A. Význam štúdia pedagogického výskumu
- základná časť pedagogiky
- slúži ako východisko pre riešenie situácií, pretože v pedagogickej práci sa vyskytuje množstvo problémov
- lepšie výsledky vo výskumnej práci majú praktici
- praktický dôvod – každé vysokoškolské štúdium končí záverečnou prácou, ktorá je výskumná, preto musíme ovládať túto oblasť

B. Charakteristiky pedagogikého výskumu

1.Pedagogický výskum je činnosť, ktorého predmetom je edukačná realita.
2.Pedagogikcý výskum má za účel systematicky popisovať, analyzovať a popisovať rôzne javy edukačnej reality. Z toho vyplýva existencia rôznych druhov a funkcií pedagogického výskumu.
3.Pedagogický výskum je zameraný na objekty edukačnej reality, ktoré majú kvalitatívne diferencovanú povahu (osobnosť žiaka a učiteľa, edukačné prostredie, procesy učenia a pod.). Z toho vyplýva existencia rôznych metód a prístupov v pedagogickom výskume.
4.Pedagogický výskum je činnosť, ktorá je organizovaná a inštitucionalizovaná v rámci určitých vedeckých a iných inštitúcií.
5.Pedagogický výskum je činnosť, ktorá je svojou podstatou praktická, vychádza z potrieb ľudskej praxe a smeruje do nej svojimi výsledkami a efektami.
6.Pedagogický výskum je založený na určitej teórii, má svoju teoretickú a praktickú časť.
7.Pedagogický výskum má svoju etiku, t. j. súbor morálnych hodnôt a noriem, ktorými sa riadi profesionálna činnosť tých, ktorí pedagogický výskum uskutočňujú.

Čo pedagogický výskum namôže:
·Nemôže produkovať autoritatívne poznatky, ktoré by bezprostredne odpovedali na potreby politických orgánov a pedagógov- praktikov.
·Nemôže vydávať žiadne „patenty“ na riešenie rôznych problémov vzdelávania.

Čo pedagogický výskum môže:
·Môže vytvárať pomocou základného výskumu poznatky o vzdelávaní.
·Môže formulovať otázky, identifikovať problémy a objasňovať ich. Príkladom je vzdelávanie ako faktor ekonomického rastu krajiny alebo odstraňovanie nerovností vo vzdelávaní dané sociálnymi odlišnosťami (vzdelávanie minorít v majoritnej spoločnosti, vzdelávanie detí z malopodnetného sociálneho prostredia a pod.)
·Môže produkovať poznatky, ktoré sú pre politikov a praktikov zdrojom informácií pri ďalšom rozhodovaní.

C. Charakteristika kvalitatívnej a kvantitatívnej výskumnej paradigmy

Kvantitatívny výskum:

·Cieľom kvantitatívneho výskumu je testovanie hypotéz.
·Zbiera obmedzený rozsah informácií o veľkom počte jedincov.
·Existuje pri ňom silná redukcia počtu pozorovaných premenných a silná redukcia vzťahov medzi týmito premennými.
·Výsledky je možné zovšeobecniť na celú populáciu.
·Logika kvantitatívneho výskumu je deduktívna.

Kvalitatívny výskum:
·Cieľom kvalitatívneho výskumu je vytváranie nových hypotéz, nového porozumenia a vytváranie novej teórie.
·Porozumenie javom vyžaduje vhľad do čo najväčšieho množstva dimenzií daného problému.
·Pri kvalitatívnom výskume zbierame mnoho informácií o veľmi malom počte jedincov.
·Nastáva silná redukcia počtu sledovaných jedincov, v dôsledku čoho je nemožné zovšeobecnenie výsledkov na populáciu.
·Kvalitatívny výskum používa induktívnu logiku. Výskumník postupuje od pozorovania cez zber dát, potom pátra po pravidelnostiach existujúcich v údajoch a formuluje predbežné závery.

