5.Pamäť
Pamäť u mentálne postihnutých nedosahuje takú kvantitatívnu a kvalitatívnu úroveň ako pamäť u normálnych jedincov. Zaostávanie je výraznejšie v oblasti logickej pamäti, kým pri mechanickej pamäti sa ich úroveň viac približuje normálnym.
Medzi výrazné charakteristiky v priebehu učenia (fáza vštepovania do pamäti) patrí časté narušenie orientácie v úlohe, nevhodné postupy, ktoré si mentálne postihnutí volia, chybný vzťah k ťažkostiam pri riešení úlohy, neschopnosť dať do súvisu priebežný a konečný výsledok. Tento nesúlad cieľa a činnosti pri uskutočňovaní úlohy sa nevyhnutne odráža v pamäťových procesoch.

Výkon mentálne postihnutých žiakov pri zámernom zapamätávaní nie je vyšší ako pri mimovoľnom. Aj v procese zámerného zapamätávania používajú neadekvátne a neefektívne spôsoby, nevypracujú si vopred plán postupu vzhľadom na úlohu, ktorú majú riešiť.
Proces vštepovania do pamäti je podmienený aj druhom podnetového materiálu, ďalej tým, či medzi jednotlivými členmi existujú vzájomné väzby, či je podnetový materiál usporiadaný, alebo nie. Pamäťový výkon mentálne postihnutých je lepší vtedy, ak je materiál usporiadaný.
Uvedené špecifiká procesu vštepovania sa premietajú aj do fáz uchovania a vybavovania. Poznatky sú neorganizované, uchovávajú sa často bez prepojenia, či začlenenia do existujúcich systémov. Jednotlivé fakty sa k sebe len priraďujú, vytvárajú sa zhluky, vzájomne izolované „trsy“ poznatkov. Pre mentálne postihnutých je často problém vybaviť si z pamäti práve ten fakt, poznatok, ktorý v danom momente potrebujú.
Úroveň vybavovania si z pamäti ovplyvňuje aj druh podnetového materiálu. Najlepšie výkony dosiahnu mentálne postihnutí v skúške, kde sa použijú konkrétne obrázky.

6.Učenie u mentálne postihnutých
Osobitosti:
·Neschopnosť realizovať všeobecné inštrukcie o charaktere a cieli úlohy, častá ignorácia požiadavky obsiahnutej v inštrukcii a tým aj odchýlenie sa od samotného cieľa učenia.
·Nevhodná voľba stratégie
·Menšia schopnosť využiť vedľajšie kľúče obsiahnuté v úlohe
·Menšia schopnosť využiť informáciu o mieste chyby v procese učenia
·Značne predĺžená prvá fáza procesu učenia (orientačná)
·Zvýšená tendencia vytvárať si stereotypné chybné reakcie
Príčiny zníženého výkonu v učení u mentálne postihnutých:
a.Porucha vytvárania pamäťovej stopy
b.Porucha zamerania pamäti
c.Porucha vzťahu medzi prvou a druhou signálovou sústavou
d.Nedostatky v motivácii k učeniu

7.Pozornosť
Narušená je najmä stálosť pozornosti, ktorá, podobne ako aj u normálnych detí, je podmienená vekom. Časový limit u mentálne postihnutých je 15 až 20 minút.
Narušená je tiež vlastnosť pozornosti rozdeľovanie a prenášanie. Pod rozdelením rozumieme schopnosť venovať sa súčasne dvom alebo viacerým činnostiam, pod prenášaním rozumieme schopnosť rýchlo prerušovať jedno zameranie a zapojiť sa do druhého, ktoré lepšie vyhovuje zmeneným podmienkam.
U mentálne postihnutých je zúžený rozsah pozornosti (počet prvkov, ktoré dokážeme postrehnúť).

