2. podľa hĺbky a rozsahu

a) komplexný (celkový) - skúmanie obsahovej prestavby (napr. celková prestavba výučby na ZŠ)

b) parciálny (čiastkový) – skúma jednotlivé časti (napr. výskum nového systému hodnotenia žiakov)

3. podľa časového obdobia

a) krátkodobý – skúmanie odmeny a trestu na vyučovacej hodine v 1 týždni

b) strednodobý – trvá dlhšie, napr. 1 mesiac

c) dlhodobý – napr. z časového hľadiska je ohraničený dĺžkou školskej dochádzky

4. podľa predmetu výskumu:

a) intradisciplinárny
- študuje problémy vnútri predmetnej oblasti jednej vednej disciplíny (napr. skúmanie závislosti študijného prospievania od miery spokojnosti so školou).

b) interdisciplinárny
- výskumné aktivity sú sústredené na prienik dvoch vedných disciplín (napr. skúmanie závislosti študijného prospievania od sociologických determinantov ako je kvalita kultúrneho zázemia, etnická príslušnosť – ide o interdisciplinaritu pedagogiky a sociológie).

c) transdisciplinárny výskum
- realizuje sa naprieč rôznymi vedami (napr. skúmanie neprospievania z hľadiska pedagogických aspektov, školského lekárstva, sociálnej ekológie školy, ekonomiky a pod.).

5. podľa vzťahu k objektívnej skutočnosti:

a) praktický /akčný, fakultný, inštitucionálny/
- organizuje sa vo vlastnej inštitúcií s cieľom zdokonaliť prácu, organizáciu a metodiku.
- do akčného výskumu bývajú začlenení nielen výskumní pracovníci, ale aj tí, ktorí sa s daným problémom priamo v praxi stretávajú – učitelia, riaditelia...

b) empirický
- pracuje vždy s nejakými konkrétnymi javmi edukačnej reality.
- predmetom nie sú len živé subjekty (žiaci, učitelia), ale aj neživé objekty (dokumenty, učebnice, písomné výtvory žiakov...)

c) teoretický
- pracuje čiste s teoretickými metódami – analýzy, syntéza, indukcia, dedukcia, modelovanie, myšlienkový experiment a väčšinou neoperuje s konkrétnymi údajmi.

E. Etapy výskumu v pedagogike

1. etapa – vymedzenie vedeckého problému

- úplne najdôležitejšia
- od presného a správneho vymedzenia problému vo veľkej miere závisí úspech celej práce
- východisková fáza, v ktorej si kladieme otázku, čo skúmať, čo riešiť a hľadáme na ňu odpoveď
- formulujeme si vedecký problém
- veľmi náročná a tvorivá činnosť
- všeobecne sa uvádza, že hlavným tajomstvom úspechu vo vede nespočíva často ani vo vyriešení problému, ale v jeho nastolení (v umení objavovať a precizovať problém)
- zoznamujeme sa so všetkými dostupnými informácia o doterajšom riešení problému, spracúvame tieto informácie a formulujeme vlastné vymedzenie podstaty problému
- výsledkom tejto fázy je vecná a empirický overiteľná formulácia problému na skúmanie

2. etapa – formulácia vedeckej hypotézy

- prísne vymedzenie predpokladanej odpovede na položenú otázku, predpokladáme riešenie problému
- definovanie predpokladanej zákonitosti, ktorá by mala platiť
- hypotéza konštatuje predpokladaný vzťah medzi 2 alebo viacerými premennými
- tento vzťah alebo predpoklad je vlastne predmetom skúmania, výskumu
- hypotéze musí byť overiteľná výskumnými metódami v praxi

Formulácia hypotézy:
a) ak platí A platí aj B – vzťah medzi 2 premennými
b) predpokladám, že ...... – ako oznamovacia veta
c) otázka

a) ak sociálne prostredie podporuje pozitívne prvky správania, mladý človek si ich prirodzenejšie osvojuje
b) predpokladám, že výber vhodného vzoru napomáha mladému človeku zvládať sociálne prostredie podporuje pozitívne prvky správania, mladý človek si ich prirodzenejšie osvojuje
c) je sociálne prostredie schopné ovplyvniť výber hodnôt mladého človeka?