D. Členenie pedagogického výskumu

Delia sa podľa rôznych kritérií:

1. podľa cieľa

a) základný – teoretický výskum
- pracuje spravidla na kľúčových otázkach pedagogickej vedy – napr. rozpracovanie cieľov výchovy, tvorba pedagogických kategórií, podstata pedagogických dejov.
- je zameraný na teoretické vysvetľovanie javov pedagogickej reality, nie
na riešenia určené k bezprostrednému využitiu k praxi.

b) aplikovaný
- aplikuje najnovšie vedecké poznatky, ku ktorým dospel základný výskum na konkrétne podmienky pedagogickej praxe (edukačnej reality) so zámerom ďalšieho skvalitnenia získaných teoretických poznatkov
- overuje teoretické poznatky v praxi a hľadá cesty, ako riešiť požiadavky praxe
- efektívne metódy – metóda sa overuje v konkrétnej situácií – (napr. preverovanie a skúmanie efektívnych metód výučby, štruktúrou vyučovacej hodiny, organizačnými formami vyučovania (edukácie), problematikou hodnotenia a klasifikácie, vzťahu učiteľa a žiaka, ......)

c) pedagogický prieskum
- zameraný na zistenie stavu istého pedagogického javu
- umožňuje poznávať javovú stránku problému, neskúma problém do hĺbky
- prináša informácie pre vytvorenie istého pohľadu na situáciu alebo stav vybraného pedagogického javu
- je východiskom, orientáciou pre aplikovaný a základný výskum
- často sa používa v bežnej edukačnej realite (napr. nadriadené orgány, inšpekčné orgány, riaditelia škôl a inštitúcií si robia prieskum na zistenie stavu vedomostí žiakov, ....)
- poskytuje informácie o stave a úrovni edukačnej reality
2. podľa hĺbky a rozsahu

a) komplexný (celkový) - skúmanie obsahovej prestavby (napr. celková prestavba výučby na ZŠ)

b) parciálny (čiastkový) – skúma jednotlivé časti (napr. výskum nového systému hodnotenia žiakov)

3. podľa časového obdobia

a) krátkodobý – skúmanie odmeny a trestu na vyučovacej hodine v 1 týždni

b) strednodobý – trvá dlhšie, napr. 1 mesiac

c) dlhodobý – napr. z časového hľadiska je ohraničený dĺžkou školskej dochádzky

4. podľa predmetu výskumu:

a) intradisciplinárny
- študuje problémy vnútri predmetnej oblasti jednej vednej disciplíny (napr. skúmanie závislosti študijného prospievania od miery spokojnosti so školou).

b) interdisciplinárny
- výskumné aktivity sú sústredené na prienik dvoch vedných disciplín (napr. skúmanie závislosti študijného prospievania od sociologických determinantov ako je kvalita kultúrneho zázemia, etnická príslušnosť – ide o interdisciplinaritu pedagogiky a sociológie).

c) transdisciplinárny výskum
- realizuje sa naprieč rôznymi vedami (napr. skúmanie neprospievania z hľadiska pedagogických aspektov, školského lekárstva, sociálnej ekológie školy, ekonomiky a pod.).

5. podľa vzťahu k objektívnej skutočnosti:

a) praktický /akčný, fakultný, inštitucionálny/
- organizuje sa vo vlastnej inštitúcií s cieľom zdokonaliť prácu, organizáciu a metodiku.
- do akčného výskumu bývajú začlenení nielen výskumní pracovníci, ale aj tí, ktorí sa s daným problémom priamo v praxi stretávajú – učitelia, riaditelia...

b) empirický
- pracuje vždy s nejakými konkrétnymi javmi edukačnej reality.
- predmetom nie sú len živé subjekty (žiaci, učitelia), ale aj neživé objekty (dokumenty, učebnice, písomné výtvory žiakov...)

c) teoretický
- pracuje čiste s teoretickými metódami – analýzy, syntéza, indukcia, dedukcia, modelovanie, myšlienkový experiment a väčšinou neoperuje s konkrétnymi údajmi.