8.Citové prežívanie
Osobitosti:
·Oneskorené a obtiažne vytváranie citov
·Dominancia citov viažúcich sa na uspokojenie biologických potrieb
·Nedostatočný rozvoj vyšších citov /estetických, intelektuálnych, etických, sociálnych/
·Slabá diferencovanosť citových prejavov. Rozsah citového prežívania je malý.
·Neadekvátnosť citových reakcií vo vzťahu k podnetu, ktorý ich vyvoláva (aj nepodstatný podnet môže u nich vyvolať veľmi silné citové reakcie)
·Nedostatočná racionálna kontrola citov
·Značná impulzívnosť citových reakcií a znížená schopnosť neprejaviť navonok aktuálny citový stav

9.Vôľové konanie
Osobitosti z hľadiska jednotlivých fáz:
a) 1. fáza: vytýčenie cieľa
- často si volia cieľ, ktorý nie je reálny a v zhode s ich možnosťami
b) 2. fáza: uskutočňovanie prijatého rozhodnutia
- je pre nich typické časté vzdanie cieľa, príčinou je aj jeho nereálnosť
-má nedostatočne rozvinutú vytrvalosť, čo sa týky najmä vzdialenejších cieľov
-nedokáže analyzovať a vyvodzovať dôsledky svojho konania a korigovať ho

IV. Somatické osobitosti mentálne postihnutých
1) Vzhľad
Vzhľad mentálne postihnutých sám o sebe neprezrádza nevyhnutne jeho defekt. Dojem vytvorený o vzhľade môže byť úplne normálny. Zriedkavejšie, ale predsa sa stretávame s mentálne postihnutými s harmonickou telesnou konštitúciou, s dobrým zjavom, ktorých zovňajšok nič neprezrádza o mentálnom postihnutí.
Narušený ráz je často vyjadrený v celkovom zjave, výraze tváre, tupom pohľade atď.
Stupeň mentálneho postihnutia a odchýlka vo fyzickom zjave nie sú nevyhnutne priamoúmerné.
Mentálne postihnutí s pomerne harmonickým vzhľadom sa objavujú skôr medzi ľahšími prípadmi, a čím je ťažšie postihnutie, tým častejšie sú somatické anomálie.
Z etiologického hľadiska skoré vnútromaternicové poškodenia zapríčiňujú nápadné somatické odchýlky, konštitučné anomálie a poškodený ráz vtláča pečať celému vzhľadu.

Telesné miery
-Mentálne postihnutí zaostávajú vo vzraste, v telesnej váhe, alebo v oboch týchto faktoroch.
-Zaostávanie je často iba málo nápadné.
-Pre telesný vývin mentálne postihnutých je charakteristický v priemere o jeden rok neskorší začiatok puberty.
-Podľa výskumov postihnutí zaostávajú v takom pomere: v 8. roku života sú rok pozadu, v 11. roku dva – tri roky pozadu a 10% spomedzi 14-ročných postihnutých je označených ako deti s nápadne malou výškou.
-Medzi poruchy môžeme zaradiť aj v pomere k veku priveľmi vyvinutú telesnú konštitúciu, ktorá sa neraz spája s patologickou obezitou.
-Samotné telesné rozmery svedčia o abnormite, disproporcionalite.

Anomálie telesnej konštitúcie
/ častejšie sa vyskytujúce abnormálne znaky/
- menšie anomálie telesnej konštitúcie sa vyskytujú aj u normálnych jednotlivcov, ale ich zvýšený výskyt je už nápadný a možno ho hodnotiť ako sprievodný znak vzhľadu mentálne postihnutých
·najnápadnejšie a najčastejšie sú disharmónie lebky:
a)rozličné dyskránie – na prvý pohľad vzbudzujú podozrenie, že „voľačo nie je
v poriadku“
b)mikrocefalická forma lebky – v rozmeroch nie je významná odchýlka, ale
forma lebky, dozadu posunuté čelo, úzka
parietálna časť atď. /mikrocefália = osoba s príliš malou hlavou/
c)hydrocefalický tvar lebky – balónovite zväčšená hlava, rozšírená parietálna
časť alebo dopredu vypuklé čelo, vyčnievajúce čelové vypukliny, alebo rovnomerná makrocefália, sedlovitá lebka atď.
/hydrocefália = vodnateľnosť mozgu spôsobujúca zväčšenie lebky;
makrocefália = nadmerne veľká hlava/
d)poruchy ústnej dutiny: gotické podnebie, dysplasticita jazyka, abnormity rastu zubov atď. V stavbe tváre sú časté vtlačené nosy, dysplastické uši, príp. nápadná asymetria atď. Nie je zriedkavý abnormálny rast vlasov, vlasy vrastené do čela, „vlasy ako kožušinová čapica“ atď.
·medzi abnormity vzhľadu možno zaradiť aj poruchu telesných proporcií, disharmóniu proporcií hrdla, trupu, končatín, ako aj abnormity na končatinách: tupé, krátke alebo pridlhé prsty atď.

