3. etapa – určenie metód, postupov, metodiky zberu údajov

- na overenie hypotéz treba zbierať údaje takými metódami (metodickými nástrojmi), aby sa dal predpokladaný vzťah medzi vymedzenými premennými potvrdiť alebo vyvrátiť
- na overovanie hypotéz sa v pedagogike používa spravidla viac metód

4. etapa – vypracovanie výskumného projektu

a) vymedzujeme a spresňujeme za akých podmienok možno výskum realizovať
b) určujeme akým spôsobom možno zabezpečiť validitu (platnosť alebo pravdivosť)
c) pripravujeme si materiálne a personálne podmienky na realizáciu výskumu

5. etapa – usporiadanie a interpretácia zistení

a) spracovanie získaných údajov pomocou matematických a logických postupov
b) triedenie súboru získaných poznatkov v súlade s hypotézou
c) vyvodenie záverov o overovanej hypotéze, interpretácia zistení tak, aby sa úplne, jasne overilo a vyplynulo, čo sa dokázalo a v čom sa dokázala hypotéza ako oprávnená

- v tejto etape môžeme hypotézu modifikovať alebo uviesť, že pri potvrdení toho, čo sme formulovali by bolo dobré, .....

6. etapa – publikovanie
- spracovanie výsledkov do určitej podoby – napr. vedecká monografia, záverečná práca, výskumná práca, .....

F. Osobitosti výskumu v pedagogike

Vyplývajú jednak zo zložitosti výchovno-edukačnej reality, z ich komplexnosti a z neexaktnosti (nepresnosti) pedagogiky a iných spoločenských vied.

1. pedagogické javy sa nedajú presne merať – napr. vlastnosti, výsledky výchovno-vzdelávacej činnosti učiteľa a žiaka, podiel učiteľa a žiaka na týchto výsledkoch, ...

2. pedagogické javy sú dynamické a neopakovateľné – vlastnosti, schopnosti, podmienky sa vyvíjajú preto nemôžme povedať, že metódu použijeme za rovnakých podmienok 2x
- opakované šetrenia, výskumy sú len relatívne rovnaké
- respondenti aj metóda môže byť rovnaká, ale v priebehu výskumu pôsobí množstvo neopakovateľných faktorov (momentálny psychický a fyzický stav, zážitky, počasie,..)

3. pedagogický výskum sa nemôže realizovať vtedy, ak by sme ublížili respondentovi, alebo ak je to v rozpore s etikou. Preto veľa javov v pedagogike ostáva len na úrovni hypotéz, môžeme ich predpokladať, ale nie exaktne overovať

4. na rozdiel od prírodných javov – pedagogické javy sú spoločensky podmienené nielen vzťahom učiteľ a žiak, ale aj ich postavením v spoločnosti a spoločenským prostredím vôbec

5. pedagogické javy určuje množstvo činiteľov, ktoré komplikujú výskum a kladú špecifické požiadavky na výskumné metódy. Keďže jednotlivé javy vzájomne súvisia prevláda orientácia na komplexnosť výskumu = potreba tímovej práce.

6. napriek mnohostrannosti sa výchovné javy vyznačujú vnútornými zákonitosťami a dajú sa analyzovať. Špecifické znaky ľudskej osobnosti je možné vedecky skúmať.

7. pedagogická veda aj ostatné vedy o človeku si zachovávajú empirický charakter, ktorý je nevyhnutný pre vedecký výskum