E. Etapy výskumu v pedagogike

1. etapa – vymedzenie vedeckého problému

- úplne najdôležitejšia
- od presného a správneho vymedzenia problému vo veľkej miere závisí úspech celej práce
- východisková fáza, v ktorej si kladieme otázku, čo skúmať, čo riešiť a hľadáme na ňu odpoveď
- formulujeme si vedecký problém
- veľmi náročná a tvorivá činnosť
- všeobecne sa uvádza, že hlavným tajomstvom úspechu vo vede nespočíva často ani vo vyriešení problému, ale v jeho nastolení (v umení objavovať a precizovať problém)
- zoznamujeme sa so všetkými dostupnými informácia o doterajšom riešení problému, spracúvame tieto informácie a formulujeme vlastné vymedzenie podstaty problému
- výsledkom tejto fázy je vecná a empirický overiteľná formulácia problému na skúmanie

2. etapa – formulácia vedeckej hypotézy

- prísne vymedzenie predpokladanej odpovede na položenú otázku, predpokladáme riešenie problému
- definovanie predpokladanej zákonitosti, ktorá by mala platiť
- hypotéza konštatuje predpokladaný vzťah medzi 2 alebo viacerými premennými
- tento vzťah alebo predpoklad je vlastne predmetom skúmania, výskumu
- hypotéze musí byť overiteľná výskumnými metódami v praxi

Formulácia hypotézy:
a) ak platí A platí aj B – vzťah medzi 2 premennými
b) predpokladám, že ...... – ako oznamovacia veta
c) otázka

a) ak sociálne prostredie podporuje pozitívne prvky správania, mladý človek si ich prirodzenejšie osvojuje
b) predpokladám, že výber vhodného vzoru napomáha mladému človeku zvládať sociálne prostredie podporuje pozitívne prvky správania, mladý človek si ich prirodzenejšie osvojuje
c) je sociálne prostredie schopné ovplyvniť výber hodnôt mladého človeka?
3. etapa – určenie metód, postupov, metodiky zberu údajov

- na overenie hypotéz treba zbierať údaje takými metódami (metodickými nástrojmi), aby sa dal predpokladaný vzťah medzi vymedzenými premennými potvrdiť alebo vyvrátiť
- na overovanie hypotéz sa v pedagogike používa spravidla viac metód

4. etapa – vypracovanie výskumného projektu

a) vymedzujeme a spresňujeme za akých podmienok možno výskum realizovať
b) určujeme akým spôsobom možno zabezpečiť validitu (platnosť alebo pravdivosť)
c) pripravujeme si materiálne a personálne podmienky na realizáciu výskumu

5. etapa – usporiadanie a interpretácia zistení

a) spracovanie získaných údajov pomocou matematických a logických postupov
b) triedenie súboru získaných poznatkov v súlade s hypotézou
c) vyvodenie záverov o overovanej hypotéze, interpretácia zistení tak, aby sa úplne, jasne overilo a vyplynulo, čo sa dokázalo a v čom sa dokázala hypotéza ako oprávnená

- v tejto etape môžeme hypotézu modifikovať alebo uviesť, že pri potvrdení toho, čo sme formulovali by bolo dobré, .....

6. etapa – publikovanie
- spracovanie výsledkov do určitej podoby – napr. vedecká monografia, záverečná práca, výskumná práca, .....

F. Osobitosti výskumu v pedagogike

Vyplývajú jednak zo zložitosti výchovno-edukačnej reality, z ich komplexnosti a z neexaktnosti (nepresnosti) pedagogiky a iných spoločenských vied.

1. pedagogické javy sa nedajú presne merať – napr. vlastnosti, výsledky výchovno-vzdelávacej činnosti učiteľa a žiaka, podiel učiteľa a žiaka na týchto výsledkoch, ...

