A. Význam štúdia pedagogického výskumu
- základná časť pedagogiky
- slúži ako východisko pre riešenie situácií, pretože v pedagogickej práci sa vyskytuje množstvo problémov
- lepšie výsledky vo výskumnej práci majú praktici
- praktický dôvod – každé vysokoškolské štúdium končí záverečnou prácou, ktorá je výskumná, preto musíme ovládať túto oblasť

B. Charakteristiky pedagogikého výskumu

1.Pedagogický výskum je činnosť, ktorého predmetom je edukačná realita.
2.Pedagogikcý výskum má za účel systematicky popisovať, analyzovať a popisovať rôzne javy edukačnej reality. Z toho vyplýva existencia rôznych druhov a funkcií pedagogického výskumu.
3.Pedagogický výskum je zameraný na objekty edukačnej reality, ktoré majú kvalitatívne diferencovanú povahu (osobnosť žiaka a učiteľa, edukačné prostredie, procesy učenia a pod.). Z toho vyplýva existencia rôznych metód a prístupov v pedagogickom výskume.
4.Pedagogický výskum je činnosť, ktorá je organizovaná a inštitucionalizovaná v rámci určitých vedeckých a iných inštitúcií.
5.Pedagogický výskum je činnosť, ktorá je svojou podstatou praktická, vychádza z potrieb ľudskej praxe a smeruje do nej svojimi výsledkami a efektami.
6.Pedagogický výskum je založený na určitej teórii, má svoju teoretickú a praktickú časť.
7.Pedagogický výskum má svoju etiku, t. j. súbor morálnych hodnôt a noriem, ktorými sa riadi profesionálna činnosť tých, ktorí pedagogický výskum uskutočňujú.

Čo pedagogický výskum namôže:
·Nemôže produkovať autoritatívne poznatky, ktoré by bezprostredne odpovedali na potreby politických orgánov a pedagógov- praktikov.
·Nemôže vydávať žiadne „patenty“ na riešenie rôznych problémov vzdelávania.

Čo pedagogický výskum môže:
·Môže vytvárať pomocou základného výskumu poznatky o vzdelávaní.
·Môže formulovať otázky, identifikovať problémy a objasňovať ich. Príkladom je vzdelávanie ako faktor ekonomického rastu krajiny alebo odstraňovanie nerovností vo vzdelávaní dané sociálnymi odlišnosťami (vzdelávanie minorít v majoritnej spoločnosti, vzdelávanie detí z malopodnetného sociálneho prostredia a pod.)
·Môže produkovať poznatky, ktoré sú pre politikov a praktikov zdrojom informácií pri ďalšom rozhodovaní.

C. Charakteristika kvalitatívnej a kvantitatívnej výskumnej paradigmy

Kvantitatívny výskum:

·Cieľom kvantitatívneho výskumu je testovanie hypotéz.
·Zbiera obmedzený rozsah informácií o veľkom počte jedincov.
·Existuje pri ňom silná redukcia počtu pozorovaných premenných a silná redukcia vzťahov medzi týmito premennými.
·Výsledky je možné zovšeobecniť na celú populáciu.
·Logika kvantitatívneho výskumu je deduktívna.

Kvalitatívny výskum:
·Cieľom kvalitatívneho výskumu je vytváranie nových hypotéz, nového porozumenia a vytváranie novej teórie.
·Porozumenie javom vyžaduje vhľad do čo najväčšieho množstva dimenzií daného problému.
·Pri kvalitatívnom výskume zbierame mnoho informácií o veľmi malom počte jedincov.
·Nastáva silná redukcia počtu sledovaných jedincov, v dôsledku čoho je nemožné zovšeobecnenie výsledkov na populáciu.
·Kvalitatívny výskum používa induktívnu logiku. Výskumník postupuje od pozorovania cez zber dát, potom pátra po pravidelnostiach existujúcich v údajoch a formuluje predbežné závery.

D. Členenie pedagogického výskumu

Delia sa podľa rôznych kritérií:

1. podľa cieľa

a) základný – teoretický výskum
- pracuje spravidla na kľúčových otázkach pedagogickej vedy – napr. rozpracovanie cieľov výchovy, tvorba pedagogických kategórií, podstata pedagogických dejov.
- je zameraný na teoretické vysvetľovanie javov pedagogickej reality, nie
na riešenia určené k bezprostrednému využitiu k praxi.

b) aplikovaný
- aplikuje najnovšie vedecké poznatky, ku ktorým dospel základný výskum na konkrétne podmienky pedagogickej praxe (edukačnej reality) so zámerom ďalšieho skvalitnenia získaných teoretických poznatkov
- overuje teoretické poznatky v praxi a hľadá cesty, ako riešiť požiadavky praxe
- efektívne metódy – metóda sa overuje v konkrétnej situácií – (napr. preverovanie a skúmanie efektívnych metód výučby, štruktúrou vyučovacej hodiny, organizačnými formami vyučovania (edukácie), problematikou hodnotenia a klasifikácie, vzťahu učiteľa a žiaka, ......)

c) pedagogický prieskum
- zameraný na zistenie stavu istého pedagogického javu
- umožňuje poznávať javovú stránku problému, neskúma problém do hĺbky
- prináša informácie pre vytvorenie istého pohľadu na situáciu alebo stav vybraného pedagogického javu
- je východiskom, orientáciou pre aplikovaný a základný výskum
- často sa používa v bežnej edukačnej realite (napr. nadriadené orgány, inšpekčné orgány, riaditelia škôl a inštitúcií si robia prieskum na zistenie stavu vedomostí žiakov, ....)
- poskytuje informácie o stave a úrovni edukačnej reality