referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vladimíra
Streda, 16. októbra 2019
Psychické a somatické osobitosti mentálne postihnutých
Dátum pridania: 11.07.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: carmen
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 765
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 8.7
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 14m 30s
Pomalé čítanie: 21m 45s
 
I. Pojem mentálne postihnutie
Pojmom mentálne postihnutie sa označuje stav zastaveného, oneskoreného alebo neúplného vývinu intelektu, ktorý charakterizuje podpriemerná inteligencia. Mentálne postihnutie vzniká ako výsledok pôsobenia dedičnosti a prostredia, ktoré ovplyvňujú vývin centrálnej nervovej sústavy, v dôsledku čoho celková mentálna schopnosť – od prvých rokov života – evidentne zaostáva od priemeru danej populácie, a preto existujú značné prekážky v možnostiach samostatnej realizácii života. V tomto termíne je zladený vývinový aspekt poruchy, ako aj skutočnosť, že mentálne postihnutie je stav, ktorý nie je definitívne ukončený a rozhodne nie je nemenný.
Mentálna retardácia môže byť podmienená organicky alebo sociálne. Pri organicky podmienenej mentálnej retardácii hovoríme o oligofrénii a demencii podľa vývinového štádia, v ktorom bol poškodený centrálny nervový systém. Ak nejde u dieťaťa o organické poškodenie mozgu a má nenarušenú nervovú sústavu, je možné mentálne postihnutie vylúčiť. Jeho nervové procesy prebiehajú normálne, takže rýchlo rozšíri v normálnej škole okruh svojich predstáv, vedomostí a záujmov; jeho duševný vývin sa rýchlo stane normálnym.

II. Klasifikácia mentálnej retardácie
Klasifikácia podľa etiológie
Klasifikačným kritériom je príčina mentálnej retardácie.
·Po infekciách a intoxikáciách
·Po úrazoch alebo iných fyzikálnych činiteľoch /napr. prenatálne poškodenie/
·Pri poruchách metabolizmu, rastu a výšky /napr. fenylketonúriaú
·Pri makroskopických léziách mozgu /novotvarom, degeneráciou atď./
·Pri chorobách a stavoch spôsobených inými a nešpecifickými prenatálnymi vplavmi /napr. vrodený hydrocefalus/
·Pri chromozomálnych abnormalitách /napr. Dawnov syndróm/
·Pri nezrelosti /bez zmienky o iných chorobných stavoch/
·Po vážnej duševnej poruche
·Pri psychocociálnej deprivácii /vplyv nepriaznivých sociálno-ekonomických, kultúrnych, psychologických, výchovných podmienok na psychický vývin/
·Iné podmienky /tie, ktoré nespadajú do predchádzajúcich kategórií/
Vo vzťahu k príčinám vzniku sa delí mentálna retardácia na tri základné druhy
(Bajo, 1994):
a)Oligofrénia
b)Demencia
c)Sociálne podmienená mentálna retardácia

III. Psychické osobitosti mentálne postihnutých
Existujú dve koncepcie:
Prvá: Mentálne postihnuté dieťa si viac alebo menej osvojuje všetko jednoduché, elementárne, ale nemôže dosiahnuť napr. vyššiu úroveň zovšeobecnenia, abstrakcie, ani vysokú mravnú kulrúru.
Druhá: Aj mentálne postihnuté dieťa je v procese svojho vývinu schopné dosiahnuť pomerne vysokú úroveň vývinu aj vyšších kognitívnych procesov, moralného správania a pod., len tento proces je oveľa komplikovanejší, dlhšie trvá a treba vynaložiť vyššie výchovné úsilie (samozrejme, treba tu brať do úvahy aj vážnosť a druh postihnutia).