2. pedagogické javy sú dynamické a neopakovateľné – vlastnosti, schopnosti, podmienky sa vyvíjajú preto nemôžme povedať, že metódu použijeme za rovnakých podmienok 2x
- opakované šetrenia, výskumy sú len relatívne rovnaké
- respondenti aj metóda môže byť rovnaká, ale v priebehu výskumu pôsobí množstvo neopakovateľných faktorov (momentálny psychický a fyzický stav, zážitky, počasie,..)

3. pedagogický výskum sa nemôže realizovať vtedy, ak by sme ublížili respondentovi, alebo ak je to v rozpore s etikou. Preto veľa javov v pedagogike ostáva len na úrovni hypotéz, môžeme ich predpokladať, ale nie exaktne overovať

4. na rozdiel od prírodných javov – pedagogické javy sú spoločensky podmienené nielen vzťahom učiteľ a žiak, ale aj ich postavením v spoločnosti a spoločenským prostredím vôbec

5. pedagogické javy určuje množstvo činiteľov, ktoré komplikujú výskum a kladú špecifické požiadavky na výskumné metódy. Keďže jednotlivé javy vzájomne súvisia prevláda orientácia na komplexnosť výskumu = potreba tímovej práce.

6. napriek mnohostrannosti sa výchovné javy vyznačujú vnútornými zákonitosťami a dajú sa analyzovať. Špecifické znaky ľudskej osobnosti je možné vedecky skúmať.

7. pedagogická veda aj ostatné vedy o človeku si zachovávajú empirický charakter, ktorý je nevyhnutný pre vedecký výskum
G. Výskumné metódy

Metódy výskumu v pedagogike:

Vedecká metóda
- základný spôsob, súhrn všetkých postupov zameraných na zhromažďovanie, spracovávanie alebo analýzu údajov, odhaľovanie vedeckých zákonitostí a vytváranie systému vedeckého poznania

Výskumná metóda
- špeciálny vedecký postup získania vedeckých faktov v určitej disciplíne
- v niektorých literatúrach sa táto metóda označuje ako výskumná technika, nástroj
- vlastnosti:

1. Validita
- schopnosť výskumnej metódy alebo nástroja zisťovať to, čo zisťovať má, chceme
- správnejšie by bolo hovoriť o rôznom stupni validity, než o validite ako takej
- ak poznáme validitu rôznych výskumných nástrojov môžeme z nich vybrať validnejší alebo si validnejší nástroj zostrojíme sami

Rozlišujeme:
a) obsahová
- stanovuje do akej miery vyhovuje obsah výskumného nástroja obsahu zisťovanej oblasti
- ak ide napr. o test z psychológie, pedagogiky, ktorý má merať vedomosti, potom pri odpovedi na to, či ide o dostatočnú obsahovú validitu treba zodpovedať na otázky:
1. Sú v ňom všetky dôležité prvky učiva?
2. Sú tieto prvky proporcionálne správne zastúpené?
- ak odpovieme kladne potom je test valídny

b) konštruktová
- konštrukt je ľudská črta, charakteristika, napr. vedomosť, zručnosť, schopnosť, postoj,....
- možno sa pýtať: Zisťuje tento nástroj konštrukt, ktorý ma zaujíma? Ak si odpovieme kladne, vtedy hovoríme o konštruktovej validite

c) súbežná
– zisťuje sa porovnávaním výsledkov dosiahnutých výskumným nástrojom s istým kritériom. Kritériom môže byť napr. iný výskumný nástroj, ktorého validita bola už zistená. Kritérium = posúdenie výsledku práce.

