerzity vo Washingtone D.C.