1.Vnímanie
1.1 Zrakové vnímanie
Osobitosti:
·Spomalené tempo zrakového vnímania – potrebujú dlhší čas sledovania podnetu na vytvorenie adekvátneho vnemu
·Znížený rozsah zrakového vnímania – v dôsledku nedostatočného postihovania vzťahov a súvislostí pri pozorovaní skutočnosti
·Nedostatočná diferenciácia podobných predmetov – dôsledkom nevšímania si jemnejších detailov dochádza k stotožneniu rozdielnych premetov, napr. kompas-hodinky
·Porucha diferenciácie figúry a pozadia
·Rigidita vnímania /neschopnosť zmeniť nacvičený stereotyp; nepružnosť/
·Porucha elementárno-syntetickej funkcie – neschopnosť štruktúrovania tvarov
·Porucha integrácie – prejvuje sa v zmenenom rozsahu a celostnosti vnímania
·Výberovosť vnímania – v dôsledku toho sa často spontánne zameriavajú na predmety výrazné, výnimočné, ktoré sa značne odlišujú od okolia

1. 2 Hmatové vnímanie
Táto oblasť je u mentálne retardovaných najmenej postihnutá, výkony sa najviac približujú výkonom normálnych. Rozdiel medzi postihnutými a normálnymi žiakmi je najmä v časových charakteristikách, kde postihnutí potrebujú dlhší čas na prezentáciu podnetu, potrebný na jeho identifikáciu.
Dôležitú úlohu má aj to, o aký druh predmetu ide.
Mentálne postihnutí žiaci majú väčší problém s pomenovaním predmetu, ako s jeho identifikáciou.

2.Predstavivosť
Osobitosti:
·Znížená schopnosť produkcie predstáv, znížené množstvo predstáv
·Strata originality, spodobňovania predstáv. Mentálne retardovaný si vytvára predstavy tak, že združuje znaky rôznych predmetov, predmety tak strácajú originálnosť, stávajú sa podobnými.
·Fragmentárnosť /úryvkovitosť/ predstáv
·Predstavy môžeme charakterizovať ako „bezfarebné“
·Narušený proces fantázie

3.Myslenie
Mentálne postihnuté dieťa je v podstate schopné rozvíjať svoje vyššie psychické funkcie.
Osobitosti:
·Konkrétno-názorné myslenie
·Nedostatky v myšlienkových operáciách, najmä v analýze a syntéze, abstrakcii, porovnávaní
·Porucha organizácie myšlienkovej činnosti – neurčujú si postup, stratégiu riešenia úlohy, ale okamžite začínajú riešiť úlohu
·Tendencia k stereotypnému mysleniu – opakovanie už použitých spôsobov riešenia
·Nedôslednosť myslenia – nepostupujú systematicky, dôsledne
·Nekritičnosť myslenia – pre mentálne postihnutých je charakteristické nepochybovať o správnosti svojich okamžitých domnienok. Skutočnosť, že problém nevyriešili, pripisujú často vonkajším okolnostiam.
·Proces utvárania pojmov prebieha pomalšie

4.Rečový prejav
Osobitosti.
·Nižšia slovná zásoba
·Neprimeraný spôsob používania slovnej zásoby – tým istým slovom označujú mnohé vlastnosti, aj keď pre ne existujú špecifické výrazy.
·Používanie veľkého počtu nevýznamových slov oproti relatívne menšiemu počtu významových slov v rečovom prejave /prevaha podstatných mien nad slovesami/.
·Pretrvávanie foriem reči, ktoré sú dominantné pre deti predškolského veku ešte aj v rokoch školskej dochádzky. Je to najmä tzv. situačná reč, ktorá plne nevystihuje obsah myšlienky.
·Oneskorenie v používaní väčšieho počtu gramaticky zložitejších výpovedí, konkrétne súvetí – výpovede sú jednoduché, vety často neúplné, útržkovité.
·Porušenie gramatickej zhody vo vetách – veľký počet gramaticky nesprávnych viet.
·Rečové poruchy vo zvýšenej miere.
- u ľahších postihnutí je výskyt 75%, u ťažšie postihnutých až 100% výskyt
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: Gyuláné, I. a kol.: Špeciálnopedagogická psychológia, SPN, Bratislava 1978, Jakabčic, I, Požár, L.: Všeobecná patopsychológia, IRIS 1995, Rubinštejnová, S. J.: Psychologie mentálně zaostalého žáka, SPN, Praha 1972, Gordošová-Szabóová, A.: Špeciálna pedagogika, Univerzita Komenského, Bratislava, 1988
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.