G. Výskumné metódy

Metódy výskumu v pedagogike:

Vedecká metóda
- základný spôsob, súhrn všetkých postupov zameraných na zhromažďovanie, spracovávanie alebo analýzu údajov, odhaľovanie vedeckých zákonitostí a vytváranie systému vedeckého poznania

Výskumná metóda
- špeciálny vedecký postup získania vedeckých faktov v určitej disciplíne
- v niektorých literatúrach sa táto metóda označuje ako výskumná technika, nástroj
- vlastnosti:

1. Validita
- schopnosť výskumnej metódy alebo nástroja zisťovať to, čo zisťovať má, chceme
- správnejšie by bolo hovoriť o rôznom stupni validity, než o validite ako takej
- ak poznáme validitu rôznych výskumných nástrojov môžeme z nich vybrať validnejší alebo si validnejší nástroj zostrojíme sami

Rozlišujeme:
a) obsahová
- stanovuje do akej miery vyhovuje obsah výskumného nástroja obsahu zisťovanej oblasti
- ak ide napr. o test z psychológie, pedagogiky, ktorý má merať vedomosti, potom pri odpovedi na to, či ide o dostatočnú obsahovú validitu treba zodpovedať na otázky:
1. Sú v ňom všetky dôležité prvky učiva?
2. Sú tieto prvky proporcionálne správne zastúpené?
- ak odpovieme kladne potom je test valídny

b) konštruktová
- konštrukt je ľudská črta, charakteristika, napr. vedomosť, zručnosť, schopnosť, postoj,....
- možno sa pýtať: Zisťuje tento nástroj konštrukt, ktorý ma zaujíma? Ak si odpovieme kladne, vtedy hovoríme o konštruktovej validite

c) súbežná
– zisťuje sa porovnávaním výsledkov dosiahnutých výskumným nástrojom s istým kritériom. Kritériom môže byť napr. iný výskumný nástroj, ktorého validita bola už zistená. Kritérium = posúdenie výsledku práce.

2. Reliabilita
- presnosť výskumného nástroja (metódy) napr. slnečné hodiny majú nižšiu reliabilitu než mechanické
- presnosť závisí od vonkajších podmienok, za ktorých robíme výskum

Spôsoby stanovovania reliability:
a) opakovania merania – (výskumný nástroj má tým vyššiu reliabilitu, čím menšie sú odchýlky medzi výsledkami merania)
b) môžeme použiť 2 formy toho istého výskumného nástroja – (napr. rozhovor a dotazník) a porovnaním oboch meraní zisťujeme stupeň zhody alebo rozdiely
c) zhoda medzi posudzovateľmi – nástroj použijú nezávisle od seba 2 posudzovatelia a stupeň zhody znamená vyššiu reliabilitu, stupeň nezhody nižšiu

V súčasnosti existujú štandardné výskumné metódy (ak ju použijem vyhnem sa tomu, či je validna moja alebo nie). Validita a reliabilita sú základnými vlastnosťami výskumných metód.

Klasifikácia metód pedagogického výskumu:
1.Empirické metódy:
a) kvantitatívne:
·Pozorovanie (nezúčastnené)
·Experiment
·Interview (štruktúrované)
·Dotazník
·Testy
·Škály
·Obsahová analýza (kvantitatívna)
·Projektové techniky

b) kvalitatívne:
·Participačné pozorovanie
·Etnografický rozhovor (naratívne interview, spomienkové rozprávanie, analýza prirodzeného sveta a i.)
·Obsahová analýza (kvalitatívna)
·Kazuistiky
·Projektívne techniky

2.Teoretické metódy:
·Analýza
·Syntéza
·Indukcia
·Dedukcia
·Abstrakcia
·Modelovanie

H. Charakteristika vybraných metód pedagogického výskumu

1. Kvantitatívne:

Dotazník
- je metóda skúmania subjetívnych názorov, taložená na písomnom kladení vopred pripravených otázok /položiek/ a získaní odpovedí.
- umožňuje pomerne jednoducho získať informácie od veľkého počtu jedincov v pomerne krátkom čase

Pozorovanie
- znamená sledovanie činností ľudí, záznam alebo popis tejto činnosti, jej hodnotenie
- jeho predmetom sú osoby, predmety, s ktorými osoby pracujú, ale aj prostredie, v ktorom sa činnosť uskutočňuje
- môže byť zamerané na sledovanie pohybových znakov, formálnych a obsahových znakov reči, úkonov a činností, znakov prostredia a na situačné deje.

Experiment
- pri pozorovaní sledujeme pedagogické javy bez zámerného vnášania zmien do ich priebehu.
- naopak, pri pedagogickom experimentecieľavedome vnášame do priebehu edukačných javov nejakú zmenu a úlohou výskumníka je sledovať vplyvy, účinky (efektívnosť tejto zmeny)

Interview
- je priama interpersonálna interakčná situácia sociálnych rolí, v ktorej sa jedna osoby, interviewer, opytuje inej osoby, respondenta, otázkami určenými na získanie odpovedí vhodných na riešenie výskumného problému
- od bežného rozhovoru sa odlišuje tým, že sa uskutočňuje s jasným, odborným zacielením; obsahuje štandardizované otázky; otázky sú zamerané na definované oblasti; uskutočňuje sa za štandardných podmienok; uskutočňuje ho výskumník, ktorý býva odborne pripravený na vedenie takéhoto rozhovoru.

2. Kvalitatívne:

Pozorovanie (neštruktúrované)
- je dlhodobé, hlboké sledovanie vymedzeného okruhu javov, ktoré sa pozorovateľ snaží pochopiť a vysvetliť z hľadiska skúmanej osoby
- pri ňom sa nepoužívajú dopredu stanovené pozorovacie systémy, škály, alebo iné presné nástroje
- určené sú len konkrétne udalosti, javy a osoby, ktoré sa majú pozorovať

Kazuistika
- je riešenie jednotlivých prípadov podľa podrobných a čo najkompletnejších záznamov
o nich

Projektívna metóda
- je spôsobom získavania nepriamych údajov
- poučíva sa pri analýze produktov činností (verbálne, výtvarné a pohybové produkty)