Telesná sila /resp. schopnosť odolávať chorobám/
- mentálne postihnuté dieťa je veľmi často fyzicky slabšie, je menej odolné voči vonkajším vplyvom, infekciám, fyzicky zvyčajne menej znáša záťaž.

ZHRNUTIE:
O vonkajšom zjave mentálne postihnutých možeme konštatovať, že zistenia získané z rozličných oblastí, ktoré sa vzťahujú na telesné rozmery, odchýlky telesnej konštitúcie, resp. stav fyzickej sily, osobitosti zdravia, odlišujú mentálne postihnutého od normálneho človeka aj vo vonkajších črtách.

2) Motorika
Spomedzi vonkajších znakov osobitostí mentálne postihnutých má poväčšine charakteristickú úlohu osobitý ráz motoriky. Motorická neobratnosť mentálne postihnutých je práve taký dokázateľný jav ako tuposť, prázdny výzor ich tváre, na ktorom ani neskorší vývin nič alebo iba málo pozmení.
a)Motorický infantilizmus
- zaostáva vývin motoriky
- všetky účelné pohyby sú retardované
- každý pohyb /či už prvé pohyby, pokusy o lezenie, sedenie, chodenie a nakoniec samotnú reč/ charakterizuje nemotornosť, chýba pôvab
b)Motorika rúk
-jej vývin je mimoriadne pomalý, pretože pri globálnom používaní ruky „ako celku“ voľná hra prstov ani zďaleka nedosahuje potrebnú diferencovanosť
-poruchu motoriky charakterizuje porucha statiky, rytmu, tempa a dynamiky
c)Držanie tela
-je ochabnuté, voľné, zhrbené, alebo naopak, meravé, kŕčovité
d)Chôdza
-často neobratná, šúchavá, čaptavá alebo kolísavá, príp. majú tendenciu robiť nohami pohyby podovné strihaniu nožnicami, alebo je tackavá, neistá
-koordinácia rúk je disharmonická alebo vôbec chýba, trup je naklonaný dopredu
-základné pohyby sú namotorné, ťarbavé, chýba krása, zážitok harmónie, ktoré sprevádzajú normálny pohyb

e)Nadmerná pohyblivosť
-najčastejšie sa prejavuje v jednoduchej hypermotilite, príp. zmene miesta pri motorickom nepokoji, ktorý má niekedy podobu clowna
-pre hypermotilitu sú charakteristické často nevyčerpateľné nerytmické pohyby
f)Pohybové stereotypy
-salaamové pohyby, kývanie sa na oboch nohách, rôzne tiky, potriasanie rukami, grimasy
g)Pohybová chudobnosť
-chýba nepretržite prejavovaná adekvátna mimika, výraz tváre je strnulý, niekedy takmer nehybný; gestá sú chudobné, obmedzené
-celý obraz motoriky je charakterizovaný istou meravosťou, hranatosťou

ZHRNUTIE:
Mentálne postihnutým často chýba táto harmonická jednota vyjadrovania pohybu. Držanie tela nezodpovedá ostatným pohybom, vzájomná koordinácia jednotlivých pohybov je nedostatočná alebo chýba, pohyby sú často prehnané. Ak patologický činiteľ poškodí aj motorické dráhy nervovej sústavy, k slabomyseľnosti sa pridruží aj skutočný defekt hybnosti.