6.Normatívna a formatívna funkcia – normatívna – na základe školských dokumentov a požiadaviek úloh školy určuje ciele výchovného pôsobenia v triede. Formatívna – je realizovaná na vyučovaní i mimo neho. Usiluje sa o to, aby každá činnosť mala zmysel a výchovný účinok.

7. Diagnostická a kontrolná – realizuje priebežnú diagnostickú činnosť a kontroluje stav a úroveň výchovnej práce u jednotlivcov. O všetkom si vedie pedagogický denník, kde zaznamenáva výsledky pedagogickej diagnostiky a stanovuje hlavné prognostické ciele, ktoré realizuje v ďalšom výchovnom pôsobení.

Učiteľ svojou osobnosťou výchovne vplýva na žiakov, pretože žiaci prejavujú sklon napodobňovať učiteľa, brať si z neho príklad. Preto by mal pedagóg stelesňovať predovšetkým kladné vlastnosti. Z pohľadu žiakov na učiteľovu osobnosť môžeme vo veľkej miere zistiť, čo je v osobnosti pedagóga to kladné alebo záporné, čo sa prejavuje predovšetkým navonok v jeho pedagogickej práci, ktoré vlastnosti učiteľovej osobnosti vplývajú vo výchovno-vzdelávacom procese a aké vlastnosti v skutočnosti učiteľ má a prejavuje navonok. Preto učiteľ by nemal byť ľahostajný k odrazu svojej osobnosti vo vedomí žiakov. Správanie učiteľa v škole aj mimo školy má byť také, aby bol aj v tomto ohľade vzorom pre žiakov. Takéto správanie napr. vylučuje neprejavenie náležitej úcty k predstaveným, ale aj nedôstojné ponižovanie sa pred nimi, znevažovanie a ohováranie kolegov, neznášanlivosť v zbore a najmä oboznamovanie žiakov s prípadnými spormi. Správanie učiteľa k žiakom sa má niesť v znamení úcty k žiakovej osobnosti pri dodržiavaní pravidiel slušnosti / nepoužívať vulgárne slová, nehrešiť, nerozprávať nechutné vtipy a pod. /.

Osobitosťou učiteľovho povolania je, že nepôsobí na žiakov iba slovom, ale celou svojou osobnosťou. Učiteľova spoločenská povesť má nemalý vplyv na jeho pedagogickú prácu. Učiteľov neusporiadaný rodinný život / napr. opilstvo, záporné vášne, zlé občianske spolunažívanie / môže podstatne narušiť jeho pedagogické pôsobenie v škole a oslabiť jeho výsledky. Názor na osobnosť pedagóga z pohľadu žiaka sa mení aj v závislosti od veku žiaka. Napríklad na základnej škole za dobrého učiteľa žiaci pokladajú takého učiteľa, ktorý im v škole utvára príjemné, radostné prostredie. Pre nich je to učiteľ primerane prísny, ale dobrý, ktorý má žiakov rád, stretáva sa s nimi aj mimo vyučovania, je spravodlivý, ku všetkým žiakom sa správa rovnako a nerobí protekciu, žiakov nebije a nekričí na nich, vie dobre a zaujímavo vysvetliť novú látku, spravodlivo a nie veľmi prísne známkuje, správa sa milo voči okoliu, rád si zažartuje, pritom je pokojný a trpezlivý.

Zlý učiteľ je taký, ktorý na žiakov vždy a veľmi kričí, často ich trestá a bije, robí protekciu, uprednostňuje niektorých žiakov, nespravodlivo a veľmi prísne známkuje, nevie zaujímavo vysvetľovať, vyžaduje od žiakov to, čo im riadne nevysvetlil, nevie sa ovládať, je nervózny a k žiakom nespravodlivý. Učiteľova osobnosť je kladným i záporným motivačným činiteľom učenia sa žiakov. Výchovný a vzdelávací vplyv učiteľa sa navzájom prelínajú. Jeho osobnosť je kľúčom k úspechu i neúspechu vo výchovno – vzdelávacej práci.

Štýl práce, ktorý je typický pre učiteľa humanistu. Vychádzame pritom z práce B. Kosovej, ktorá ho opisuje takto:

1. Toleruje:
- city, potreby, záujmy a individuálne odlišnosti žiakov
- svojsky štýl učenia sa, správania a konania žiaka
- iné názory, než sú jeho vlastné,
- diskusiu o problémoch,
- chyby a omyly žiaka,
- vlastné chyby a omyly,
- že nie je pre všetkých ideálnym učiteľom,
- aby ho žiak prerástol.

2. Podporuje:
- samostatné myslenie a konanie žiaka,
- vyhľadávanie problémov a informácií,
- mnohorakosť a netradičné riešenie problémov,
- pozitívny vzťah žiaka k učeniu,
- pozitívne neformálne vzájomoné vzťahy žiakov i k sebe,
- spoluprácu medzi žiakmi a rozumnú súťaživosť,
- potrebu žiaka po sebazdokonaľovaní.

3. Vyžaduje:
- aktívnu, uvedomelú disciplínu a zodpovednosť,
- vlastný názor, hodnotenie a sebahodnotenie žiaka,
- aby žiak pochopil podstatu svojej činnosti,
- aby žiak poznával sám seby, príčiny svojich chýb a nedostatkov, prednosti vlastné i spolužiakov.

4. Očakáva a tvorí podmienky pre:
- úspech každého žiaka,
- zvedavosť a otázky žiakov,
- diskusiu a otvorenú komunikáciu,
- podnetné nápady a kritiku.