2. Reliabilita
- presnosť výskumného nástroja (metódy) napr. slnečné hodiny majú nižšiu reliabilitu než mechanické
- presnosť závisí od vonkajších podmienok, za ktorých robíme výskum

Spôsoby stanovovania reliability:
a) opakovania merania – (výskumný nástroj má tým vyššiu reliabilitu, čím menšie sú odchýlky medzi výsledkami merania)
b) môžeme použiť 2 formy toho istého výskumného nástroja – (napr. rozhovor a dotazník) a porovnaním oboch meraní zisťujeme stupeň zhody alebo rozdiely
c) zhoda medzi posudzovateľmi – nástroj použijú nezávisle od seba 2 posudzovatelia a stupeň zhody znamená vyššiu reliabilitu, stupeň nezhody nižšiu

V súčasnosti existujú štandardné výskumné metódy (ak ju použijem vyhnem sa tomu, či je validna moja alebo nie). Validita a reliabilita sú základnými vlastnosťami výskumných metód.

Klasifikácia metód pedagogického výskumu:
1.Empirické metódy:
a) kvantitatívne:
·Pozorovanie (nezúčastnené)
·Experiment
·Interview (štruktúrované)
·Dotazník
·Testy
·Škály
·Obsahová analýza (kvantitatívna)
·Projektové techniky

b) kvalitatívne:
·Participačné pozorovanie
·Etnografický rozhovor (naratívne interview, spomienkové rozprávanie, analýza prirodzeného sveta a i.)
·Obsahová analýza (kvalitatívna)
·Kazuistiky
·Projektívne techniky

2.Teoretické metódy:
·Analýza
·Syntéza
·Indukcia
·Dedukcia
·Abstrakcia
·Modelovanie

H. Charakteristika vybraných metód pedagogického výskumu

1. Kvantitatívne:

Dotazník
- je metóda skúmania subjetívnych názorov, taložená na písomnom kladení vopred pripravených otázok /položiek/ a získaní odpovedí.
- umožňuje pomerne jednoducho získať informácie od veľkého počtu jedincov v pomerne krátkom čase

Pozorovanie
- znamená sledovanie činností ľudí, záznam alebo popis tejto činnosti, jej hodnotenie
- jeho predmetom sú osoby, predmety, s ktorými osoby pracujú, ale aj prostredie, v ktorom sa činnosť uskutočňuje
- môže byť zamerané na sledovanie pohybových znakov, formálnych a obsahových znakov reči, úkonov a činností, znakov prostredia a na situačné deje.

Experiment
- pri pozorovaní sledujeme pedagogické javy bez zámerného vnášania zmien do ich priebehu.
- naopak, pri pedagogickom experimentecieľavedome vnášame do priebehu edukačných javov nejakú zmenu a úlohou výskumníka je sledovať vplyvy, účinky (efektívnosť tejto zmeny)

Interview
- je priama interpersonálna interakčná situácia sociálnych rolí, v ktorej sa jedna osoby, interviewer, opytuje inej osoby, respondenta, otázkami určenými na získanie odpovedí vhodných na riešenie výskumného problému
- od bežného rozhovoru sa odlišuje tým, že sa uskutočňuje s jasným, odborným zacielením; obsahuje štandardizované otázky; otázky sú zamerané na definované oblasti; uskutočňuje sa za štandardných podmienok; uskutočňuje ho výskumník, ktorý býva odborne pripravený na vedenie takéhoto rozhovoru.

2. Kvalitatívne:

Pozorovanie (neštruktúrované)
- je dlhodobé, hlboké sledovanie vymedzeného okruhu javov, ktoré sa pozorovateľ snaží pochopiť a vysvetliť z hľadiska skúmanej osoby
- pri ňom sa nepoužívajú dopredu stanovené pozorovacie systémy, škály, alebo iné presné nástroje
- určené sú len konkrétne udalosti, javy a osoby, ktoré sa majú pozorovať

Kazuistika
- je riešenie jednotlivých prípadov podľa podrobných a čo najkompletnejších záznamov
o nich

Projektívna metóda
- je spôsobom získavania nepriamych údajov
- poučíva sa pri analýze produktov činností (verbálne, výtvarné a pohybové produkty)

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk